Tento rok upiera celý katolícky svet svoju pozornosť do jednej krajiny, do Portugalska, konkrétne do Fatimy. Teda aj nám by bolo hodno upriamiť svoj pohľad práve týmto smerom. Najskôr do Portugalska, ako takého.
Spomeniem najprv 20. október 1646, kedy portugalský kráľ Ján IV. Obnoviteľ zasväcuje celé Portugalsko Panne Márii - jej Nepoškvrnenému Srdcu a Pannu Máriu vyhlasuje za kráľovnú Portugalska. Na znak toho skladá zo svojej hlavy kráľovskú korunu a od tejto chvíle nijaký portugalský kráľ už kráľovskú korunu nenosí. Týmto malo byť zvýraznené: tu už nie je kráľ. Je tu kráľovná - Panna Mária.
Kráľ Ján IV. Obnoviteľ
Odvtedy, ako kráľ zložil korunu zo svojej hlavy, keď sedával na tróne, mal ju položenú vedľa, po pravici, ako znak toho, že tu sedí kráľovná. Keď spolu s manželkou, kráľovnou, ako manželský pár, pózovali pri maľovaní obrazu, kráľovská koruna bola vždy pri nich na nejakom stojane; ale ani jeden z nich už nemal korunu na hlave.
A kráľ išiel až tak ďaleko, že prikázal, aby po celej krajine rozmiestnili kamenné tabule, na ktorých malo byť napísané, že Panna Mária je Kráľovná Portugalska. Ba dokonca aj na mince, na platidlo nechal vytlačiť podobu Panny Márie, aby ľudia, ktorí prichádzajú do kontaktu s peniazmi vedeli, že Panna Mária je naša kráľovná! Aj my sme mali na našich slovenských korunách Pannu Máriu. A bolo to veľké gesto zo strany tých, ktorí pripravovali a schvaľovali naše platidlá.
Opäť sa však vraciam do Portugalska s dovysvetlením, že v žiadnom prípade nechcem nejako glorifikovať portugalských kráľov, kráľovský dvor; alebo že od chvíle, kedy kráľ uznal Pannu Máriu za kráľovnú krajiny, bolo všetko v poriadku, že všetci žili čestne, mravne, dobre, atď. Nie! To sa neodvážim povedať; ale jednoducho toto gesto spustilo lavínu zvlášť v Európe. Pozitívnym dôsledkom bolo, že potom aj vtedajšie Uhorsko, Poľsko, Rakúsko a ďalšie krajiny vyhlásili Pannu Máriu za svoju kráľovnú.
A teda ak máme spoločné dejiny; a máme ich v rámci uhorského štátu, tak aj my máme Pannu Máriu za kráľovnú, lebo tu bola vyhlásená, v celku a na území, v ktorom sme vtedy ako národ žili. Dnes ju máme ako Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Ale tiež, ak domyslíme tieto myšlienky a túto úvahu, tak ju máme ako tú, ktorá je našou Mamou a stará sa o nás. Je Mamou a zároveň je kráľovnou, lebo Syn jej dal túto moc. Teda to je prvý pohľad.
Ale prichádza 1. svetová vojna a je od vtedy sto rokov, čo vtedajší pápež Benedikt XV. posilňuje iniciatívu medzi panovníkmi vtedajšej Európy, aby sa skončila vojna. Len jeden ho chcel počúvať, dnes už blahoslavený Karol Habsburský. Ostatní chceli vojnu, pretože to je biznis. Na vojne sa vždy zarábalo, a aj sa bude zarábať najlepšie. To, že hynú nevinní ľudia, to týchto mocipánov nezaujímalo.
Vtedy Benedikt XV., keď robí kroky na skončenie vojny, okrem iného, do mariánskych litánií vsúva zvolanie: „Kráľovná pokoja, oroduj za nás!“ Ustanovuje tiež deviatnik k Panne Márii Kráľovnej pokoja. V ôsmy deň modlitby tohto deviatnika ku Kráľovnej pokoja prichádza známe - prvé zjavenie Panny Márie vo Fatime.
Pápež Benedikt XV.
Takže najskôr máme Pannu Máriu Kráľovnú, potom Kráľovnú pokoja a tí, ktorí trošku niečo poznajú z liturgie, tak vedia, že až po koncile a v našom prostredí až trošku neskôr; dochádza práve k zmene, nakoľko u nás dominoval pohľad na Pannu Máriu ako na Kráľovnú pokoja. Až potom prišla oficiálna zmena, titul: Panna Mária Kráľovná.
Panna Mária Kráľovná, je tá, ktorej bola odovzdaná všetka moc. To sú slová Pána Ježiša, aj keď v náuke našej viery predsa len máme, že všetka moc bola odovzdaná Ježišovi, ale na druhej strane, ako hovorí Lev XIII.: „Panna Mária sa stala orodujúcou všemohúcnosťou.“ Pretože dostala ohromnú výsadu, že jej príhovor od tejto chvíle vlastne vyprosí všetko.
Všetko, čo slúži k spáse človeka. „Orodujúca všemohúcnosť“ - hovorí o nej pápež Lev XIII. Panna Mária je tá, ktorá s materinským srdcom zároveň má kráľovskú korunu a má veľkú moc.
Toto sa potvrdzuje aj skrze zjavenia vo Fatime, ktoré sa začínajú, ako som už spomenul, v čase vojny, kedy vtedajší pápež Benedikt XV. upriamuje všetku pozornosť Európy k Panne Márii Kráľovnej pokoja. Áno, vtedy prichádza k prvému a potom aj nasledujúcim zjaveniam vo Fatime, začína sa znova odvíjať nádherná komunikácia neba skrze Pannu Máriu s týmto svetom.
Znova je zvlášť zaujímavé to, že sa to nedeje nejakou diplomatickou cestou, či diplomatickou poštou cez mocných vtedajšieho sveta, ale Panna Mária sa prihovorí trom jednoduchým, malým deťom: Hyacinte, Františkovi, a Lucii; sedem, deväť a desaťročným deťom.
Milí bratia a sestry, to je základná otázka, ktorú si veľakrát kladie každý jeden z nás, keď sa cítime takí bezmocní voči rôznym konšpiráciám mocných aj dnešného sveta. Aj na Slovensku, aj v Európe, aj vo svete. Hovoríme si: Čo my môžeme urobiť? A čo mohli urobiť tieto tri deti? Veď nevedeli ani poriadne čítať a písať. Prečo si Pán Boh ich vyvolil?
Keď si kladieme túto otázku, tak sa môžeme, či priam musíme pýtať: prečo sa Pán Ježiš narodil v čase, v ktorom sa narodil, prečo sa narodil v maštali; nebolo by lepšie, keby sa narodil možno v dnešnej komunikačnej dobe, keby cez internet okamžite rozšíril všetky svoje myšlienky, ku každému by sa dostali... mohol si tiež vybrať nejaké lepšie bývanie: palác, alebo niečo dôstojnejšie; a on si volí maštaľ.
Prečo? Nebo znova zostupuje tak, ako kedysi, na perifériu Rímskej ríše, kdesi do Nazareta, aby bola nájdená Panna Mária, zabudnuté dievča, nikým nepoznané. Prečo aj teraz nebo zostupuje na perifériu samotnej Európy, kdesi do Fatimy, a vyberá si tam tri jednoduché deti?! Prečo? No preto, aby sa človek nepýšil! Preto, aby sa ukázala moc Boha a aby sa ukázala otvorenosť ľudského srdca; či chceme prijať to, čo hovorí nebo, alebo či to prijať nechceme!
Toto je to najrozhodujúcejšie aj tu, na tomto mieste. Chceme prijať to, čo hovorí nebo, alebo nechceme? Panna Mária hovorí trom deťom v čase vojny, keď si každý praje, aby už skončila; ale ona stále trvá.
Milí bratia a sestry, aký nástroj, aký liek odporúča Panna Mária na to, aby tá druhá, hroznejšia vojna neprišla? Znova je to liek a nástroj, ktorý sa protiví všetkej ľudskej logike. Ruženec! Ak sa budete modliť ruženec, ak budete konať pokánie, ak budete konať prvé soboty, ak sa mi zasvätíte, nepríde vojna.
Znova, podľa ľudských kritérií, sú to ponuky, ktoré sú postavené na hlavu. Veď nie sú tu podpísané nijaké mierové dohody, nie sú tu vytvorené žiadne bezpečnostné mechanizmy, nie sú tu vytvorené nijaké koalície, atď. Nie, ruženec... Ruženec!
Najväčším potvrdením pravdivosti sily tohto nástroja je to, že keď portugalskí biskupi toto prijali a prijala to aj krajina, keď sa ľudia modlili ruženec, keď sa kajali, zasvätili sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, Portugalsko obišla 2.
My, ktorí sme prešli skúsenosťou komunizmu a možno stále v tom nemáme jasné, tak sa pýtame: No aký strach? Hej, zabúda sa na päťdesiate roky, na väznených, vraždených, šikanovaných veriacich, biskupov, kňazov, otcov, matky, študentov, atď. Zabúda sa na to, ale keď my teraz stojíme pred mnohými problémami, ktoré sú pred nami, pýtame sa: čo s tým?
Mnohí sa oddávajú len tomu, že od rána do večera nadávajú. Čo sa tým dosiahne? To je tak; zvlášť vy ženy to pochopíte; ako keby ste doma videli prach, špinu a zareagujete tak, že sa nasrdíte a poviete si: keď je toľko tej špiny, tak zbytočne je tu upratovať, poďme ešte a zvonku fúrikmi navozme sem viac špiny, nech už máme s tým svätý pokoj?
Vyrieši sa tým niečo? Z domu sa stane brloh, lebo z malej špiny vznikne špina oveľa väčšia. Ale to sa deje! A to vždy vtedy, keď sa neutiekame o pomoc k Bohu, a pritom si nechceme uvedomiť, že nadávaním sa utiekame o pomoc k Zlému. A Zlý sa z toho teší.
Panna Mária vo Fatime nám hovorí: „Vezmite ruženec!“ Tam sa nám vlastne predstaví, môžeme povedať, ako Kráľovná pokoja, lebo ľudstvo sa dozvie, že cez ňu, cez pobožnosti a cez zasvätenie, ak sa bude konať, bude vo svete mier. Bude pokoj vo svete. Veríme tomu? Cítime, že toto je to, čo nás priťahuje k Panne Márii?!
Ste tu mamy, mnohé aj z Hnutia modlitieb matiek. Keď vy hovoríte svojim deťom nejaké odporúčanie, vravíte im to z úprimnosti materinského srdca a deti vás nepočúvajú; ste rady? Poznáte to, býva to tak? Keď veríme, že Panna Mária je bytosť, a nie nejaká chiméra a hovorí nám tiež ako Mama veci, ktoré nás zachránia, a plače pri tom krvavými slzami, myslíte, že tie mnohé krvavé slzy Panny Márie na rôznych miestach sveta, že to je len tak pre nič, za nič?
To sú mnohé krvavé slzy vás matiek, keď nosíte bolesť vo svojom srdci kvôli svojim deťom, lebo vás nepočúvajú a vy im pritom dávate celé srdce. A vidíte, že nič z toho! Čo potom príde? Keď uveríme tomu, čo nám hovorí Panna Mária, bude pokoj a mier. Pokoj v našom srdci, v našich rodinách, aj okolo nás. V celom svete.
Ale ak neuveríme a nepôjdeme cestou, ktorú nám Boh ukazuje cez Pannu Máriu, nebude pokoj. Nebude mier. Potom neplačme! Možno, že v tejto chvíli som to povedal dosť tvrdo. Ale toto je pravdivosť posolstva z Fatimy.
Kráľovná pokoja sa nám predstavuje ako tá, na ktorú Ježiš upriamuje pozornosť a hovorí: „Jej som dal moc, či bude vo svete pokoj a mier.
Myslím, že veľký prejav vašej dôvery ste prejavili aj tým, že ste sem dnes prišli. Chceme tu byť, chceme sa posilniť a povzbudiť, lebo veľakrát sa cítime bezmocní. Ale už máme skúsenosť, veď veľakrát sme už pocítili pomoc Matky Božej, Panny Márie. My chceme takto s jej pomocou, pod jej vedením kráčať životom. Chceme ju mať za Kráľovnú našich rodín.
Chceme, aby jej obraz bol na čestnom mieste v našich rodinách, v našich domoch a aby sme sa spolu s deťmi vo svojich rodinách modlili ruženec, ktorý zachraňuje svet. Dnes, keď hovorím o modlitbe ruženca v rodine, v každej jednej katolíckej rodine; čo si myslíte, je to výčitka, alebo je to povzbudenie? Ja vás povzbudzujem.
Možno aj tento prázdninový čas keď máte deti, vnúčatá okolo seba, je dobré využiť na to. Modlite sa s nimi ruženec. Možno ho ešte ani nevideli, a ak áno, tak len v niektorých autách - visieť vpredu, ale nevedia, čo to je. Ale ak my sami nebudeme veriť v silu tohto lieku a nástroja, ako to odovzdáme ďalej? A ako potom chceme pretvárať svet?
Znova všelijakými konšpiráciami? Pozrite, koľkokrát sa všeličo zrútilo a zrúti sa znova, lebo kto stavia na piesku, toho dom spadne veľmi rýchlo. Ale my chceme ísť tou cestou života, ktorú nám ukázal Boh skrze Máriu. Aj cez životy týchto spomínaných, troch fatimských detí.
V jednom sne, istá žena videla cestu, ako vedie do neba. Bola to cesta veľmi náročná. Boli na nej zhrdzavené klince, rozbité sklo, pichľavé tŕnie, aj rôzne ďalšie nástrahy. Po tejto ceste smerom do neba rýchlym krokom kráčal Pán Ježiš a do neba sa dostal pomerne rýchlo. O chvíľu za ním išla Panna Mária a ona, akoby to preletela ešte rýchlejšie. Ale mnohí, ktorí chceli ísť touto cestou a napredovať na nej, len si odierali nohy, ktoré im krvácali. Ale Pán Ježiš i Panna Mária prešli bez úrazu.
Pán Ježiš svojou božskou mocou a Panna Mária prišla na to, že keď chce ísť za Ježišom aj cez takýto náročný terén, tak bude dávať svoje nohy do šľapají Pána Ježiša a v jeho stopách bezpečne a rýchlo vybehla hore. Ale ľudia, ktorí nechceli, neverili, že je múdre ísť v stopách Ježiša a Márie a kráčať ich cestou, tí sa len trápili, krvácali im nohy, mnohí rezignovali, ostávali v smútku, lebo sa neposúvali dopredu. Stále sa zavŕtavali len do svojich bolestí a nedostávali sa ďalej.
Je na nás, do akých šľapají života vlastne vstupujeme. Koho nasledujeme? Milí bratia a sestry, nech aj toto naše dnešné stretnutie ako jedno jediné spoločenstvo modlitby pri Matke Božej Panne Márii, je vzájomnou modlitbou za seba samých, aj za našich drahých, ktorých sme tu iste všetci priniesli vo svojich srdciach.
Prosme za seba navzájom, aby sme mali v sebe múdrosť, múdrosť Božiu, ale aj silu, ktorú nám Boh ponúka aj skrze Máriu a aby sme takto kráčali pozemským životom a prišli raz do neba.
Farnosť Kráľovnej pokoja v Prešove
Farnosť Kráľovnej pokoja v Prešove na sídlisku III. bola zriadená Arcibiskupským úradom v Košiciach, ktorého sídelným arcibiskupom a metropolitom je Mons. Základný kameň farského kostola a farského úradu požehnal 22.apríla 1990 pápež Ján Pavol II. v Bratislave pri svojej prvej návšteve Slovenska.
Farský kostol požehnal 30.apríla 1994 Mons. Farnosť bola zriadená dekrétom arcibiskupského úradu 1.júla 1995 odkedy nadobudla právnu subjektivitu. Jej štatutárnym predstaviteľom bol vtedajší farár ThDr. Stanislav Stolárik PhD. Farský kostol konsekroval 8.augusta 1999 Mons. Farský erb požehnal 28. augusta 2005 Mons.
Arcidiecéza Košice
Dôležité dátumy farnosti Kráľovnej pokoja v Prešove:
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 22. apríla 1990 | Pápež Ján Pavol II. požehnal základný kameň kostola a farského úradu v Bratislave. |
| 30. apríla 1994 | Mons. požehnal farský kostol. |
| 1. júla 1995 | Farnosť bola zriadená dekrétom arcibiskupského úradu. |
| 8. augusta 1999 | Mons. konsekroval farský kostol. |
| 28. augusta 2005 | Mons. požehnal farský erb. |