Krst, Oheň a Duch Svätý: Význam a Symbolika v Kresťanstve

Krst je jednou z najdôležitejších sviatostí v kresťanstve, s hlbokým teologickým významom a bohatou históriou. V tomto článku sa zameriame na význam a symboliku krstu, s dôrazom na krst ohňom a krst Duchom Svätým.

Význam slova krst

V slovenčine jeho význam poodhalí ruské slovo „krest“, ktoré znamená krst i kríž zároveň. Pri krste teda máme do činenia s krížom. Znamením kríža žehnáme krsteného, znamenie kríža kladieme na jeho život, aby sme naznačili, že v tomto znamení má svoj život zachránený a ochránený.

Slovo krst v pôvodnej gréckej reči Novej zmluvy (baptidzein), znamená ponoriť, vnoriť do vody, umyť, obmyť. Tým je naznačený nielen fakt, že pri krste používame vodu, ktorá obmýva človeka, ale zároveň v duchovnej rovine je podčiarknuté, že pri krste sme ponorení do Krista. Stávame sa jedno s Ním.

Hodnotu krstu dáva Kristus

Krst svätý si nevymyslela cirkev. Krstiť prikázal sám Pán Ježiš Kristus. On ustanovil krst svätý slovami: „Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal, Ajhľa ja som s vami po všetky dni až do konca sveta“ (Matúš 28, 18 - 20). Nekrstíme preto, že by sme azda my dali krstu nejakú hodnotu. Krstíme, lebo Pán Ježiš nám to prikázal a my veríme Jeho slova, poslušne ho rešpektujeme. Pán vložil do úkonu krstu svoju prítomnosť, dal mu hodnotu i zasľúbenie (Marek 16, 16).

Biblický pohľad na krst

Ustanovenie krstu pochádza priamo od nášho Pána Ježiša Krista, ktorý na počiatku svojho verejného pôsobenia slávnostne vyhlásil: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5). Grécky pojem pre krst baptismos doslova znamená kúpeľ alebo umývanie (sa), ako to naznačil svätý Pavol, ktorý povedal, že Ježiš nás spasil „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy vo Svätom Duchu“ (Tit 3, 5).

Svätý Ján Zlatoústy († 407) poznamenáva: „Toto mystické očistenie (krst) sa nazýva aj kúpeľ znovuzrodenia“ (porov. Krst sa nazýva aj pokresťančenie, pretože nás robí kresťanmi, nasledovníkmi Krista (Sk 11, 26), lebo „všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27). Tým, že sme krstom boli mysticky zjednotení s Kristom, už nepatríme sami sebe, ale Kristovi (porov. 1 Kor 6, 19).

Pred svojím nanebovstúpením náš Pán poveril svojich učeníkov a prostredníctvom nich svoju Cirkev, aby učili všetky národy a urobili všetkých kresťanmi, keď povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 18 - 20). „Krst je pečaťou večného života a naším znovuzrodením v Božom Duchu, aby sme sa stali nielen deťmi ľudí, ale aj deťmi večného Boha“ (porov. Augustín, List 98, 6).

Svätý Ján Krstiteľ nám hovorí, že nás nekrstí človek, ale Kristus, keď hovorí: „Prichádza mocnejší, ako som ja… On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom“ (Lk 3, 16). Z tohto dôvodu, keď nás kňaz krstil, nepovedal: ‚Ja ťa krstím,‘ ale: ‚Boží služobník NN sa krstí v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.‘ Takto kňaz ukázal, že to nebol on, kto nás pokrstil, ale Boh v Blaženej Trojici“ (porov. sv. Bazil Veľký, O Svätom Duchu, XV, 36).

Krst ohňom

Keď Ján Krstiteľ hovorí o krste Svätým Duchom, tak hovorí, že Ježiš „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3,16). Toto je slovná figúra, ktorá sa nazýva hendiadys, teda jedna pravda vyjadrená dvoma spôsobmi: Svätý Duch je oheň, ktorý spáli plevy hriešnosti. Po obrátení je teda jednou z najhlavnejších činností Ducha vo veriacom celoživotný boj proti hriechu v ľudskom srdci.

Oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého. Prorok Eliáš, ktorý „povstal… ako oheň“ a ktorého „slovo blčalo ohňom sťa fakľa“ (Sir 48,1) , svojou modlitbou privolal oheň z neba (2586) na obetu na vrchu Karmel ako predobraz ohňa Ducha Svätého, ktorý pretvára to, čoho sa dotkne. Ján Krstiteľ, ktorý ide pred Pánom „s Eliášovým duchom a mocou“ (718) (Lk 1,17) , zvestuje Krista ako toho, ktorý „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3,16) , Duchom, o ktorom Ježiš povie: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul“ (Lk 12,49) . V podobe „ohnivých jazykov“ spočinie Duch Svätý v turíčne ráno na učeníkoch a naplní ich sebou .

Krst Duchom Svätým

Vo všetkých štyroch evanjeliách stavia Ján Krstiteľ do protikladu svoj vlastný krst vodou (vonkajší a symbolický krst pokánia) a úžasnú premenu srdca Ježišom, ktorú nazýva krst Svätým Duchom (Mt 3:11; Mk 1:8; Lk 3:16; Jn 1:33, porovnaj Sk 11:16). Avšak - a toto je dôležité - toto vyliatie Ducha muselo počkať, kým Boží Syn neponesie trest za hriešnikov na kríži.

Svätý Duch je zdrojom nového narodenia, alebo narodenia zhora, ktoré dáva duchovný život ľudskej bytosti, ktorá je vo svojej prirodzenosti mŕtva v hriechoch a prestúpeniach (Ef 2:1-3; Jn 3:1-8; Tít 3:5). Toto nové narodenie sa nedá vyvolať žiadnym ľudským spôsobom, či už manipuláciou, emóciami alebo rozumovým presviedčaním. Všetko, čo sa narodilo z tela (ľudský pôvod) bude totiž telom a nie novým životom Ducha (Jn 3:6).

Vďaka službe Svätého Ducha má Boh Otec a Boh Syn dom v srdci muža alebo ženy, ktorý/á sa znovu narodí (Jn 14:15-24). Tým, že nás Svätý Duch privádza do spoločenstva s Trojjediným Bohom, nás aj uisťuje o večnej láske, ktorou Boh Otec, Boh Syn a on sám, Boh Svätý Duch, miluje svoj ľud od vekov na veky.

Podľa Novej zmluvy jedinou činnosťou Ducha Svätého, ktorá sa týka ľudí zo sveta, je usvedčovanie. Usvedčuje svet o našom hriechu, o Kristovej spravodlivosti a o súde. Apoštolom Ježiš sľubuje že Duch pravdy ich „uvedie do (…) celej pravdy.“ To znamená, že ich naučí význam Ježišových vecí. Podrobne im vysvetlí celé Otcovo zjavenie, ktoré videli v Ježišovi. Svätý Duch nás neuvádza do novej pravdy. Namiesto toho nám, apoštolskej cirkvi, sprístupňuje bezchybné zjavenie Otca v Ježišovi, o ktorom svedčí Nová zmluva.

Krst nemluvniat

S vecami, ktoré sú pre dieťa dobré, neotáľame (napríklad s očkovaním proti chorobám). Pri takomto postupe by sa dieťa pravdepodobne nenaučilo hovoriť, vyrástla by z neho zaostalá, škrekot vydávajúca bytosť. Ak vieme, že žiť v cirkvi je správne - biblické a duchovne osožné, dávame dieťatku možnosť rásť v spoločenstve cirkvi. Keďže vieru považujeme za dôležitú - bez nej nie je možné páčiť sa Bohu (Židom 11, 6) - nebudeme dieťaťu odopierať Božiu milosť. Dáme ho pokrstiť a budeme ho učiť o Pánu Bohu slovom i príkladom svojho života, aby dieťa od malička rástlo vo vedomí: Viem Komu patrím. - Nepatrím na stranu hriechu, ale Spasiteľovi Pánovi Ježišovi Kristovi.

Niektorí hovoria, že nie je dobré krstiť deti, lebo krst musí byť prejavom ich viery. Takúto požiadavku v Biblii nenachádzame. Biblia hovorí, že krst je kúpeľom znovuzrodenia (Títovi 3, 5). Ktoré dieťa sa samé žiadalo narodiť? - Ani jedno. Každé sa narodilo bez vlastného pričinenia. Znovuzrodenie je Duchom Svätým spôsobený začiatok nového života. Ide o narodenia zhora, nie o to, čo môže vypôsobiť naše rozhodnutie.

Tabuľka: Kroky krstu v byzantskom obrade

Krst je teda nielen očistením od hriechov, ale aj zjednotením s Kristom a vstupom do spoločenstva Cirkvi. Je to sviatosť, ktorá nás premieňa a dáva nám nový život v Duchu Svätom.

tags: #krst #ohnom #vyznam