Farnosť Dlhé Pole: História a Význam

Dlhé Pole, dedina s bohatou históriou, ktorej vznik siaha do 13. storočia, sa nachádza v jednom z priečnych údolí pohoria Javorníky. Leží 17 km severozápadne od Žiliny v jednom z priečnych údolí pohoria Javorníky, v údolí riečky Dlhopolky.

Okolité hornaté chrbty dosahujú okolo 400 m nadmorskej výšky, zriedka nad 600 m. Najvyšší vrch Kázická Kyčera má 900 m n. v. V súčasnosti žije v obci 2 096 obyvateľov.

Prvá písomná zmienka o obci (pod latinským Longus Campus) pochádza z roku 1320, keď tunajší poddaní patrili do Hričovského feudálneho panstva. Domy vyrastali po oboch brehoch Dlhopoľky, ktorej pramene sú pod hlavným hrebeňom Javorníkov.

Už v 9. storočí sa na Veľkom vrchu v Divinke nachádzalo staroslovanské hradisko a predpokladá sa v blízkych údoliach, teda aj v dlhopoľskom čiastočné slovanské osídlenie. V 13. st. Dlhé Pole patrilo vlastníkom hradu Hričov.

V roku 1613 tu bol postavený prvý filiálny drevený kostolík. Až v roku 1717 vznikla farnosť Dlhé Pole. Obyvatelia si stavali drevené zrubové domy - usadlosti. V 16. st. prešlo územie do vlastníctva Bytčianskeho panstva.

Erb obce Dlhé Pole:

Erb obce Dlhé Pole

Farská história

Farnosť bola založená 29.04.1717 a nitrianskym biskupom schválená 11.06.1718, dovtedy bola ako filiálka Farnosti Hričov. Súčasný správca farnosti Mgr. Peter Jankech je 22. kňazom, ktorý býva v budove fary, faru obývalo aj 37 kaplánov.

Pred 20-timi rokmi - 12. novembra 1998 - vysvätil zrekonštruovanú budovu fary vtedajší nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec.

V r. 1733 - 1735 bol schátralý drevený kostol a prestavaný na murovaný, ktorý bol do dnešnej podoby zväčšený a prestavaný až v r. 1927 zásluhou rodáka Dr. Martina Mičuru.

Svätý Martin sa delí o plášť so žobrákom

Kostol sv. Martina:

Kostol sv. Martina

Najrušnejšie tu býva počas hodov, ktoré sa vzťahujú k sviatku sv. Martina. Jemu je zasvätený miestny rímsko-katolícky kostol, ktorý si Dlhopoľčania postavili v polovici 19. storočia.

Pôvodne to bol drevený kostolík postavený v roku 1611. Na jeho mieste vybudovali za dva roky barokový murovaný kostol (1733 - 35). Súčasný kostol v Dlhom Poli slávnostne vysvätil nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko 13. novembra 1927. Tento kostol pred 90-timi rokmi zväčšili, pribudli aj dve mozaikové okná. Vo vitrážach je znázornený patrón kostola sv. Martin ako sa delí o plášť so žobrákom a sv.

Významní kňazi

• Ernest Fančovič: Najdlhšie tu pôsobil Ernest Fančovič (1937 - 1971), ktorého 110. výročie narodenia - 19. novembra 1908 - si onedlho pripomenieme. Za kňaza ho vysvätili po štúdiách vo francúzskom Štrasburgu v roku 1932. Primičné sv. omše mal v Štrasburgu 16. júla 1932 a v rodných Jaslovciach 24. júla 1932 (kde je aj pochovaný).
• František Mitúch: V tieni iných udalostí sme si vo farnosti nevšimli sté výročie narodenia Františka Mitúcha - 30. septembra 1918. Po návrate z Ríma sa František Mitúch stal od 1.9.1947 kaplánom pri Tomášovi Ružičkovi v Žiline. Neskôr bol väznený a zomrel vo väznici v Ilave. Pochovaný je na dlhopoľskom cintoríne.
• Andrej Majer: Ako kaplán pôsobil v Dlhom Poli Andrej Majer, ktorý sa pod svoje lyrické básne - vydané vo dvoch zväzkoch - podpisoval pseudonymom Dlhomír Poľský. Niektoré z jeho básní zhudobnil Mikuláš Schneider - Trnavský.

Osobnosti Dlhého Poľa

Expozícia pamätnej izby upozorňuje aj na významné udalosti v histórii obce a na rodákov a ďalších dejateľov, ktorí sa zapísali do histórie takým či onakým činom. O všetkých osobnostiach Dlhého Poľa sa môžete dozvedieť základné informácie vďaka expozíciám pamätnej izby.

• Jozef Holánik - Bakeľ: V Dlhom Poli si s úctou spomínajú na svojho rodáka Jozefa Holánika - Bakeľa, ktorý preslávil slovenské drotárske remeslo ďaleko za hranicami vlasti. V roku 1917 sa vrátil do rodnej dediny, kde sa pred 75 rokmi, 7. augusta 1942, zavŕšila jeho životná púť. Jeho výrobky išli na odbyt na poľských, ruských, ukrajinských, i nemeckých trhoch a prezentoval sa nimi aj na medzinárodných výstavách. Najväčší úspech získal v roku 1911 na perhliadke v Ríme, kde jeho dielo ocenili zlatou medailou a Veľkou cenou.
• Juraj Čajda: Príkladom môže byť Juraj Čajda, ktorý sa narodil v Dlhom Poli deň pred Vianocami roku 1844.
• Martin Mičura: Ďalší Dlhopoľčan Martin Mičura, ktorý sa narodil 17. septembra 1883, vyštudoval právo, bol predsedom Najvyššieho súdu, tekovským a nitrianskym županom i ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska.

Drotárstvo - tradičné remeslo

V Dlhom Poli, dedine, ktorej vznik spadá do 13. stor., sú hrdí na svojich remeselníkov, s ktorých osudmi a dielom sa môžeme zoznámiť v pamätnej izbe. Prvú výstavu pripravili už v roku 1940, teda ešte za Holánikovho života. Po takmer 70 rokoch, v roku 2008, usporiadala obec v spolupráci s Považským múzeum výstavu Dlhopoľskí páni majstri. O rok neskôr sa z výstavy stala trvalá expozícia.

V obci doteraz stojí rodný dom Jozefa Holánika - Bakeľa. Dnes je národnou kultúrnou pamiatkou a do nej uvažujú premiestniť drotárske zbierky i ďalšie pamiatky na históriu Dlhého Poľa.

Drotárstvo

Aj v súvislosti s určitým preľudnením si muži začali hľadať obživu ako drotári. Najskôr poskytovali tieto služby v blízkom okolí, neskôr vandrovali aj do ďalších a ďalekých krajov ako vandrovní drotári. Svoje remeslo zdokonaľovali, pribrali aj prácu s plechom. Koncom 19. st., keď drotárstvo kulminovalo si v rozličných mestách Európy aj iných krajín zakladali drotárske dielne - manufaktúry.

U Dlhopoľských drotároch sa dá hovoriť aj o tretej etape drotárstva - o umeleckom drotárstve a to zásluhou majiteľa dielne vo Varšave Jozefa Holánika - Bakela (1863-1942), ktorý svojimi jemnými, dôvtipnými výrobkami ako prvý na svete pozdvihol drotárstvo na umenie. Dosiahol mnoho medailí na svetových výstavách.

Obec sa snaží zachovať chátrajúci rodný dom Jozefa Holánika - Bakela chce obec zachrániť ako pamätný dom na neho a ostatných drotárov. Vzniklo Občianske združenie na záchranu Holánikovho domu. Pokračovateľom umeleckého drotárstva bol zať Jozefa Holánika - Jakub Šerík (1907-1988).

V roku 1940 usporiadal na novej škole mladý učiteľ Karol Guleja vynikajúcu I. výstavu drotárstva a jeho národopisu, ktorá bola jedinečnou ukážkou šikovnosti drotárov a ich práce. Navštívilo ju 15 000 ľudí. Neskôr sa stala základom Drotárskeho múzea v Budatíne.

Remeslá v Dlhom Poli

Magdaléna Lacková v obecných novinách Dlhopoľ pripomína, že v dedine boli nielen šikovní drotári, ale aj ďalší remeselníci, ktorých práca úzko súvisela s každodenným životom.

• V roku 1887 sa spomína päť mlynov a valcha na súkno.
• Prvý kováč v obci sa v historických záznamom uvádza v roku 1735. Na staré tradície nadviazali umeleckí kováči bratia Kršiakovci.
• V spomínanom roku 1735 pracovali v Dlhom Poli deviati kolári. Posledného Ignáca Maceášika pripomína koleso na jeho rodnom dome.
• Na prácu drevorubačov nadväzovali stolári, tesári, debnári, ale i umeleckí rezbári.
• Šindliarski majstri z Dlhého Poľa sa podieľali na obnove striech Oravského, Budatínskeho a Zvolenského zámku.

Spolky a aktivity

Ako sme sa dočítali v Dlhopoli, v dedine sú aktívne aj mnohé ďalšie spolky. Nechýba folklórna skupina Drotár. Od minulého roka pôsobí v obci občianske združenie Dlhopoľci, ktoré pripravuje najmä športovo-zábavné podujatia pre rodiny a deti. Úspešní sú aj chovatelia poštových holubov.

Turistika

Pri turistickej návšteve Dlhého Poľa, v ktorom pôsobí agilný Klub slovenských turistov s asi 70 členmi, sa podľa značených ciest môžeme vybrať na nenáročný výlet krajom lesov, horských lúk a polí.

• Najpriamejší výstup na hlavný hrebeň Javorníkov vedie údolím Dlhopoľky do sedla pod Grapou.
• Ďalšou alternatívou je výstup po žltej značke do osady Bielovci, odkiaľ sa po červenej hrebeňovke dostaneme za ďalšie dve hodiny k rázcestiu so spomínanou zelenou značkou, takže sa nám ponúka nenáročný asi 6-hodinový okruh.
• Ďalšou alternatívou je výstup po zelenej značke a návrat po červenej a modrej značke cez najvyšší bod dlhopoľského chotára Kazícku Kýčeru (910 m n. m.) nad obec Divina a odtiaľ po žltej do východiska túry (celkom asi 5 ¼ h chôdze).

tags: #farnost #dlhe #pole