Svätá Katarína Alexandrijská je významnou postavou kresťanskej histórie, uctievaná ako panna a mučenica. Jej sviatok si pripomíname 25. novembra. Je patrónkou filozofov a kazateľov. Význam mena Katarína je "čistá" (z gréčtiny).
Svätá Katarína Alexandrijská
Život svätej Kataríny
Životopisné údaje o sv. Kataríne sa nám dochovali len v podobe legiend. Zdá sa, že sa narodila v Alexandrii v šľachtickej rodine. Podľa nich sa Katarína - dcéra kráľa Kosta - narodila v egyptskej Alexandrii. Bola neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Významným zlomom v jej živote bolo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi.
Z jeho rozprávania pochopila, že jej symbolickým ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia. Po krste videla vo sne Bohorodičku a Christa. Bohorodička jej na ruku navliekla prsteň a požiadala ju, aby sa jej jediným ženíchom stal jej Syn. Keď sa Katarína zobudila, na prste zbadala prsteň a pochopila, že to nebol obyčajný sen. Odvtedy zasvätila svoj život Christovi a Jeho Cirkvi. Tak Katarína najlepším spôsobom spojila svetskú múdrosť s večnými hodnotami zbožnosti. Všetko svoje bohatstvo a vzdelanie odovzdala službe Evanjelia.
Obrátila sa na kresťanstvo a kritizovala miestodržiteľa Maxencia za to, že prenasledoval kresťanov. Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila, tá tam však šla iba preto, aby vysvetlila cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maximinus dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára.
Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese obitom klincami, ktoré sa však polámalo (preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom) a dlhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila. Cisár Maximinus, zdesený jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny.
Sv. Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom - napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov.
Mučenícka smrť
Začiatkom 4. storočia, počas panovania Maxentia, sa začalo kruté prenasledovanie kresťanov. Katarína sa nezľakla, ale s odvahou hlásala, že Isus Christos je jediný pravý Boh. Správca provincie ju dal chytiť a sľubmi sa ju snažil prehovoriť, aby sa vzdala svojej viery. Ona odvážne bránila kresťanstvo a ukázala mu malý krížik ako najväčšiu múdrosť. Keď správca pochopil neochvejné presvedčenie Kataríny o kresťanskej viere, dal si zavolať najmúdrejších rečníkov v Alexandrii, aby jej pri verejnej rozprave dokázali, že sa mýli.
Katarína ich však múdrymi slovami s Božou pomocou umlčala a niektorí z nich sa dokonca presvedčili o pravde jej slov a prijali kresťanskú vieru. Maxentios to považoval za veľkú urážku svojej osoby a v ohni dal upáliť všetkých svojich mudrcov. Katarínu dal zbičovať a uvrhnúť do väzenia, ale ona zostala nebojácna a pevná vo svojej kresťanskej viere. Mnohých, ktorí ju navštívili vo väzení, tiež priviedla k Christovi. Maxentios to nemohol zniesť, preto prikázal Katarínu mučiť na kolese, ktoré otáčali. Nože, pripevnené na podstavci, zraňovali jej telo. Správca dúfal, že Katarína podľahne silným bolestiam a zradí Christa. Kruté mučenie ju nezlomilo, ba naopak, hrdinsky ho znášala a do konca života zostala pevná v kresťanskej viere, za čo ju Boh odmenil a posilňoval v každom utrpení. Koleso sa obdivuhodným spôsobom polámalo a Katarína sa ocitla slobodná.
Katarína s veľkou oddanosťou slúžila Pánovi a 25. novembra roku 304 sklonila svoju čestnú hlavu pod meč kata. Čistou krvou tak poliala semeno Evanjelia, ktoré v Egypte zasial evanjelista Marek. Neskôr boli nájdené sväté ostatky veľkomučeníčky Kataríny a prenesené do monastiera na hore Sinaj.
Monastier svätej Kataríny na Sinaji je známy ojedinelými a starými rukopismi, ktoré sú uložené v jeho vzácnej knižnici. Sú v ňom aj iné vzácne pamiatky, ktoré patria do bohatstva diel kresťanského umenia: ikony, mozaiky, rezbárske práce a ďalšie. Cirkev si pripomína pamiatku svätej veľkomučeníčky Kataríny 25. novembra/8.
Kláštor svätej Kataríny na Sinaji
Je však reálna otázka, či sv. Katarína skutočne jestvovala. Po druhom vatikánskom koncile bol jej kult obmedzený, ostal iba na tých miestach, kde bol rozšírený. Aj na Slovensku sa slávi len ako ľubovoľná spomienka.
Sv. Katarína Janovská
Svätá Katarína Janovská, pôvodne Caterine Fieschi, sa narodila talianskom Janove v roku 1447 do významnej rodiny. Dostala kvalitné vzdelanie a už od mlada sa chcela stať rehoľnou sestrou. Bola súcitná a veľmi sa zaujímala o Pána Ježiša, čím jej zbožnosť postupne silnela. Tak, ako iné sväté ženy, aj Katarína sa z poslušnosti voči rodičom vydala za Giuliana Adorna. Manželstvo však zo začiatku nebolo jednoduché. Giulian si Katarínu nevážil a bol k nej tvrdý. Toto trápenie trvalo päť rokov. Katarína sa potom rozhodla zapojiť do spoločenského života.
Chodila na slávnosti a zábavy, ale nikdy nezabúdala na Boha. Ani toto, na prvý pohľad radostné obdobie, však Katarínu nenapĺňalo. Vstúpila do chrámu sv. Benedikta a prosila o príhovor, aby jej Boh pomohol. Neskôr navštívila svoju sestru v kláštore, na ktorej podnet pristúpila Katarína k sviatosti zmierenia. Jej život sa po tomto čine začal meniť. S veľkou trpezlivosťou a vytrvalosťou sa modlila za svojho manžela a znášala jeho tvrdé správanie. Aj toto prinieslo zmenu do ich manželského života. Giulian sa začal meniť a obrátil sa. Katarína žila svoju nadobudnutú vieru veľmi aktívne. Pomáhala chorým a chudobným v miestnej nemocnici, kde sa neskôr stala jej predstavenou. Katarína bola však najviac nápomocná v období morovej epidémie, na ktorú neskôr sama ochorela. Zomrela s pokojom na tvári a jej telesné pozostatky neboli porušené ani po osemnástich mesiacoch. Katarína bola svätorečená pápežom Klementom XII. v roku 1737. Najviac je známa za dokument Traktát o očistci, ktorý jej vyslúžil prezývku "učiteľka očistca".
Katarína von Bora a Martin Luther
Určite ste už počuli o Martinovi Lutherovi, ktorý podnietil reformáciu, keď pribil na dvere wittenberského chrámu svojich 95 téz. Ale počuli ste už o jeho manželke Kataríne? Mala rýchly jazyk a prchkú povahu. To je kombinácia, ktorá obyčajne nie je vhodná pre manželstvo. Ako sa znášali? S láskou. Obidvaja sú takí ľudskí a súčasní - ako susedia. Čím viac ich spoznáte, tým lepšie pochopíte, v čom bolo tajomstvo ich lásky.
„V domácich záležitostiach sa podriaďujem Kataríne. V iných veciach sa nechávam viesť Duchom Svätým“, povedal Martin Luther s humorom o svojej manželke. „V prvom roku manželstva si človek musí zvyknúť na veľa nových vecí“, priznal raz Luther. „Ráno sa človek zobudí a na vankúši objaví vrkoče, ktoré tam predtým neboli.“ 41-ročný bývalý mních a 26-ročná bývalá mníška si však museli zvykať na omnoho viac. „Nevymenil by som Katarínu za Francúzsko ani za Benátky“, povedal Luther. Napriek tomu raz po večeri, pri ktorej mu Katarína odporovala, si vzdychol a poznamenal: „Ak by som sa mal ešte raz oženiť, vytesal by som si poslušnú manželku z kameňa.“ Katarína robila veľa vecí - bola záhradníčka, kuchárka, sestrička, chovateľka dobytka, knihovníčka. Nikdy by ste ju však nemohli obviniť, že bola ako kameň. Lutherovi bola rovnocennou partnerkou. Nedalo sa o nej povedať, že bola krásna. Mala dlhé vlasy, vysoké čelo, dlhý nos a silnú bradu. Bola atraktívna svojou inteligenciou a silnou osobnosťou. Vládla svojej domácnosti a svojmu manželovi. On to rezignovane prijal, pretože bol úplne neschopný starať sa o domáce záležitosti a ich domácnosť bola naozaj veľká. Katarína vniesla do Martinovho života poriadok, ale nie vždy to bolo k jeho spokojnosti. Pravdepodobne by to povedal takto: „Má na starosti to, čo som jej prenechal.“
V prvých dňoch ich manželstva by ste sotva našli kúsok romantiky; Martina motivovala skôr povinnosť než láska, a Katarína sa vydávala zo sklamania. A predsa medzi nimi nepopierateľne vyrástla láska. Stali sa príkladom kresťanského manželstva. Luther celý život bojoval s panovačnosťou a prehnanou autoritatívnosťou. Zároveň však túžil byť milovaný. Niekedy hanblivý, mal rád, keď bol v centre pozornosti; niekedy drsný a neokrôchaný a zároveň milý, vrúcny a oddaný. Po svojom otcovi zdedil zdravý zmysel pre humor; po svojej matke lásku k hudbe. Bol náladový, niekedy v depresii. Neúnavný pracovník, často zanedbával svoje zdravie.
V roku 1525, 8 rokov po tom, čo napísal svojich 95 téz a 4 roky po tom, ako vyslovil svoju odvážnu obhajobu na sneme vo Wormse, Luthera naháňal pápež, trápili ho náboženskí fanatici, nenávideli ho roľníci (keď údajne na podklade Lutherovho učenia povstávali proti svojim pánom, Luther odmietol mať s nimi niečo spoločné). V 41 rokoch mal pocit, že ruža reformácie odkvitla. V tomto roku sa Martin Luther oženil. Jeho manželka Katharina von Bora bola o 16 rokov mladšia ako Martin. Keď mala 9 alebo 10 rokov, jej otec sa znova oženil a Katarínina bystrosť a ostrý jazyk sa nepáčili jej macoche. A tak ju poslali do kláštora.
Okolo roku 1520 sa spisy Martina Luthera začali potajomky objavovať za múrmi Kataríninho kláštora. A čo viac, šírili sa správy, že mnísi a mníšky opúšťajú kláštory a nasledujú muža, ktorý učil, že spasenie je dar od Boha a nedá sa získať náboženskými skutkami. Katarína a ďalších 11 mníšok tajne poslali list Lutherovi do Wittenbergu, že by chceli opustiť kláštor. Mohol by im pomôcť? Kláštor bol na území, ktorému vládol vojvoda Juraj, Lutherov najväčší nepriateľ a tak bolo treba všetko starostlivo zabezpečiť. Vojvoda totiž už popravil jedného muža za vypracovanie plánu na útek mníšok.
V blízkom meste Turgau žil vážený občan menom Leonard Kopp. Mal zmluvu na doručenie sudov údenáčov do kláštora v Nimbschen, kde bývalo 12 nešťastných mníšok. Nevieme presne, ako to Kopp urobil, ale keď prišiel, zdalo sa, že má na voze pod plachtou 12 sudov údenáčov a keď odchádzal, zdalo sa, že je na voze pod plachtou 12 prázdnych sudov. Ale sudy neboli prázdne. O dva dni neskôr 9 mníšok (3 sa vrátili k rodičom) prišlo za Martinom Lutherom a bolo na ňom nájsť im miesto alebo manželov. Nájsť pre nich prácu nebolo jednoduché. Mníšky nevedeli robiť domáce práce, len modliť sa a spievať. Ani nájsť manželov pre nich nebolo jednoduché. Keďže nemecké dievčatá sa vydávali v pätnástich-šestnástich rokoch, mali mníšky najlepšie roky za sebou. Ale Martin Luther sa cítil povinný pomôcť im. Nakoniec Luther našiel manželov pre niektoré mníšky, ale jedna zostala. Bola to Katharina von Bora, ktorá bola dočasne zamestnaná u Lutherovho suseda Lucasa Cranacha. Cranach mal veľkú domácnosť a potreboval pomoc.
Nebolo to tak, že by ju nikto nechcel. Jej povaha a bystrosť priťahovali pozornosť jedného mladého muža zo vznešenej rodiny z Nuremburgu. Zaľúbili sa do seba. Ale keď sa vrátil domov a povedal rodičom, že sa chce oženiť s bývalou mníškou, nedovolili mu to. Kataríny sa to hlboko dotklo a zlomilo to jej srdce. Ale Luther - “vyjednávač” - sa nevzdával. Bol rozhodnutý nájsť pre Katarínu manžela a už myslel na niekoho ďalšieho. Nanešťastie, ďalší kandidát sa nepáčil Kataríne. Keď Luther povedal, že si nemôže vyberať, Katarína mu odpísala, že aj keď vôbec nie je proti myšlienke manželstva, nikdy by si nezobrala hocijakého kandidáta; a preto, aby zdôraznila svoju vôľu vydať sa, navrhovala by dvoch kandidátov - hoci všetkým bolo jasné, že ešte stále miluje mladého muža z Nuremburgu. Jedným kandidátom bol Amsdorf, jeden z profesorov vo Wittenbergu; druhým bol samotný Luther.
Amsdorf, tak ako Luther, práve prekročil štyridsiatku. Správa sa k Lutherovi dostala vo vhodnom čase. Po Európe sa šírili správy o deviatich mníškach, ktoré sa usadili pri Lutherových dverách. Lutherovi nepriatelia - a bolo ich dosť - si predstavovali to najhoršie. Rozprávali si vtipy o Lutherovom “háreme.” Katarína bola jediná, ktorá zostala, a ohováranie sa zhoršovalo. Bola už len jediná, ale ohováranie bolo deväťnásobné. V apríli 1525, krátko po tom, čo dostal Kataríninu správu o dvoch kandidátoch, ktorí prichádzajú do úvahy, Martin navštívil svojich staručkých rodičov. Jeho otec, ktorý nikdy nechcel, aby sa Martin stal mníchom, bol rád, že Martin opustil kláštor. Zostávala už len jediná vec, ktorú musel jeho syn urobiť a definitívne nechať minulosť za sebou. Musel sa oženiť a stať sa otcom detí, ktoré by ďalej niesli rodinné meno.
Luther niekoľko rokov kázal, že manželstvo je Bohom ustanovená inštitúcia. Vyzdvihovať celibát nad manželstvo bolo nebiblické. Teraz prišiel čas, aby uviedol do praxe to, čo kázal. Pre 41-ročného mnícha to bol veľký krok. Okrem svojich rodičov sa pravdepodobne neradil s nikým iným. Mnohí z jeho najbližších priateľov o jeho vnútornom zápase netušili. Niektorí prívrženci ho opustili. Už nebol taký populárny a jeho duchovný vplyv sa rozpadal. Cítil, že bude musieť začať odznova. Azda aj ako 41-ročný môže začať odznova. Existuje lepší začiatok ako založiť si rodinu? Keď o tom rozmýšľal, manželstvo by “potešilo jeho otca, nahnevalo pápeža, rozosmialo anjelov, rozplakalo peklo, a spečatilo jeho svedectvo.” A zatvorilo ústa klebetníkom.
Neponúkla sa mu Katarína sama? Už to bolo skoro ako návrh, keď povedal Kataríne, že ho možno upália na hranici a ak sa zaňho vydá, mohlo by to ohroziť aj jej život. Katarínu nebezpečenstvo vôbec neodradilo. Ich známosť nebola romantická. “Nie som do nej bláznivo zaľúbený, ale mám ju rád”, povedal Luther. 10. júna 1525 napísal: “Božie dary musíme prijímať vtedy, keď nám ich dávajú.” Keď sa Luther definitívne rozhodol, nechcel zmeškať ani minútu. Svadba sa konala 13.júna 1525.
| Osoba | Význam |
|---|---|
| Sv. Katarína Alexandrijská | Panna a mučenica, patrónka filozofov a učiteľov |
| Sv. Katarína Janovská | Svätorečená pápežom Klementom XII, známa za dokument Traktát o očistci |
| Katarína von Bora | Manželka Martina Luthera, bývalá mníška |
Prvá zaznamenaná hádka Martina a Kataríny vznikla nad svadobným darom - arcibiskup Albrecht z Mainzu im daroval 20 zlatých - to bolo ako Lutherov dvojmesačný plat. Albrecht bol Lutherov nepriateľ a Luther nechcel mať nič do činenia s jeho peniazmi. Napokon, bol to Albrecht, ktorý povolil predávanie odpustkov, čo urýchlilo vydanie Lutherových 95-tich téz. Avšak šetrná Katarína, ktorá pochytila niečo z domáceho hospodárstva u Cranachovcov (boli svedkami na Lutherovej svadbe) vedela, že Martin má dlh 100 zlatých a verila, že svadobný dar 20 zlatých by mali prijať ako od Pána, bez ohľadu na to, cez koho tie peniaze išli. Luther sa vzdal.
V prvom roku manželstva sa museli obidvaja navzájom prispôsobovať. Martin si napríklad neustieľal posteľ. “Predtým, než som sa oženil, nikto mi celý rok neustieľal posteľ. Slama bola zhnitá od môjho potu. Cez deň ma práca úplne vyčerpala a ja som odpadol do postele, nehľadiac na nič.” To sa teraz zmenilo. Katarína mu dokonca dala aj podušku. Pre niekoho, kto žil tak dlho sám, bolo ťažké naučiť sa brať do úvahy aj iné názory, ale Katarínina osobnosť sa energicky presadila do Martinovho rozhodovania. Oblasť, v ktorej sa musel najviac prispôsobovať, bol obmedzený rodinný rozpočet. Martin nikdy nevedel udržať peniaze. Raz povedal: “Boh stvoril na ruke prsty, aby peniaze mali kade pretekať.” Nerád prijímal niečo, čo nebolo nevyhnutné, a rozdal všetko, čo nebolo absolútne potrebné. Katarína sa stala jeho obchodným manažérom a zaviedla finančné plánovanie. Jeden životopisec píše: “Šetrnosť pani Lutherovej umožnila Lutherovcom zhromaždiť väčšie množstvo majetku, napriek veľkorysosti a pohostinnosti jej manžela.” Martin pozýval študentov, aby prišli a bývali u nich; Katarína trvala na tom, aby si platili za izbu a jedlo. Martin uznával Katarínine schopnosti v domácom hospodárstve. “Najväčšie požehnanie”, napísal raz Luther “je manželka, ktorej môžete zveriť svoje záležitosti.”
Luther sa musel naučiť vychádzať s ľuďmi okolo seba. V kláštore žil izolovane, v ústraní, ale Katarína to netolerovala. Podľa jedného rozprávania, Martin sa raz zamkol vo svojej pracovni na tri dni. Potom Katarína dala sňať dvere. Keď ju Martin uvidel stáť vo dverách, nevinne sa spýtal: “Prečo to robíš? Veď nikomu neškodím.” Katarína nebola ochotná byť iba “Martou” a stále pracovať v kuchyni alebo v záhrade. Luther zas nemal vždy chuť byť obťažovaný “Máriou”. Katarína však rada sedela po jeho boku, keď čítal.
Mali šesť detí a Martin, hoci si už zvykol pracovať aj v domácom rušnom prostredí, často túžil stiahnuť sa do seba - práve keď Katarína chcela byť s ním. Ako píše životopisec Roland Bainton: “Rytmus práce a oddychu Martina a Kataríny sa nezhodoval. Po dni strávenom s deťmi, zvieratami a sluhami, chcela Katarína hovoriť s niekým seberovným; a on po štyroch kázňach, prednáškach a konverzácii so študentami, si chcel sadnúť do kresla a ponoriť sa do knihy.” A vtedy sa ho Katarína začala pýtať na predurčenie, alebo prečo sa Dávid v žalmoch chváli svojou spravodlivosťou, keď taký vôbec nebol.
“Celý môj život je trpezlivosť”, povedal Luther, ktorý musel uznať, že trpezlivosť nie je jeho silnou stránkou. “Musím mať trpezlivosť s pápežom, s bludármi, s mojou rodinou a dokonca aj s Katarínou.” Katarína musela byť omnoho trpezlivejšia so svojím geniálnym manželom. Bol to muž mnohých nálad; krehké zdravie vyvolávalo melanchóliu a naopak. Mal zoznam chorôb - dnu, nespavosť, katar, hemeroidy, zápchu, kamene (žlčníkové alebo obličkové), závraty, zvonenie v ušiach. Katarína ho liečila diétou, bylinkami teplými obkladmi. Bola viac než len šéfkuchár, ošetrovateľka a umývačka riadu.
Musela to byť úžasná žena, keď dokázala viesť stále sa rozširujúcu Lutherovu domácnosť. Lutherovci dostali od vlády Augustiánsky kláštor, kde predtým Luther žil ako mních. Na prvom poschodí bolo 40 kláštorných izieb; boli obdobia, keď boli všetky plné. Okrem vlastných 6-tich detí, vďaka Martinovej dobrote, bývalo u nich pol tucta Martinových neterí a synovcov. Keď jednému priateľovi zomrela žena na mor, Luther vzal domov jeho 4 deti. Katarína na oplátku priviedla domov svojich príbuzných, aj tetu Magdalénu, ktorá sa stala vychovávateľkou Lutherových detí. Okrem detí tam žili aj súkromní učitelia a študenti. Vďaka Lutherovej sláve sa neohlásene zastavovali hostia napr. z Anglicka, Uhorska, zovšadiaľ. Jeden princ plánoval zastaviť sa na pár dní, ale rozmyslel si to. Dostal list, ktorý mu opisoval prostredie kláštora: “V doktorovom dome žije čudesná zmes mladých ľudí, študentov, mladých vdov, starých žien a detí; preto je tam veľmi rušno.”
Táto rušná atmosféra prospievala Lutherovi, z ktorého sa stával spoločenský človek. Študenti, ktorí chodili na Lutherove prednášky ho počas večere trápili otázkami, a tak vznikli slávne “Reči pri stole”. Katarína na jednej strane stola - obklopená deťmi; na druhej strane študenti sedeli okolo Luthera a robili si poznámky. Niet sa čo čudovať, že žiarlila na tých, ktorí sa počas večere dostali k Lutherovi bližšie ako ona. Zistila, že študenti si robia poznámky, ktoré chceli uverejniť a chcela, abyza túto výsadu platili. Martin jej to nedovolil. Títo študenti neskôr uverejnili 6596 záznamov v rôznych vydaniach “Rečí pri stole”. Ak by bolo podľa Kataríny, za každý záznam by mali Lutherovci jeden zlatý.
Stávalo sa, že počas neformálnej večere Luther začal byť drsný, a tak ho Katarína musela zastaviť: “Prestaň, to sa nehodí!” Muselo to byť často, pretože Luther nehovoríval vyberane. Častejšie sa stávalo, že Luther celú večeru prerozprával. Katarína, ktorá si tiež nedávala servítku pred ústa, mu povedala: “Doktor, prečo neprestaneš rozprávať a nezačneš jesť?” Luther jej odpovedal: “Ženy by sa mali pomodliť Otčenáš, predtýmnež niečo povedia.” Katarína mu na verejnosti hovorila “Doktor”. Martin ju oslovoval, ako mu práve napadlo. Keď myslel na Evu, hovoril jej “moje rebro”. Keď videl ako všetko zvláda, hovoril jej “môj pán”. Niekedy jej hovoril “moja reťaz”, čo bola slovná hračka z nemeckého oslovenia “Kethe” (Katka; die Kette - reťaz).
Cez deň sa deti hrávali v Martinovej pracovni. Raz povedal o svojom synovi Hansovi: “Ja sedím a píšem a on mi spieva; ak je to veľmi nahlas, vynadám mu, a on pokračuje ďalej tak isto nahlas.” Luther hovorí, že sa od svojich detí veľa naučil, aj keď bol udivený detskými hrami: “Kristus povedal, že máme byť ako deti, aby sme vošli do nebeského kráľovstva. Pane Bože, to je príliš veľa. Musíme sa stať takými idiotmi?” Katarína bola dobrou matkou a schopnou gazdinou, ktorá sa vedela postarať o farmu, záhradu i dobytok. Starala sa aj o rodinný pivovar a Luther stále chválil jej pivovarnícke schopnosti. Katarína prestavala kláštor - nainštalovala kúpeľňu a pridala tri nové pivnice so samostatným schodiskom. Jej cieľom bolo, aby táto veľká domácnosť dokázala byť samostatná. V záhrade pestovala fazuľu, melóny a šalát, v sade rástlo osem druhov ovocných stromov. (Jeden rok sa o záhradu veľkodušne staral jej manžel.) Nerád, ale predsa súhlasil s kúpou ďalšej záhrady. Rozhodlo to, že cez ňu tiekol potok. Katarína chytala ryby a potom ich jedli na večeru. Mali hospodárske zvieratá: 8 prasiat, 5 kráv, 9 teliat, kurence, holuby, husi a Tolpela, psa, ktorého Luther túžil stretnúť v nebi. Toto všetko bolo na Kataríninej zodpovednosti. Svoju prácu robila poriadne, a občas bola aj veterinárom. Martin sa netešil, keď Katarína zdedila farmu v Zulsdorfe, asi dva dni cest...