Životopisy svätých: Cyril, Metod, Rita a ďalší

Životy svätých sú plné inšpirácie a obety. Ich príbehy nám ukazujú cestu k Bohu a k blížnemu. V tomto článku sa pozrieme na životopisy niektorých známych svätcov.

Svätá Ľudmila

Svätá Ľudmila sa narodila okolo roku 860 na hrade Pšov. Okolo roku 874 sa vydala za české knieža Bořivoja I. Manželstvo bolo požehnané troma synmi a štyrmi dcérami. Počiatky christianizácie možno spájať s kniežaťom Bořivojom, ktorý prijal krst na dvore kráľa Svätopluka so svojou družinou z rúk Metoda r. 874. Na Levom Hradci dal postaviť prvý známy kresťanský kostol v Čechách, ktorý bol zasvätený sv. Klimentovi.

Medzi Ľudmilou a Drahomírou (manželkou syna Vratislava I.) boli nezhody aj kvôli náboženským otázkam. Ľudmila sa zaslúžila o náboženskú výchovu svojho vnuka Václava, ktorého zavraždil brat Boleslav. Svojej neveste ustúpila a uchýlila sa na svojom vdovskom sídle, hrade Tetíne. Tam ju v noci z 15. na 16. septembra 921 prepadli členovia Drahomírinej družiny a kruto zavraždili. Vrahovia dbali, aby nebola preliata krv, čo bolo pre mučeníctvo hlavnou podmienkou. Po vražde z Tetína ušiel aj kňaz Pavol Kaich. Česká kňažná nemala ani cirkevný pohreb. Nad miestom vraždy dala Drahomíra neskôr z pôvodného obytného domu postaviť Chrám sv.

Svätý Tomáš Becket

Svätý Tomáš Becket sa narodil r. 118 v Londýne ako syn obchodníka. Študoval v Bologni a Paríži. Arcibiskup z Canterbury ho vymenoval za diakona a kráľ Henrich II. ho r. 1155 vymenoval za svojho kancelára. Vzniklo medzi nimi priateľstvo. Keď arcibiskup zomrel, kráľ sa rozhodol na toto miesto vymenovať Tomáša. Ten sa vzpieral, lebo vedel, že ak úrad príjme, končí jeho priateľstvo s kráľom - ten mal jasný zámer: podriadiť Cirkev svetskej moci. Kráľ však neustúpil od svojho zámeru.

Tomáš voľbu prijal, r. 1162 bol vysvätený za arcibiskupa v Canterbury. Radikálne zmenil svoj osobný život, ale aj svoj postoj ku kráľovi. Stal sa neohrozeným zástancom práv Cirkvi. Konflikt medzi nimi sa vyostroval. Už o dva roky musel Tomáš pred kráľom ujsť do vyhnanstva. Poprosil pápeža Alexandra o uvoľnenie z úradu, ale ten nástojil na zotrvaní Tomáša v úrade. Tomáš šesť rokov viedol diecézu z emigrácie. Až po zmierení s kráľom sa Tomáš r. 1170 vrátil do Anglie. Spor však vypukol nanovo. Tomáša Becketa 29. decembra 1170 zavraždili v canterburskej katedrále pri oltári kráľoví dôverníci. Jeho hrob z nenávisti proti Katolíckej cirkvi dal spustošiť a spáliť v 16. storočí Henrich VIII., ktorý odtrhol Angliu od Cirkvi, potom ako obnovil proces s týmto biskupom, a keď sa do tridsiatich dní neustanovil pred jeho súd, vyhlásil Tomáša Becketa za vlastizradcu a urobil čo urobil. Svätého Tomáša Becketa nazval Alexander III., ktorý ho vyhlásil už tri roky po smrti 21.

Svätý Florián

Svätý Florián je jedným z najuctievanejších svätcov Rakúska, ale aj Čechov, Maďarov, Bavorov. Narodil sa v druhej polovici 3. storočia v Rakúsku a zomrel 4. mája 304 v Lorchu. Florián ako mladý kresťan mal vynikajúci zmysel pre plnenie povinností. Po niekoľkých rokoch strávanených vo vojsku ako dôstojník stal sa kancelárom ríšskeho miestodržiteľa v Lauriaku (dnešný Lorch v Hornom Rakúsku), ktoré bolo správnym strediskom Norika. Keď cisár Dioklecián vyvolal prenasledovanie kresťanov, aj v provincii Norikum boli pozatýkaní kresťania. Florián plánoval ich tajné oslobodenie, jeho plán bol prezradený a on sám bol zatknutý a predvedený pred miestodržiteľa Akvína.

Odoprel obetovať pohanským bohom, preto bol odsúdený na smrť. Kruto ho mučili a nakoniec s mlynským kameňom na krku hodili do rieky Enns. Legenda hovorí, že jeho vyplavené telo strážil orol, aby nebolo zhanobené. Pochovala ho vdova menom Valéria. Nad jeho hrobom v 8. storočí postavili kláštor, ktorý dodnes stojí a je skvostom baroka na ceste medzi Lincom a Viedňou. Telesné pozostatky svätca boli v 11. V ikonografii je zobrazený ako rímsky vojak s kopijou a zástavou v ruke ako hasí vodou horiaci dom.

Svätý Anton Pustovník

Svätý Anton sa narodil okolo r. 250 bohatým kresťanským rodičom v Kóme v Hornom Egypte. Rodiči veľmi skoro zomreli. Zanechali mu veľa peňazí, majetku a osirelú sestru. Keď mal asi dvadsať rokov, počul pri nedeľnej bohoslužbe slová: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" Anton sa zbavil väčšiny majetku, zvyšok predal, aby mohol dať peniaze chudobným. Odišiel na púšť, kde žil v prísnej askéze. Čas trávil čítaním, modlitbou, záhradkárstvom a pletením rohoží.

Žil asketickým životom, ale keď sa o ňom rozšírila zvesť a prichádzalo za ním čoraz viac ľudí, ušiel pred nimi ešte viac do púšte. Zo svojej samoty odišiel iba dva razy. V r. 311, aby zorganizoval pomoc prenasledovaným kresťanom v Alexandrii, v r. 355, keď na žiadosť alexandrijského biskupia Atanáza išiel brániť pravú vieru proti bludárom ariánom. V púšti vytvoril prvú pustovnícku obec. Traduje sa, že jeho posledné slová boli: " Nasledujte Krista! V ikonografii je zaobrazený ako starec s palicou a knihou, inokedy nesie ako berlu "kríž sv.

Svätá Anežka Česká

Svätá Anežka Česká, Přemyslovna pochádzala z českého kráľovského rodu. Narodila sa v rozpätí rokov 1205 - 1211. Podľa vtedajších zvykov aj ona bola v detstve zasnúbená najskôr s Boleslavom Sliezkym, neskôr so synom Fridricha II. K sobášu neprišlo a Anežka si mohla zvoliť život rehoľníčky. Od mladosti viedla korešpondenciu so sv. Klárou z Assisi. V r. 1231 zo svojho vena postavila v Prahe kláštor minoritov a kláštor klarisiek. V r. 1234 spolu so siedmimi dievčatami zo šľachtických rodin vstúpila do tohto kláštora. Neskôr na základe rozhodnutia pápeža Gregora IX. bola ustanovená za opátku kláštora.

Anežka založila špitálne bratstvo, ktoré pápež zmenil na rehoľné spoločenstvo s pravidlami sv. Augustína. Anežka napriek tomu, že klarisky boli prísne kontemplatívnou rehoľou, nevzdala sa ošetrovania chorých. Musela urovnávať spory vo svojom rode medzi Václavom I. a jeho synom Přemyslom Otakarom II. a českou šľachtou. To jej uberalo veľa síl. Telesne vyčerpaná zomrela 2. marca 1282 . Dodnes sa zachovala jej korešpondencia so sv. Klárou, ktorá svedčí o veľkej duchovnej zrelosti sv.

Svätý Valentín

Svätý Valentín spravoval v 3. storočí diecézu v Terni v Umbrii. Počas svojho pôsobenia údajne napriek zákazu sobášil mladé páry. Pri prenasledovaní kresťanov zomrel mučeníckou smrťou okolo r. 268. Jeho úcta sa dostala do Ríma už v 4. storočí. V stredoveku bol vzývaný ako orodovník počas ťažkých chorôb, zvlášť nervových a epilepsie. V mnohých krajinách sveta sa 14. februára darujú zo strany mužov kvety ko dôkaz lásky.

Korene tohto zvyku siahajú do ďalekej minulosti. V starom Ríme sa 14. februára slávil deň bohyne Juno, ktorá bola považovaná za ochrankyňu manželstva a rodiny. V obchodníckych mestách sa cechy moreplavcov, kupcov, remeselníkov a iné bratstvá 14. februára schádzali na spoločné priateľské posedenie. V ikonografii je zobrazený ako kňaz v ornáte, s kalichom v ľavej ruke a s mečom v pravej, tiež v oblečení biskupa, ktorý uzdravuje chlapca z padúcnice. Na Slovensku je jeho zobrazenie zriedkavé.

Svätý Ján Bosco

Boží služobník Ján Pavol II. pri príležitosti stého výročia úmrtia Jána Bosca (31. januára 1888) ho nazval "učiteľom mládeže", čím zvýraznil a pred celým svetom uznal vynikajúce pedagogické schopnosti tohto vzácneho kňaza, zakladateľa Rehoľnej spoločnosti saleziánov. Ján Bosco sa narodil 16. augusta 1815 v Becchi pri Turíne. Keď mal dva roka, zomrel mu otec a matka sa musela starať o svoje deti vo veľkej chudobe. Napriek odporu staršieho brata matka podporovala túžbu najmladšieho syna, aby sa stal kňazom. V r. 1841 bol vysvätený za kňaza. Videl veľkú biedu a duchovnú zanedbanosť detí na ulici v Turíne.

Preto začal organizovať oratória, kde zhromažďoval práve týchto chlapcov z ulice. Napriek rôznym pokousom zemožniť jeho prácu sa mu v r. 1846 podarilo založiť prvé oratórium sv. Od r. 1859 sa píšu dejiny kongregácie saleziánov, ktorú definitívne schválil balahoslavený Pius IX. v r. 1874. Don Bosco si uvedomoval zložitú situáciu a ťažké postavenie detí na celom svete. Rozhodol sa založiť aj Združenie sestier Panny Márie Pomocnice, ktorú si veľmi uctieval. Jej je zasvätený hlavný chrám rehoľnej spoločnosti, ktorý vybudoval v Turíne.

Svätý Hubert

Starobylá legenda rozpráva: Mladý bohatý Hubert si užíval život plnými dúškami. Umožňovalo mu to jeho postavenie. Rád sa zúčastňoval každej hostiny a nechcel chýbať na žiadnej poľovačke. Raz cez vianočnú noc štval na rýchlom koni jeleňa stále hlbšie do zasneženého lesa. Jeleň zostal stáť pri skalnej stene a obrátil sa k nemu. Hubert zbadal medzi parožím svietiť kríž a vášnivý poľovník počul hlas: "Hubert, prečo sa naháňaš celý čas za hriechom a zábavou a premárniš cenný čas svojho života neužitočne a bezbožne?"

Hubert pdol na zem a pred očami sa mu premietol celý jeho nie veľmi príkladný život. Túto udalosť si vyložil ako Božie upozornenie. Slová zasiahli jeho srdce. Čoskoro jeho žena pri pôrode zomrela. Hubert odovzdal dieťa bratovej rodine, majetok rozdal chudobným a sám sa odobral k biskupovi Lambertovi. Modlil sa a robil pokánie za svoj predchádzajúci život a usiloval sa, aby sa z neho stal iný človek. Keď biskup zomrel, zvolili Huberta za biskupa v Luttichu, keďže videli jeho pozitívnu zmenu. Čoskoro sa opäť vrátil do hôr, nie ako poľovník, ale ako misionár. Išiel do odľahlých osád, navštevoval roľníkov a uhliarov, ľudí, ktorí žili hlboko v lese a ohlasoval im evanjelium. Mnohých priviedol k viere. Vyčerpaný a chorý z putovania cez vlhké lesy 30. mája 724 zomrel v Turvuerene.

Svätá Mária Gorettiová

Narodila sa v Corinalde pri Ankone v Taliansku 16. októbra 1890. Pochádzala z chudobnej dedinskej rodiny. Bola najstaršia z piatich detí. Mária pomáhala matke a starala sa o súrodencov. Rodina sa z hospodárskych dôvodov r. 1899 presťahovala do malej dedinky na pobreží neďaleko Nettuna. Krátko nato jej otec zomrel na maláriu. Vo veku necelých 12 rokov, keď bránila svoju nevinnosť, dobodal ju nožom 16-ročný chlapec Alexander zo susedstva. So štrnástimi bodnými ranami bola prevezená do nemocnice, kde deň nato zomrela (6. júla 1902) vo Ferriere di Conca. Pred smrťom odpustila vinu svojmu vrahovi.

V beatifikačnom procese svedkovia zdôrazňovali mimoriadnu pracovitosť, rozhodnosť a mimoriadnu nábožnosť tohto mladého dievčaťa. Pápež Pius XII. ju beatifikoval r. 1947, kanonizovaná bola o tri roky neskôr v prítomnosti matky a pred asi pol miliónom pútnikov. Kanonizácia bola jedna z najdojímavejších kanonizačných slávností. Jej vrah bol odsúdený k 30 rokom nútených prác. Bez ľútosti prijal rozsudok. Po rokoch mal videnie, kde sa mu zjavila Mária Gorettiová a podávala mu kvetiny. Alexander sa obrátil a po svojom skoršom prepustení z väzenia vstúpil r. 1928 do kapucínskeho rádu. Svätá Mária Gorettiová je patrónkou mládeže. Jej telo je uložené v presklennej rakve v kostole Madona delle Grazie v Nettune južne od Ríma. Jej hrob je tu vo veľkej úcte.

Svätí košickí mučeníci

Svätí košickí mučeníci - Sv. Melichar Grodziecki SJ, sv. Štefan Pongrác SJ a sv. Melichar Grodziecki sa narodil v šľachtickej rodine znaku Radwan, v Tešíne r. 1582. Po skončení strednej školy u jezuitov vo Viedni vstúpil do tohto spoločenstva. Po noviciáte vykonával učiteľskú prax v jezuitskom kolégiu v Brne, potom v Klodzku. V r. 1614 prijal kňažskú vysviacku. Štefan Pongrác pochádzal z Alvinca v Sedmohradsku, kde sa narodil r. 1582. Jeho rodina patrila medzi významné uhorské rody. Stredoškolské štúdia absolvoval v jezuitskom kolégiu v sedmohradskom Kluži (dnes Rumunsko). Napriek nevôli svojich rodičov vstúpil do malej jezuitskej rehole. V r. 1615 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Humennom, kde bol kazateľom a prefektom štúdií v jezuitskom kolégiu. Od r. 1618 pôsobil v Košiciach a okolí. Tu bola náboženská situácia veľmi napätá, katolíci nemali k dispozícii ani jeden kostol (aj košický dóm bol v rukách kalvínov).

Marek Križin sa narodil r. 1588 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Kanonik Ostrihomského arcibiskupstva, v tom čase sídliaceho v Trnave, bol najmladší z mučeníkov. Trojica kňazov bývala v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóciho, kde mali zriadenú aj kaplnku. Utrpenie kňazov sa začalo 3. alebo 4. 9. 1619, keď Betlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákociho obsadilo Košice. Veliteľ dal izolovať kňazov vyčerpaných hladom a smädom a nútili ich zriecť sa katolíckej viery. Kňazi však rozhodne odmietli zradiť vieru...

Svätý Cyril a Metod

Svätý Cyril a Metod, dvaja rodní bratia, vierozvestcovia a dnes už aj patróni Európy, sú pre náš slovenský národ veľmi dôležité osobnosti. Našim predkom priniesli písmo a kultúru a šírili medzi nich vzdelanie. Igor Strinka sporostredkúva formou jednoduchého prerozprávaného príbehu ich životné príbehy, ktoré sú úzko poprepletané. V knihe Cyril a Metod sa dočítame o ich detstve a dobrodružnom živote; dozvieme sa, na aké ďaleké cesty sa museli vydať a koľko hrdinskej odvahy vynaložiť, aby sa napokon stali svätými, ktorí sú hodní nasledovania.

Svätá Rita z Cascie

Svätá Rita z Cascie je známa ako patrónka beznádejných prípadov. Jej život bol plný utrpenia, ale aj silnej viery a lásky k Bohu.

• Detstvo a mladosť: Jej detstvo a mladosť trvala štrnásť, možno osemnásť rokov. Rodičia Rity, nakoľko boli v pokročilom veku, považovali jej narodenie dokonca za skutočnú milosť z neba. Mladosť a detstvo prežila spokojne a samotársky v blízkosti svojich rodičov. Nezaujímala sa o najnovšiu módu a iné ženské márnivosti, ktoré boli aj vo vtedajšej Kassii veľmi aktuálne. Rodina sv. Rity pochádzala zo strednej vrstvy, nebola ani chudobná, ani bohatá. Tešila sa istej prestíži a postaveniu. Otec Rity sa volal Anton Lottius. Matka sa volala Amata a neskoršie dostala priezvisko Ferri. Bola tichá a pokorná, žila veľmi nenápadne. Vieme, že často chodila do Kláštora sv. Márie Magdalény, kde mala zrejme príbuznú rehoľníčku. Jej obľúbení traja svätí (sv. Ján Krstiteľ, sv. Augustín a sv.
• Manželstvo: Nevieme, čo ju napokon doviedlo k tomu, že vstúpila do manželstva. Azda to, že jej rodičia ju potrebovali, alebo ich oprávnená túžba zabezpečiť jej mužskú ochranu v stále nepokojnejších časoch. Aj keď Rita povedala rodičom o zjavení troch svätcov, ukázali sa neoblomní. Manželstvo sa v tých časoch neuzatváralo na základe voľby mladých, ale určovali ho záujmy rodín. Jej manžel bol dobrý, ale impulzívny a prudký mladík. Tradícia zdôrazňuje mladistvý vek Rity ako nevesty. Úradné zasnúbenie Rity sa udialo pravdepodobne, keď mala 14 rokov. Pavol bol malý úradník na veži v Colle Giacone, čo bolo vtedy veľmi dôležité miesto. Rita zostala v dome svojho otca až do uzatvorenia manželstva, ktoré sa malo sláviť štyri roky po zásnubách. Manželský život s Ferdinandom Mancinim ďalších pätnásť. Rite a Pavlovi sa v manželstve narodili dve deti. Nevie sa presne, či to boli dvojičky, alebo bol jeden starší od druhého iba o rok. Volali sa Ján Jakub Anton a Pavol Mária. Keď sa synovia dozvedeli o otcovej smrti, mali asi 15 rokov.
• Vdovstvo a vstup do kláštora: Po zabití manžela Pavla a smrti synov Rita začala opäť uvažovať o povolaní, ktoré cítila ešte v mladosti. Po zabití manžela niesla ako vdova zodpovednosť za dvoch synov, ale v priebehu roka prišla i o nich, zomreli pravdepodobne prirodzenou smrťou. Približne o rok a pol presne to určiť nevieme - ju prijali do Kláštora sv. Márie Magdalény v Kassii. Túžba rannej mladosti sa mladej vdove splnila, keď mala asi 35 rokov. Kláštor, do ktorého Rita vstúpila, bol benediktínsky. Prečo sa chcela stať rehoľníčkou? Jednoducho preto, aby mohla v kláštore robiť lepšie to, čo robila vonku - slúžiť Bohu a uctievať si ho.
• Život v kláštore a smrť: Tradícia hovorí, že medzi augustiniánskymi mníškami v Kassii prežila 40 rokov. Posledných 15 rokov svojho života nosila na čele tŕň ako vonkajší znak mystickej účasti na bolesti a láske ukrižovaného Ježiša. V posledných štyroch rokoch bola Rita pripútaná k lôžku a jedla veľmi málo. Jej slová sestrám, ktoré sa o ňu starali boli „Zostaňte vo svätej Ježišovej láske". Zomrela 22.
• Blahorečenie a svätorečenie: Rita bola vyhlásená za blahoslavenú pápežom Urbanom VIII. v roku 1628 po procese, ktorý sa konal v roku 1626. Za blahoslavenú bola vyhlásená pápežom Urbanom VIII. Sv.

Prehľad svätcov

tags: #svaty #cyril #zivotopis