Farnosť Obišovce, patriaca do Solivarského dekanátu, je známa ako miesto konania diecéznych fatimských sobôt Košickej arcidiecézy. Prvá októbrová nedeľa je pravidelne vyhradená pre Celodiecéznu odpustovú slávnosť na pútnickom mieste v Obišovciach.
Význam slovanského toponyma Putnok odkazuje na púte a pútnikov. Počiatky mariánskej úcty sa tu spájajú azda s prvým umeleckým znázornením Panny Márie, ktoré do pôvodného kostola z polovice 13. storočia mohli priniesť miestni zemepáni, drienovskí Abovci, v úzkej spolupráci so spišskými Mariášiovcami (Máriássy) a nemeckými osadníkmi Obišoviec.
Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach
História Farnosti a Pútnického Miesta
Počas reformácie bola tradícia pútí prerušená. Miestna kultová pamäť a pútnický charakter kostola sa obnovili počas prvej vlny rekatolizácie v 60-tych rokoch 17. storočia za výdatnej pomoci poľských mecenášov a františkánov z Nižnej Šebastovej, ktorí asistovali pri výstavbe nového kostola sv. Martina na obišovskej hore v roku 1662.
K zničeniu prvého známeho novovekého mariánskeho obrazu došlo počas Tököliho (Thököly) povstania v roku 1682. Obišovský kostol zostal s malými prestávkami v správe katolíkov do povstania Františka II. Rákociho (Rákóczi), počas ktorého bol sakrálny priestor v roku 1705 znovu vyplienený. Obišovský svätostánok sa do rúk katolíkov dostal až v roku 1729 po odchode predikanta Kedera (Kegyer), ktorý konvertoval na katolícku vieru.
Pre zlepšenie postavenia katolíkov sa v Obišovciach zriadila samostatná farnosť v roku 1743. Jej prvým farárom bol Ján Horvát (Horváth) 1743 - 1746. Trvalo 38 rokov (1731-1769), kým sa obišovský kostol po nekonečných sporoch a vyšetrovaniach, do ktorých zasiahla aj cisárovná Mária Terézia, dostal naspäť do rúk katolíkov. Prvá svätá omša v kostole s novým patrocíniom Ružencovej Panny Márie, sa slúžila v nedeľu 1. októbra 1769. Netrvalo dlho a obnovili sa aj mariánske púte.
Drienovský farár Ján Golský (Golszky) dosiahol u jágerského biskupa Karola Esterháziho (Esterházy) potvrdenie odpustkových privilégií pre obišovský kostol 5. decembra 1773. V nasledujúcom roku (1774) pre kostol zaobstaral aj kópiu už korunovaného milostivého obrazu trnavskej Panny Márie z košického kostola práve zrušenej rehole jezuitov.
Obraz sa preslávil počas veľkej epidémie cholery v roku 1831. Drienovský farár Ján Mišlinský si všimol, že orodovanie Panny Márie má podobné účinky ako v Trnave počas morovej epidémie 1710. Pohyb vďačných i zvedavých pútnikov na obišovskom Putnoku sa zintenzívnil.
Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie na začiatku 20. storočia rozhodol, že Obišovce, kde sa na odpust schádzalo 4.000 až 7.000 veriacich, si zaslúžia samostatnú duchovnú správu. Preto tam v roku 1908 zriadil vysunutú kaplánku (capellania exposita) a v roku 1916 lokálnu kaplánku (capellania localis), čím Obišovce osamostatnil ešte viac.
Obišovský Putnok sa podľa rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča v roku 2004, stal miestom slávenia mariánskych fatimských pobožností. Každú prvú sobotu mesiaca, od mája do októbra (okrem septembra), sa v Obišovciach stretávajú kňazi a veriaci z jednotlivých dekanátov, aby sa spolu so svojimi biskupmi zjednotili v modlitbe ruženca.
Titul Sanctuarium diocesanum, diecézna svätyňa, bol pútnickému kostolu pridelený dekrétom košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera 1. októbra 2011. Verejné zasvätenie Košickej arcidiecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa vykonalo 1.
Legendy o Pôvode Obišovského Milostivého Obrazu
Známe sú v podstate štyri dodnes živé tradície, ktoré pojednávajú o pôvode obišovského milostivého obrazu.
- Prvá tradícia hovorí o zjavení Panny Márie ľuďom, ktorí pracovali na blízkych poliach.
- Druhá tradícia hovorí o mužovi na voze, ktorý pri ceste uvidel ženu s krvavými nohami, ktorej odmietol pomôcť.
- Tretia tradícia sa zmieňuje o pútnikoch, ktorí cez Obišovce viezli obraz Panny Márie z poľského Tarnova (Tarnów).
- Štvrtá (drienovská) tradícia podotýka, že obraz bol síce nájdený na obišovskom Putnoku, ale umiestnili ho na stene vo farskom kostole v Drienove. Obraz sa ale cez noc bez ľudského pričinenia vrátil na obišovskú horu.
Legendy II. III. IV. majú nápadne spoločnú časť, ktorá je určite najstaršia, tvorí najstaršie jadro a nadväzuje na pôvodnú ústnu tradíciu o mariánskom pútnickom mieste s historickou prítomnosťou dvoch rôznych obrazov. Tieto legendy sa totiž zhodujú v častiach o voze s koňmi, šľahnutí bičom a krvácaní tváre Panny Márie.
Z týchto záverov je možné vybadať, že v novodobých dejinách obišovského kostola sa vystriedalo niekoľko obrazov Panny Márie. Prvý milostivý obraz bol kópiou čenstochovskej Madony, ten nevydržal dlho, len do roku 1682. Niekedy v roku 1730 uprázdnené miesto na oltári nahradili jemu veľmi podobným obrazom Magna Domina Hungarorum. Terajší milostivý obraz je v poradí tretím významnejším výjavom Madony na bočnom oltári obišovského kostola.
1 MARIANKA Pútnické miesto
Prehľad Farárov v Obišovciach:
| Obdobie | Meno Farára |
|---|---|
| 1760 - ? | františkán Chrysológ Murín |
| 1. 10. 1942 - + 25. 10. 1968 | ThDr. |
| 1. 1. 1969 - jeseň 1982 | ThDr. |
| 1. 12. 1982 - 30. 6. 1990 | vdp. |
| 1. 7. 1990 - 30. 6. 1991 | vdp. (ex curendo farár z Veľkej Lodiny) |
| ..9. 1993 - 30. 6. 1994 | vdp. |
| 1. 7. 1994 - 30. 6. 1995 | vdp. |
| 1. 7. 1995 - 31. 5. | vdp. |
| 1. 6. 1998 - 30. 6. 1998 | vdp. |
| 1. 7. 1998 - 30. 6. 2002 | vdp. |
| 1. 7. 2002 - 30.6.2015 | vdp. |
| 1. 7. 2015 | vdp. |
Púť v Obišovciach