Prečo Oslavujeme Pána?

Vianoce, sviatky narodenia Pána, naznačujú obsah sviatku, ktorý radostne slávime 25. decembra. Dnes oslavujeme Zjavenie Pána pohanským národom. Dnes majú sviatok všetci, ktorí s úprimným srdcom hľadajú Boha.

Čo vlastne oslavujeme slávnosťou Zjavenia Pána? Vianoce nám predstavili Boha ako bezbranné dieťa, poníženého, uloženého do jasieľ, závislého na starostlivosti matky a otca, dokonca chudobného a bez prístrešia. Sviatok Zjavenia Pána, po grécky Epifánia, v doslovnom preklade znamená „zjavenie zhora“.

Pôvod a Význam Sviatku

Sviatok Zjavenia Pána je starší ako Vianoce. V ranej Cirkvi kresťania oslavovali Kristov príchod 6. januára pripomenutím si narodenia, návštevy troch kráľov, krstu Krista a svadby v Káne, a to všetko v rámci jedného sviatku Zjavenia Pána. Na koncile v Tours v roku 567 Cirkev stanovila Vianoce a Zjavenie Pána za sviatky na 25. decembra a 6. januára. V latinskom obrade Katolíckej cirkvi Epifánia znamená zjavenie, že Ježiš bol Božím Synom.

Zjavenie Pána: Boh sa Zjavuje Ľudstvu

sebazjavenia Boha - pred Kristom a po Kristovi. sebazjavenia Boha dosiahlo vrchol jeho sebazjavenie ľudstvu. Sám Boh k nám prehovoril vo svojom Synovi. (Hebr 1, 1 - 2a).

V Staroveku sa verilo, že hviezdy určujú osudy ľudí. Podľa týchto predstáv sa každý človek narodil pod jednou z hviezd, ktoré tvoria nebeskú klenbu. Dejiny a život človeka sú riadené vplyvom súhvezdí. Zaujímavú myšlienku o týchto skutočnostiach nachádzame u sv. Ignáca Antiochijského. Hovorí o tom, že keď sa narodil Kristus, musela sa pohnúť hviezda, lebo on určil smer jej pohybu. Podľa sv. Hviezda ich viedla k vyvolenému národu Izraela.

Čítanie z Evanjelia podľa Matúša je ukážkou toho, akou cestou ľudia prichádzajú k Ježišovi. Králi, mágovia alebo mudrci, o ktorých hovorí dnešné evanjelium sa vydali na cestu hľadania Mesiáša. Pochádzali z oblasti Perzie, ktorej územie sa nachádzalo v oblasti dnešného Afganistanu, Iraku a Iránu. Snažili sa o poznanie Boha zo stvoreného sveta. Skúmali vesmír a objavili mnohé stopy božej múdrosti.

Keď sa moderná veda chce dopátrať k tajomstvu Betlehemskej hviezdy, vychádza jej, že sa pravdepodobne jednalo o zvláštne prekrytie dvoch veľkých planét a to Saturna a Jupitera a toto sa odohrávalo v súhvezdí Ryby. Každá hviezda alebo planéta mala v predstavách starovekých národov akýsi dopad na udalosti na zemi. Saturn naznačoval, že sa narodil vládca, Jupiter - zas naznačoval, že je to súčasne Boh a súhvezdie Ryby naznačovalo, že sa to odohráva v Izraeli. Nezdá sa nám to moc pravdepodobné, pretože podľa evanjelistu Matúša mágovia nasledovali hviezdu, ktorá sa hýbala.

Ako je teda možné, že Boh k ním prehovoril prostredníctvom hviezdy? Boh si poslúžil ich presvedčením a zobrazil svoju pravdu tak, aby ju mohli prečítať aj národy, ktoré boli v zajatí rôznych povier. Stará múdrosť hovorí, že Boh dokáže aj do krivých riadkov písať rovno.

Veľké a Božie veci sa odohrávajú v skrytosti. V Jeruzaleme nevedia o narodení nového kráľa. Čítame v evanjeliu, že celý Jeruzalem bol rozrušený z tejto správy. Kráľ Herodes o tom nič nevedel. Môžeme povedať, že ho to poriadne zaskočilo, lebo on sa nechcel zriecť svojej vlády a moci. Bol schopný kvôli udržaniu svojej moci zlikvidovať prisľúbeného Mesiáša. Je typom prirodzeného alebo živočíšneho človeka, ktorý sa nechce zriecť svojho sebectva a preto nemôže byť spasený. Môžeme povedať, že mágovia sa skrze skúmanie prírody a skrze vyvolený národ dostali až k Božiemu Slovu. A toto Božie Slovo im nevykladá hocikto, ale ľudia, ktorí sú v tomto smere vzdelaní.

Podobne ako židovská Veľrada bola oprávnená vykladať Písmo SZ, aj v našej dobe platí, že Písmo sväté nemôže vykladať hocikto, ale len Cirkev uprostred, ktorej Písmo vzniklo a ktorá prebrala aj dedičstvo Izraela.

Mudrci a Ich Dary

O troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva.

Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu - zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite.

Evanjelista Matúš hovorí o dome. Môžeme predpokladať, že Jozef mal v Betleheme dom po rodičoch, ale pôrod prišiel tak náhle, že už nestihli prísť do domu, a tak sa dieťa Ježiš narodilo v maštaľke. Asi by to ani nesvedčilo o Jozefovej múdrosti, keby s tehotnou manželkou nesmeroval do domu. Určite sa neskoršie presťahovali do Jozefovho domu. Pri poslednej etape cesty viery im pomáha Panna Mária. Mária je poslednou smerovkou, ktorá ukazuje na Ježiša. Nie je možné obísť matku a klaňať sa len plodu jej života. Ona jediná môže dosvedčiť vrcholnú udalosť Vtelenia. Mária stojí na počiatku tohto Vznešeného daru a nedá sa na ňu nemyslieť s vďačnosťou a úctou. Ježiš sa celkom na ňu podobá.

Evanjelium ďalej hovorí, že padli na zem a klaňali sa mu. „Klaňanie je základný postoj človeka, ktorý uznáva, že je tvorom pred svojím Stvoriteľom. Velebí Veľkosť Pána, ktorý nás stvoril a Všemohúcnosť Spasiteľa, ktorý nás oslobodzuje od zlého. Takáto poklona patrí len Bohu. Epifánia je zjavením Ježiša ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Oslavuje spolu s Ježišovým Krstom v Jordáne a so svadbou v Káne i klaňanie, ktoré sa Ježišovi dostáva od mudrcov prichádzajúcich z východu. V týchto „mágoch“, ktorí predstavujú okolité pohanské náboženstvá, vidí evanjelium prvotiny národov, ktoré skrze Vtelenie prijmú Dobrú Zvesť o spáse.

Príchod mágov do Jeruzalema, ktorí sa prišli „pokloniť židovskému kráľovi“ ukazuje, že vo svetle mesiášskej Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli Toho, kto bude kráľom národov. Ich príchod naznačuje, že pohania nemôžu poznať Ježiša a klaňať sa Mu ako Božiemu Synovi a Vykupiteľovi sveta, bez toho, aby sa pred tým neobrátili na židov a od nich prijali mesiášske zasľúbenie ako sa nachádza v Starom Zákone. Zjavenie Pána ukazuje, že „veľké množstvo národov“ vstupuje do „rodiny patriarchov“ a získava tým „dôstojnosť Izraela“.

Keďže si mudrci pokľakli na zem - ako píše ďalej Matúš - tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary - zlato, kadidlo a myrhu. V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva.

Symbolika Darov

• Zlato: Symbol Kristovho kráľovského pôvodu.
• Kadidlo: Symbol božskej podstaty Ježiša.
• Myrha: Symbol Kristovej obety za spásu ľudstva.

Zvyky a Tradície

Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára.

Práve preto, že slávnosť v minulosti zahŕňala aj pripomienku Kristovho krstu, zachoval sa zvyk požehnávania vody. Touto vodou potom kňaz žehná príbytky. Na veraje dverí napíše medzi číslice aktuálneho kalendárneho roku písmená C+M+B.

Sv. Lev Veľký sa takto vyjadruje o dnešnej slávnosti: „Nech vstúpia, nech vstúpia do rodiny patriarchov všetky národy a ako synovia prisľúbenia nech príjmu v Abrahámovom potomstve požehnanie, ktoré jeho synovia podľa tela odmietajú. Milovaní, poučení o týchto tajomstvách Božej milosti oslavujme s pravou radosťou deň svojich prvotín a začiatok povolania pohanov. Vzdávajme vďaky milosrdnému Bohu, „ktorý nás urobil súcimi“, ako hovorí Apoštol, „mať účasť na podiele svätých vo svetle.

tags: #zalm #oslavujeme #pana #lebo #je #dobry