Tento článok sa zaoberá komplexnou témou Božieho vyvolenia v kontexte biblických textov, najmä s dôrazom na vyvolenie Izraela a jeho význam. Skúma sa vzťah medzi Božou zvrchovanosťou, ľudskou snahou a slobodnou vôľou, pričom sa analyzujú rôzne perspektívy a interpretácie biblických pasáží.
Mojžiš preberá zákon.
Božie Vyvolenie Izraela
V úvode tejto časti Apoštol vyjadruje veľkú bolesť nad neverou Židov a vrúcnú túžbu po ich spáse, pričom uznáva ich prednosti a výsady. Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem a dosvedčuje mi to moje svedomie v Duchu Svätom, že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. Želal by som si totiž byť sám prekliaty a odlúčený od Krista pre mojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. Sú to Izraeliti, im patrí synovstvo aj sláva, aj zmluvy, im bol daný Zákon aj bohoslužba, aj prisľúbenia. Ich sú otcovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je nad všetkými, Boh požehnaný na veky. Amen.
Paradoxné vyjadrenie, ktoré zvýrazňuje bezhraničnú lásku Apoštola k svojim súkmeňovcom Izraelitom. Majú meno, ktoré dal Boh praotcovi Jakubovi, a z toho pochádzajúce ďalšie privilégiá: adoptívne synovstvo, ktorým sa vyvolený národ stal „prvorodeným“ Božím synom. Taktiež "slávu", ktorou Boh prebýval uprostred svojho ľudu; "zmluvy" s Abrahámom, s Jakubom, Izraelom, s Mojžišom, s Dávidom; zákonodarstvo, ktoré je výrazom Božej vôle; pravú bohoslužbu; mesiášske prisľúbenia; patriarchov, ktorým sa zjavil Boh, a najmä privilégium, že z ich rodu pochádza Kristus.
To však neznamená, že Božie slovo stratilo účinnosť. Veď nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izrael. Ani deťmi nie sú všetci len preto, že sú potomstvom Abraháma, ale: Podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo. To znamená, že Božími deťmi nie sú deti tela, ale za potomstvo sa pokladajú deti prisľúbenia. Lebo toto je slovo prisľúbenia: O tomto čase prídem a Sára bude mať syna. Tak to bolo nielen pri nej, ale aj pri Rebeke, ktorá počala od jedného muža, od nášho otca Izáka. Veď keď sa deti ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé - aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, o ktorom bolo vopred rozhodnuté, ktoré nezávisí od skutkov, ale od vôle toho, kto povoláva -, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, ako je napísané: Jákoba som miloval, ale Ezáva som nenávidel.
Izrael vyvolený národ.
Boží Hnev a Milosrdenstvo
Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie. Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam. A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.
Povieš mi azda: „Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?“ Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Vari povie výtvor tvorcovi: „Prečo si ma takto urobil?“ Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na všedný? A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu, aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu - na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov. Tak hovorí aj u Ozeáša: Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom, a ako milovanú tú, čo nebola milovaná. A stane sa, že na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha.
Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok. Lebo Pán bude konať na zemi tak, že úplne a rýchlo uskutoční svoje slovo. Tak predpovedal aj Izaiáš: Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma a podobali by sme sa Gomore.
Predurčenie verzus slobodná vôľa.
Prorokovo slovo treba chápať v duchu biblickej hebrejskej reči, kde tento zvrat znamená menej milovať, nedávať prednosť, teda „viac som miloval Jakuba ako Ezaua“. Boh je vo svojich rozhodnutiach zvrchovane slobodný. Preto nik nemôže povedať, že je nespravodlivý, keď si vyvolí, koho chce. „Beží“, t. j. kto sa namáha. V duchu semitizmu Pavol tu pripisuje skutky ľudí predovšetkým Bohu ako prvej príčine. Tým však nemieni pripisovať zlobu skutkov Bohu, ale iba zdôrazniť, že Boh uskutočňuje svoj plán spásy nezávisle od úmyslu ľudí pri ich konaní. Boh je zvrchovaný Pán všetkých bytostí. Nemožno teda nič namietať, ak sa Boh rozhodol, že spravodlivo potresce zaťatých Židov, voči ktorým bol doteraz zhovievavý. „Nádoby hnevu“, t. j. hriešnici. „Nádoby milosrdenstva“, t. j. tí, ktorým chce preukázať milosrdenstvo.
Tabuľka: Privilégiá Izraela
| Privilégium | Popis |
|---|---|
| Synovstvo | Vyvolený národ ako "prvorodený" Boží syn |
| Sláva | Božia prítomnosť uprostred ľudu |
| Zmluvy | Zmluvy s Abrahámom, Jakubom, Mojžišom a Dávidom |
| Zákonodarstvo | Zákon ako výraz Božej vôle |
| Bohoslužba | Pravá bohoslužba ustanovená Bohom |
| Prisľúbenia | Mesiášske prisľúbenia |
| Patriarchovia | Boh sa zjavil patriarchom z ich rodu |
| Kristus | Z ich rodu pochádza Kristus |
Izrael a Evanjelium
Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, no spravodlivosť z viery; ale Izrael, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k Zákonu. Prečo? Pretože nevychádzal z viery, ale akoby zo skutkov. Potkli sa o kameň úrazu, ako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, ale kto verí v neho, nebude zahanbený.
Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Apoštol Pavol zdôrazňuje, že viera a skutky by mali ísť ruka v ruke.
4 kroky, ako ísť všetko pre Boha
Viera a skutky.
Je známe príslovie: „Každý je strojcom svojho šťastia.“ Čo sa spásy a večného života týka, je toto príslovie veľkou lžou. Trvalé šťastie, spasenie, večnú blaženosť si totiž nemôžeme zabezpečiť - „ukuť“ silou vôle a horlivosti. „Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.“ Čo sa týka slobodnej vôle, múdre je, dať sa poučiť Bibliou. A - ako hovorí Dietrich Bonhoeffer - učiť sa odlišovať predposledné veci od posledných vecí.