Mesto Trnava by bolo možné prirovnať k akej si výstavnej sieni sakrálnych stavieb. Medzi nimi vynikajú dve dominanty: Katedrála svätého Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša. Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa. Monumentálna sakrálna stavba sa vyníma na Univerzitnom námestí a v súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy. Najväčší kostol v Trnave dominuje svojmu okoliu svojou majestátnosťou a impozantnosťou.
Pohľad na Katedrálu svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
História Katedrály sv. Jána Krstiteľa
História katedrály sa začala písať v búrlivom sedemnástom storočí. Katolíckou odpoveďou na reformáciu bol vznik rádu jezuitov a pompézny umelecký štýl s názvom baroko. Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku. Chrám postavili trnavskí jezuiti na základoch zbúraného stredovekého kostola a kláštora dominikánov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril jeho výstavbu talianskym majstrami Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom v roku 1629.
Dvojvežová katedrála bola postavená podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni. Preto počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy, ktorí sa postarali o jeho výstavbu. Hlavným donátorom stavby bol palatín Mikuláš Esterházi. Ten zveril stavbu talianskym majstrom Antonovi a Pietrovi Spazzovcom. Dodnes je zachovaný v sakristii obraz Pietra Spazza, ako staviteľa kostola.
Ranobarokový katedrálny Chrám sv. Jána Krstiteľa bol konsekrovaný v roku 1637, keď ešte nebol úplne dokončený. Ďalšie desaťročia sa postupne dokončoval ešte hlavný oltár a bočné kaplnky.
Významným medzníkom v histórii chrámu je rok 2003, kedy chrám navštívil pápež Ján Pavol II. Túto udalosť dodnes pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom. Katedrálu navštívili mnohí významní ľudia, okrem iných aj pápež sv.
V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok neskôr bol chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva Jána Pavla II. V posledných rokoch boli zreštaurované všetky bočné kaplnky. V súčasnosti prebieha záverečná etapa komplexného reštaurovania výtvarnej výzdoby klenby Katedrály sv.
Architektúra a Interiér
Interiér Katedrály sv. Jána Krstiteľa.
Dvojvežový jednoloďový chrám s rovným uzáverom svätyne má dĺžku 61 m, šírku 28,1 m a výška lode a svätyne je 20,3 m. Zvonku pôsobí veľmi jednoducho, interiérová výzdoba chrámu hýriaca farbami a zlatom, je naozaj dych berúca. Interiér trnavskej katedrály je tak vyzdobený dielami talianskych, rakúskych i slovenských majstrov.
Dominantou interiéru je monumentálny hlavný celodrevený oltár, ktorý je považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Najvýznamnejším umeleckým dielom je monumentálny oltár. Štvoretážový oltár delený pozlátenými stĺpmi je dielom slovensko-rakúskej skupiny majstrov a v jeho strede dominuje obraz s názvom Krst Ježiša Krista.
Hlavným prvkom sieňovej výzdoby je bohatá štuková ornamentika a tiež štyri veľké maľby zo života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, od jeho narodenia až po martýrsku popravu. Výtvarnú výzdobu klenby chrámu vytvoril v rokoch 1699 - 1700 taliansky sochár Pietro Antonio Conti a rakúski maliari Carl Ritzch a Franz Iohanes Graffenstein. Nástenné maľby, ktoré tvoria vizuálne najdominantnejšiu súčasť valenej klenby kostola sú dielom rakúskych umelcov Carla Ritzcha a Franza Iohanesa Graffensteina. Prvé tri bočné kaplnky z východnej strany kostola na západnú sú v rokoch 1639 - 1655 vytvorené talianskymi sochármi Giovanim B.
Krypta pod Katedrálou
Krypta kostola slúžila ako pohrebné miesto pre rodinu Esterháziovcov a iných popredných šľachticov Uhorska a prirodzene aj pre zosnulých členov jezuitského rádu. Aj preto sa pod chrámom rozprestiera krypta.
Trnavská arcidiecéza sprístupňuje kryptu pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa pre širokú verejnosť len ojedinele pri zvláštnych príležitostiach. Naposledy to bolo v roku 2011 počas Sviatku všetkých svätých. Krypty sa nachádzajú takmer pod všetkými trnavskými kostolmi. Hrobky sú napríklad v Bazilike sv. Mikuláša, v kostole sv. Anny, rovnako tak u františkánov v kostole sv. Jakuba. V minulosti sa dokonca tradovalo, že trnavské krypty sú pod zemou prepojené.
Pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa sa nachádza vchod do krýpt, ktorý sa nachádza uprostred svätyne. V minulosti tu bola v dlažbe osadená kamenná doska z roku 1700, ktorá mala pripomínať zásluhy rodiny Esterházyových. Kameň však pri otvorení hrobky v roku 2006 praskol a odvtedy ho provizórne nahradili drevenou doskou. „Kamenná doska je v súčasnosti u reštaurátora, ktorý má posúdiť, či je možné ho zreštaurovať, alebo bude nutné zaobstarať nový kameň,“ informoval nás vicerektor Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Trnave PaedDr. J. Vido.
Pod katedrálou našlo miesto posledného odpočinku množstvo kňazov. Ako povedal PaedDr. J. Vido, krypty sa stali miestom odpočinku rodiny palatína Esterházyho, ako aj všetkých kňazov - jezuitov, ktorí v katedrále pôsobili. Dominantný priestor pod svätyňou patrí hrobke rodiny palatína Esterházyho, ktorý bol donátorom mesta Trnava, Trnavskej univerzity, aj katedrály. Pod loďou sú uložené ostatky kňazov a bratov zo Spoločnosti Ježišovej. Žiaľ, pokoj tejto krypty bol v 20. storočí porušený, nakoľko hrobky boli v 60-tych rokoch zdevastované. Páchateľov sa síce neskôr podarilo odhaliť a odsúdiť, avšak v krypte ostali nenávratne zničené vzácne sarkofágy rodiny Estarházyovcov a znesvätené niektoré z ostatkov. Naposledy v hrobke pochovali biskupa mons. Petra Dubovského v roku 2008 a predtým biskupa mons.
Významné udalosti v histórii Katedrály
Ku komplexnému reštaurovaniu katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa sa pristúpilo až po roku 1989. Pravdepodobne už v prvej polovici 18. storočia sa uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, ktorá bola na strechu vrátená až pri rekonštrukcii v 90.
- 1629: Výstavba Katedrály sv. Jána Krstiteľa
- 1637: Konsekrácia Katedrály sv. Jána Krstiteľa
- 1977: Trnava ustanovená za sídlo arcibiskupstva
- 1978: Chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu
- 2003: Návšteva pápeža Jána Pavla II. v Katedrále sv.