Krst na Veľkú Sobotu v Gréckokatolíckej Cirkvi

Biela sobota, nazývaná aj Veľká sobota či Svätá a veľká sobota, je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou. Je to súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. V gréckokatolíckej cirkvi je Veľká sobota posledným dňom Veľkého týždňa.

V rímskokatolíckej cirkvi sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začína oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Dňom Bielej soboty sa končí pôst.

V gréckokatolíckej cirkvi sa na Veľkú sobotu pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia (hádesu - „ríše mŕtvych“). Ráno sa slávi tzv. Jeruzalemská (nadhrobná) utiereň. Jej štruktúra pripomína pohreb, nosnými prvkami sú velebenia k 176 veršom najdlhšieho žalmu (žalm 118 podľa Septuaginty) a kánon. Podvečer sa slávi večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého.

Hlavnou myšlienkou tejto bohoslužby je krst; počas nej je zvykom udeľovať dospelým katechumenom krst, myropomazanie (birmovanie) a eucharistiu. Obsahuje 15 starozákonných čítaní s predobrazmi utrpenia a vzkriesenia Ježiša Krista a tiež s predobrazmi krstu. Texty tejto bohoslužby poukazujú aj na spojenie krstu a Paschy. Medzi čítaním apoštola a evanjelia sa všetky chrámové prikrývky aj rúcha kňazov vymenia - namiesto tmavých (čiernych alebo bordových) sa dávajú svetlé. Pôvodne bola táto bohoslužba súčasťou celonočného bdenia pred Paschou.

Kristus v podsvetí od Agnola Bronzina.

Iniciačné sviatosti

Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa údmi Krista, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Iniciačné sviatosti pre deti

Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili. Dieťa má byť pokrstené vo vlastnom farskom chráme rodičov, teda tam kde majú bydlisko, a spolu s krstnými rodičmi majú byť riadne poučení o význame tejto sviatosti. Treba dbať aj o to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu.

Má to byť podľa možnosti kresťanské meno, teda meno niektorého kresťanského svätca, ktorý bude dieťaťu aj patrónom. O udelenie iniciačných sviatostí je potrebné požiadať miestneho farára už pred pôrodom matky. Kňaz sa zhruba mesiac pred termínom pôrodu pomodlí nad ženou - rodičkou modlitby za zdarný pôrod. Po narodení dieťaťa je potrebné o tom informovať kňaza a dohodnúť sa na vykonaní modlitieb po pôrode (zvyčajne ešte v pôrodnici), modlitieb na ôsmy a štyridsiaty deň po pôrode (zvyčajne v domácnosti dieťaťa), pričom sa včas dohodne termín udelenia iniciačných sviatostí (najskôr po štyridsiatich dňoch po pôrode). Vtedy je potrebné vedieť aj to, kto budú krstnými rodičmi. Treba mať prichystanú kópiu rodného listu dieťaťa.

Ak rodičia či krstní rodičia nie sú kňazovi dostatočne známi, je potrebné doložiť taktiež Krstný list aspoň jedného z rodičov - gréckokatolíka a Potvrdenie krstných rodičov o prijatí iniciačných sviatostí, resp. manželstva. Platné cirkevné právo (c. 685 § 1 CCEO) stanovuje podmienky pre platné prijatie úlohy krstného rodiča. Nežil v konkubináte - t.j. V našej farnosti je krstná náuka pre rodičov a krstných rodičov v termíne , ktorý sa dohodne medzi kňazom a rodičmi, krstnými rodičmi.

Iniciačné sviatosti - krst a myropomazanie sa udeľujú zvyčajne v sobotu. Zakončením prijatia iniciačných sviatostí je obrad „uvedenia do cirkvi“, ktorý sa uskutoční na začiatku sv. liturgie v nedeľu, pri ktorej sa dieťaťu podá aj Eucharistia, čím sa zavŕši iniciácia.

Iniciačné sviatosti pre dospelých

Od začiatkov Cirkvi je krst dospelých najbežnejší tam, kde sa iba nedávno začalo hlásanie evanjelia. Katechumenát (príprava na krst) má v tomto prípade dôležité miesto. Keďže je uvádzaním do viery a do kresťanského života, má pripraviť na prijatie Božieho daru v krste, myropomazaní a Eucharistii. Katechumenát alebo formácia katechumenov má za cieľ umožniť im, aby ako odpoveď na Božiu iniciatívu a v spojení s určitým cirkevným spoločenstvom priviedli k zrelosti svoje obrátenie a svoju vieru.

Ide o formáciu celého kresťanského života, ktorou „sa učeníci spájajú s Kristom, svojím Učiteľom. Preto treba katechumenov náležite zasväcovať do tajomstva spásy a do mravného života podľa evanjelia a posvätnými obradmi, ktoré sa majú sláviť postupne, treba ich uvádzať do života viery, liturgie a lásky Božieho ľudu.“ Katechumeni „sú už spojení s Cirkvou, už patria do Kristovej rodiny a nezriedka už žijú životom viery, nádeje a lásky“. „Matka Cirkev ich už ako svojich zahŕňa láskou a starostlivosťou.“

Obdobie prípravy na prijatie iniciačných sviatostí trvá spravidla jeden rok, ale podľa okolnosti môže trvať aj dlhšie. Ak niekto prejaví záujem o prípravu, je potrebné nahlásiť to čím skôr na farskom úrade. Týmto sa stáva katechumenom a pravidelne sa zúčastňuje na katechézach. Iniciačné sviatosti sa spravidla udeľujú na Veľkú sobotu (deň pred Paschou).

Pôstne obdobie

V pondelok, 28. februára 2022 sa podľa Gregoriánskeho kalendára začína v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Veľký pôst, teda Štyridsiatnica (podľa Juliánskeho kalendára tento rok o týždeň neskôr, t.j. 7. marca 2022). Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.

História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie. V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil).

Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne. Symbolika čísla 40. Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu.

Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Podľa inej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevo-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov - nevynímajúc soboty a nedele - sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazarovou sobotou. V tento deň, ako hovorí letopisec, končí sa 40-denný pôst.

Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní. Zmienky v Novom zákone: na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu. V 3. a 4. stor. zaznamenal katechumenát najväčší rozkvet. Katechumeni, teda ohlásení čakatelia na krst sa pripravovali na prijatie sviatosti krstu. Príprava zvyčajne trvala tri roky a končila sa slávnostným spôsobom počas Štyridsiatnice; vyvrcholením bol samotný krst na Veľkú (Bielu) sobotu.

V 3. stor. sa spájal obrad krstu predovšetkým so sviatkom Paschy. Katechumeni sa pripravovali na krst modlitbou a pôstom. Pod vplyvom katechumenátu sa pôvodne kratší predpaschálny pôst predĺžil na 40 dní. Postupom času aj ostatní (pokrstení) veriaci začali dodržiavať pôst spolu s katechumenmi, ako o tom svedčí sv. Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby. Pri prvom čítaní modlitby nasleduje za každou jej prosbou hlboká poklona (tzv. Kánon sv. Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej (660 -740), arcibiskup z ostrova Kréta. Tu je tento kánon rozdelený na štyri časti. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý kánon na utierni, spolu s tropármi sv.

Ide o ďalšiu charakteristickú črtu pre Východnú cirkev v porovnaní so Západnou cirkvou. Eucharistia na Východe má viac charakter slávenia, kým na Západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše. Preto v pôste Východná cirkev obmedzuje toto slávenie len na soboty, počas ktorých spomína svojich zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele, ktoré sú dňom Pána, Veľkou nocou týždňa. Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila. Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi.

Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv.

Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.

Pôstne obdobie v Gréckokatolíckej cirkvi.

Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku

Až do súčasnosti pretrvali na Slovensku aj tradície, ktoré majú svoj pôvod ešte pred prijatím kresťanstva. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období.

Ústredným motívom Bielej soboty je Kristov hrob a očakávanie zmŕtvychvstania. "Piekol sa aj veľkonočný baránok, z masy vajec, žemlí a klobásy. Muži a chlapci kedysi na Bielu sobotu plietli korbáče z vŕbových prútov, dievčatá farbili výdušky. Rôzne zvyky a tradície vrcholili na Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé.

Slovenská Biela sobota je neodmysliteľne spojená s prípravami na Veľkú noc.

Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie.

Celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry. Podvečer, keď vatry dohoreli, na pole kládli kríže z ohorených drievok a popol z posvätného ohňa sypali do lúky.

Tradične bol tento deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál, ktoré sa chystali na posvätenie. K nim patrila údená bravčovina, klobásky, šunka, ale aj chlieb, paska alebo veľkonočný koláč. V mnohých regiónoch Slovenska - aj na Spiši - gazdiné varili vo vode zo šunky huspeninu. Nesmeli chýbať vajíčka, ktoré symbolizovali vzkriesenie Krista a nový život.

Práve dodržiavaním pôstu ľudia preukazovali svoju pokoru a silnú vieru. Všetci sa však tešili na veľkonočné mäsité pokrmy, ktoré sa od rána chystali. Masť z uvarenej šunky sa tiež dobre využila na liečenie rán.

Azda z pohanských čias sa zachoval zvyk zakladania nového, čistého, živého jarného ohňa, ktorého uhlíky sa používali pri ďalších magických úkonoch. Napríklad sa s nimi trikrát obišiel dom, aby bol chránený pred povodňami. Popol sa sypal aj na oziminy, aby ich nezničili prvé búrky. Takýto oheň mal poskytnúť ochranu domácnosti pred zlými silami.

Veľkonočná nedeľa

V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Cez omšu sa svätili veľkonočné jedlá (baránok, mazance, vajcia, víno). Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny inde údené mäso a klobásy, na východnom Slovensku tiež syrek. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok.

Bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Na Veľkonočný pondelok sa niekde šibalo (najlepšie korbáčom z čerstvých vŕbových prútov), inde šibalo aj polievalo. Chlapci šibali najmä gazdiné, aby vraj neoprašiveli.

Katolícki veriaci na Bielu sobotu počas dňa spomínajú na mŕtveho Krista, prichádzajú do kostolov a v tichosti sa modlia pri Božom hrobe alebo pri kríži. Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania sa v rímskokatolíckej cirkvi začína na Bielu sobotu večer po západe slnka. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia. Veriaci spolu s duchovnými očakávajú Kristovo zmŕtvychvstanie.

Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Súčasťou obradov veľkonočnej vigílie je posvätenie ohňa a veľkonočnej sviece - Paškálu, čítania zo Starého zákona, posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, svätá omša s veľkonočnými spevmi a na záver slávnostná procesia zmŕtvychvstania Pána.

V gréckokatolíckej cirkvi sa v dnešnú Veľkú sobotu slávenie začína ráno Jeruzalemskou nadhrobnou utierňou. Večer sa v kostoloch slúži Liturgia sv. Bazila Veľkého.

tags: #krst #s #liturgiou #vo #greckokatolickej #cirkvi