Biblia, nazývaná aj ako Kniha kníh, sa pokladá za najpredávanejšiu a najvplyvnejšiu knihu v celej histórii. Ukrýva historické a kresťanské texty, ktoré sú považované za sväté a inšpirované Bohom. Preto sa zvykne označovať aj ako Sväté písmo. Rozdeľujeme ju na Starý a Nový zákon, spolu tvorí až 79 kníh. Biblia určite patrí k najväčším pokladom (nielen) kresťanskej rodinnej knižnice.
Biblia bola pôvodne napísaná v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Starý zákon vznikol v biblickej hebrejčine a čiastočne aj v aramejčine. Hebrejská Biblia, známa aj ako Tanach, je dodnes základným náboženským textom judaizmu. Hebrejčina patrí medzi semitské jazyky a v minulosti sa používala najmä v oblasti Mezopotámie - približne na území dnešného Iraku. Pôvodná hebrejská abeceda obsahovala 22 znakov, pričom všetky predstavovali spoluhlásky. Nový zákon bol napísaný v gréčtine, konkrétne v jej vtedajšej podobe zvanej koiné. Tento jazyk sa v období približne od 350 p.n.l. do 300 n.l.
V prvom storočí pred naším letopočtom sa medzi židmi prestávala bežne používať hebrejčina a postupne ju nahrádzala aramejčina - jazyk, ktorým podľa viacerých zdrojov hovoril aj Ježiš. Hebrejčina sa tak presunula do akademickej a duchovnej sféry. Aby bežní veriaci rozumeli posvätným textom, rabíni ich začali prekladať a vysvetľovať do aramejčiny. Takto vznikli tzv. targúmy - ústne preklady a výklady častí Tanachu. Paralelne s tým rástol význam gréckeho jazyka koiné, ktorý sa stal dorozumievacím jazykom v širšom regióne, vrátane židovských komunít mimo Izraela. Práve do gréčtiny vznikol prvý preklad Biblie ako celku, tzv.
Preklad hebrejskej Biblie do gréčtiny sa realizoval postupne v 3. a 2. storočí pred naším letopočtom a bol dokončený okolo roku 132 p.n.l. Podľa tradície ho inicioval egyptský panovník Ptolemaios II. Filadelfos, ktorý poveril touto úlohou 72 židovských učencov. Práve preto dostala grécka verzia názov Septuaginta - čo v latinčine znamená „sedemdesiat“.
Prvý latinský preklad Biblie vznikol zásluhou svätého Hieronyma, ktorý sa pri práci pridržiaval pôvodných hebrejských textov Starého zákona a gréckych textov Nového zákona. Na tomto diele, známom ako latinský preklad Biblie alebo Vulgáta, pracoval približne do roku 405 n.l. Vulgáta si udržala pozíciu oficiálne uznávanej Biblie západných kresťanských cirkví po celé stáročia - od raného kresťanstva až do obdobia reformácie. Aj vďaka tomuto prekladu sa sv. Jeho cieľom bolo vytvoriť text, ktorému by porozumeli bežní obyvatelia Rímskej ríše - chcel, aby latinský preklad Biblie nebol len teologickým dielom pre vzdelancov, ale nástrojom na šírenie viery. Po rozpade ríše však latinčina postupne upadala a na jej miesto nastúpili národné jazyky ako nemčina, francúzština či taliančina.
Biblický text v latinčine sa stal zrozumiteľným len pre úzky okruh vzdelancov a duchovenstva, čo cirkvi vyhovovalo - tým, že bežní ľudia Biblii nerozumeli, mohli im duchovní jej obsah interpretovať podľa vlastného výkladu.
Historicky významným faktom je, že staroslovienčina, náš pôvodný jazyk bol jedným z prvých, v ktorých sa objavila Biblia. Dovtedy bola len v hebrejčine, aramejčine, gréčtine a samozrejme dôležitej latinčine. Bolo nemysliteľné, aby nejaký jazyk bezvýznamných Slovanov a konkrétnej bezvýznamnej oblasti, bol ďalším z nich. Lenže stalo sa. Vďaka Cyrilovi a Metodovi. Pochopili, že ak sa má šíriť kresťanstvo v našich končinách a vymietiť sa tak má pohanské uctievanie prírody, obetovania a rôznych zvyklostí, musia k ľuďom prehovoriť. Cudzou rečou? Ťažko. Muselo to byť rečou, ktorej rozumejú.
V roku 862 knieža Rastislav povolal na Veľkú Moravu solúnskych bratov, Konštantína a Metoda, aby jeho ľudu priniesli vieru v jazyku, ktorému by rozumeli. Keďže staroslovienčina bola dovtedy výlučne ústnym jazykom, bolo najprv potrebné vytvoriť písmo, v ktorom by sa dala zapisovať. Ich misia sa však od začiatku stretávala s odporom zo strany franského kléru, ktorý uznával ako liturgické jazyky len hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. Konštantín však presvedčil cirkevných hodnostárov svojím slávnym prejavom: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci?“ (Život Konštantínov, kap. XVI). Po Konštantínovej smrti pokračoval Metod v úsilí o zrovnoprávnenie staroslovienčiny.
Prvé preklady Biblie do reči našich predkov sú spojené s misiou solúnskych vierozvestcov Konštantína a Metoda na území Veľkej Moravy v 9. storočí. Bratia Konštantín a Metod prišli v roku 863 na pozvanie nitrianskeho kniežaťa Rastislava a postupne preložili do staroslovienskeho jazyka celú Bibliu. Už v Carihrade preložil Konštantín lekcionár, ktorý na Veľkej Morave doplnil chýbajúcimi textami z evanjelií, Skutkov apoštolov a Žaltára. Po Konštantínovej smrti (869) Metod so svojimi žiakmi dokončil preklad ostatných kníh Starého zákona. Pri preklade použili aj pôvodný hebrejský text, ale spravidla sa doslovne pridŕžali gréckeho byzantského textu s prihliadnutím na latinskú Vulgátu. Keď sa dal v roku 988 v Chersone pokrstiť knieža Vladimír, tento preklad bol zavedený aj v Cirkvi na Rusi a s malými zmenami sa používal až do 19.
Originál prvého cyrilometodejského prekladu Písma sa pravdepodobne nezachoval. Niektoré jeho časti však nachádzame v odpisoch v Zografského, Assemaniho a Mariánskeho kódexu (9. - 11. storočie), v odpise Žaltára z 11. V našom e-shope si môžete zakúpiť Bibliu v staroslovienskom jazyku.
Starosloviensky preklad, 9. storočie, je kľúčovým momentom v dejinách šírenia kresťanstva medzi Slovanmi. Vďaka nemu sa Sväté písmo stalo prístupné širšiemu okruhu ľudí, čo prispelo k upevneniu kresťanskej viery a kultúry v slovanských krajinách.
Rozšírenie slovanských jazykov v Európe v 8.-9. storočí
Pozoruhodný příběh bratrů Cyrila a Metoděje, kteří se nikdy nezalekli nenávisti
Ďalšie významné preklady Biblie
Počas stáročí vzniklo množstvo prekladov Biblie do rôznych jazykov. Niektoré z nich mali mimoriadny vplyv na kultúru a jazyk daného národa.
Kralická Biblia bola prvým českým prekladom Biblie, ktorý nevychádzal z latinskej Vulgáty, ale priamo z pôvodných jazykov - hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny. O jej preklad a vydanie sa postarali teológovia Jednoty bratskej, protestantskej cirkvi, ktorá existuje dodnes. Prvé vydanie vznikalo v rokoch 1579 - 1593 a pozostávalo zo šiestich zväzkov. Text bol obohatený o rozsiahle komentáre, vsuvky a výkladové poznámky, vďaka čomu slúžil nielen ako duchovné dielo, ale aj ako teologická pomôcka. Hoci odvtedy uplynuli stáročia, Kralická Biblia zostáva živou súčasťou českého duchovného a jazykového dedičstva. Nové, upravené verzie vychádzajú dodnes a sú dostupné aj pre čitateľov 21.
Jedným z najvýznamnejších činov reformácie sa stal preklad Biblie, ktorý zrealizoval Martin Luther. Najprv v roku 1522 preložil Nový zákon z gréčtiny a v roku 1534 vydal kompletnú Bibliu - už aj so Starým zákonom preloženým z hebrejčiny. Luther bol presvedčený, že každý veriaci by mal mať priamy prístup k Božiemu slovu v jazyku, ktorému rozumie. Rozšíreniu Lutherovej Biblie výrazne pomohol nedávny vynález kníhtlače. Vďaka nemu sa Biblia dostala takmer do každej protestantskej domácnosti a zrazu bolo Božie slovo dostupné každému, kto vedel aspoň trochu čítať. Zjednotila rozdrobený nemecký jazyk, kodifikovala jeho gramatiku a pravopis, a položila základy modernej nemčiny. Jej význam však presiahol hranice Nemecka.
Aj keď angličtina už mala dve oficiálne verzie Biblie - the Great Bible a the Bishop’s Bible - puritánom ani jedna z nich nevyhovovala. Preto kráľ Jakub I. nariadil nový preklad, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám anglikánskej cirkvi a zároveň bol zrozumiteľný bežným veriacim. Na projekte sa podieľalo 47 jazykovo a teologicky vzdelaných učencov, ktorí pracovali v šiestich skupinách rozdelených podľa častí Biblie. Svoju prácu dokončili v roku 1611 a výsledkom bola verzia, ktorá sa čoskoro stala neoddeliteľnou súčasťou každej protestantskej domácnosti v Anglicku. Podľa renomovaného britského jazykovedca Davida Crystala tento preklad obohatil angličtinu o približne 257 nových frazeologizmov.
Preklady Biblie do slovenčiny
V slovenských končinách (najmä medzi protestantskými veriacimi) sa dlhé roky používala česká Kralická Biblia, keďže slovenský preklad ešte neexistoval. Doklady o najstarších slovenských prekladoch sú skôr zlomkové. Za najstarší sa považuje preklad Evanjelia podľa Jána, ktorý vytvoril vydavateľ a kultúrny činiteľ Martin Hamuljak. Hoci rukopis pochádza z roku 1469, teda ešte z obdobia pred štandardizáciou slovenčiny, je napísaný v jazyku, ktorý sa jej veľmi blíži.
Prvý úplný preklad Biblie do slovenského jazyka vznikol až v prvej polovici 18. storočia a jeho autorstvo sa pripisuje mníchom z Červeného Kláštora. Podľa príslušnosti k reholi kamaldulov dostala ich verzia pomenovanie kamaldulská Biblia. Pri preklade vychádzali z latinskej Vulgáty a vytvorili jazykovo i obsahovo kvalitné dielo. Zachoval sa z nej len jediný rukopis, ktorý sa našiel na fare v Cíferi a dnes sa nachádza v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave.
Na kamaldulskú tradíciu nadviazal v 20. storočí katolícky kňaz Jozef Botek, ktorý vytvoril prvý kompletný tlačený preklad Biblie do slovenčiny so schválením Katolíckej cirkvi. Jeho dielo, známe ako Botekov preklad, vychádzalo z latinskej Vulgáty a bolo vydané v 50. rokoch 20. storočia.
Katolícke preklady Biblie vychádzajú z tradičného pohľadu Cirkvi na Sväté písmo ako na súčasť posvätnej Tradície, a preto ich sprevádza dôsledný výklad, liturgické schválenie a jazyková konzistencia s oficiálnym učením. V moderných dejinách vzniklo niekoľko prekladov do národných jazykov, ktoré reflektujú nové poznatky biblických vied a zároveň rešpektujú liturgické potreby veriacich. V slovenskom prostredí je najrozšírenejší Slovenský katolícky preklad, ktorý vzišiel z iniciatívy Katolíckej cirkvi v 20. storočí. Pre katolíkov je charakteristické, že súčasťou Biblie je aj tzv. deuterokánon - knihy, ktoré protestantské vydania nezahŕňajú.
Okrem klasických prekladov sa čoraz viac používajú aj moderné edície ako Jeruzalemská Biblia, ktoré kladú dôraz na jazykovú presnosť a historický kontext. Jeho vznik sa spája s prestížnou Francúzskou biblickou školou v Jeruzaleme (École Biblique et Archéologique Française), kde sa kládol dôraz na čo najvernejší preklad z pôvodných jazykov v kombinácii s najnovšími poznatkami biblických vied a archeológie. Cieľom Jeruzalemskej Biblie nebolo len sprostredkovať Sväté písmo zrozumiteľným jazykom, ale zároveň priblížiť čitateľom aj jeho historický a kultúrny kontext. Súčasťou textu sú preto rozsiahle poznámky pod čiarou, úvodné komentáre k jednotlivým knihám, ako aj odkazy medzi veršami. Jeruzalemská Biblia sa od začiatku tešila veľkej dôvere v katolíckej cirkvi a dodnes sa používa ako oficiálny liturgický alebo študijný text v mnohých krajinách.
Evanjelické preklady Biblie sú hlboko späté s duchom reformácie, ktorá kládla dôraz na dostupnosť Písma v jazyku, ktorému veriaci rozumejú. Lutherov princíp sola scriptura (jedine Písmo) ovplyvnil aj prístup k samotnému prekladu - text má byť zrozumiteľný, blízky bežnému jazyku a nezávislý od cirkevnej autority. Evanjelické Biblie často obsahujú výkladové poznámky, historické súvislosti či krížové odkazy, ale dôraz zostáva na samotnom texte ako na jedinom autoritatívnom zdroji viery.
Slovenský ekumenický preklad Biblie vznikol ako spoločné dielo predstaviteľov viacerých kresťanských cirkví na Slovensku s cieľom vytvoriť jeden zrozumiteľný, jazykovo moderný a odborne presný preklad, ktorý by mohli používať veriaci naprieč denomináciami. Práca na preklade začala v 90. rokoch 20. storočia a finálna verzia kompletnej Biblie vyšla v roku 2008. Ekumenický preklad sa dnes využíva nielen v študijnom prostredí, ale aj pri bohoslužbách a súkromnom čítaní, a to v evanjelických, katolíckych aj iných kresťanských komunitách.
Postoje k prekladu Biblie sa v priebehu dejín výrazne líšili. Dlhý čas prevládal názor, že Biblia by sa mala prekladať čo najdoslovnejšie, princípom „slovo za slovo“. Takýto preklad sa snažil kopírovať vetnú štruktúru originálu, no často pôsobil kostrbato a ťažkopádne. Keďže žiadne dva jazyky nemajú rovnakú gramatiku ani syntax, výsledný text bol pre bežného čitateľa ťažko zrozumiteľný. Doslovné preklady sa preto často využívali len na študijné účely - napríklad vo forme tzv. Na opačnom konci spektra stoja voľné preklady, ktoré kladú dôraz skôr na formu a pútavosť než na presnú reprodukciu významu. Prekladatelia v tomto prípade text prerozprávali vlastnými slovami, často v snahe osloviť moderného čitateľa. Medzi doslovným a voľným prístupom však existuje široká škála tzv. dynamických prekladov, ktoré sa snažia vyvážiť jazykovú zrozumiteľnosť s významovou vernosťou.
Počet jazykov, do ktorých bola preložená Biblia
Celá Biblia bola doteraz preložená do 554 jazykov. Ak k tomu pripočítame aj preklady jednotlivých častí, najmä Nového zákona alebo vybraných biblických kníh, počet jazykových mutácií stúpa až na 2 932 jazykov. To z Biblie robí najprekladanejšiu knihu sveta a zároveň jeden z hlavných impulzov pre rozvoj písomnosti v mnohých komunitách.
Preklad literárnych diel si vyžaduje nielen jazykové znalosti, ale aj cit pre štýl, atmosféru a kultúrny kontext. Neznamená to len preniesť slová do iného jazyka. V Translate máme skúsenosti aj s týmto špecifickým typom prekladov.
Biblia je vyhľadávaná kniha. Častokrát sa daruje v nejakej parádnej edícii k životným jubileám - aby potom poslúžila ako dizajnový doplnok. Viazaná v koži či s bohatými kresbami akoby ani nebola Božím Slovom. Ale je to nebezpečný dar: je to Sväté Písmo, živé a účinné, a preniká až po oddelenie duše od ducha. Nechajte ju prehovárať k vášmu srdcu. Má vám čo povedať každý deň. A možno vás prekvapí práve tým, že to nebude len o počúvaní, ale aj odpovedaní.
tags: #prva #biblia #v #starosloviencine