Kto bol Herodes? Život, skutky a význam kráľa Herodesa v Biblii

Herodes Veľký, kráľ Židov, je kontroverzná postava, ktorá zohrala významnú úlohu v biblických udalostiach a dejinách Izraela. Bol to muž mnohých tvárí - krutý vládca, zručný politik a ambiciózny staviteľ. V tomto článku sa pozrieme na jeho život, skutky a odkaz, ktorý zanechal.

Herodes Veľký

Pôvod a cesta k moci

Herodes nebol Žid, ale pochádzal z Idumey. Jeho otec Antipater urobil Rímu niekoľko láskavostí. Ako odmenu dostala Herodesova rodina právo vládnuť Judei, ktorá bola pod rímskou okupáciou.

Z politických dôvodov si Herodes v roku 37 pred Kr. vzal za manželku Židovku Mariannu, vnučku Hyrkána II. z rodu Hasmoneovcov, aby legitimizoval v očiach ľudu svoju kráľovskú hodnosť. Židia ho však nikdy nebrali medzi za „svojho“, za čo sa im patrične aj revanšoval.

Krutovláda a paranoja

Herodes bol mužom bez škrupúľ. Aby si získal náklonnosť ľudí, menoval za veľkňaza Aristobula III., brata Marianny, ale keď zbadal, že mu prerastá cez hlavu, dal ho zabiť v Jerichu v roku 35 pred Kr. V roku 30 pred Kr. dal zabiť Hyrkána II. a v roku 29 pred Kr. popravil aj jeho vnučku a svoju manželku Mariannu. V roku 28 pred Kr. dal popraviť svokru Alexandru, matku svojej manželky Marianny.

Herodes bol bezohľadný a jeho paranoja bola legendárna. Bál sa, že jeden z jeho dvoch synov by ho mohol pripraviť o trón, a tak zavraždil oboch. Celý jeho život sa niesol v znamení sprisahania a popráv. Päť dní pred svojou smrťou popravil všetkých svojich potomkov, ktorí si mohli nárokovať na trón. V jednom z posledných činov svojho zlého života dal uväzniť všetkých významných občanov Jeruzalema a prikázal, aby ich v okamihu jeho smrti zabili.

Keď evanjeliové spisy hovoria o Herodesovej krutosti, vidíme, že sa to zhoduje aj s tým, čo poznáme s mimobiblických prameňov, predovšetkým z diel Jozefa Flávia.

Staviteľská činnosť

Ak Herodes nesie prímenie „Veľký“ určite to nie je kvôli zaobchádzaniu s ľuďmi, ale skôr kvôli rozsiahlej staviteľskej činnosti. Jeho charakteristikou bolo pomenovať stavby po významných ľuďoch, najmä po tých, ktorým vďačil za svoje miesto.

Obnovil staré mesto Samária a premenoval ho na Sebastos, čo je grécky preklad slova augustus - vznešený, na počesť cisára Augusta. Zrekonštruoval mnohé pevnosti - Alexandrium, Hyrcanium, Macherus, Masada, na ktorých vystaval honosné paláce. Na brehu Stredozemného mora nechal vystavať mesto Cézarea Prímorská (na pamiatku Júlia Cézara). Toto mesto sa neskôr stalo rezidenciou rímskych prokurátorov. V Jeruzaleme Herodes už skôr zrekonštruoval pevnosť a pomenoval ju po Antóniovi, ktorý kedysi pred senátom získal pre neho moc. Herodes sa pustil aj do rekonštrukcie židovského chrámu. Práce začali niekedy okolo roku 20 pred Kr., ale definitívne boli ukončené až po jeho smrti v roku 62 n. l. za prokurátora Albina. Chrám stál iba do roku 70 n. l., keď ho zničili Rimania.

Herodesovi nič nebránilo stavať aj pohanské chrámy. V Panias postavil chrám na počesť cisára Augusta, rovnako v Sebaste a v Cézarei. Postaral sa o silnú helenizáciu, ktorá prebiehala medzi židovským obyvateľstvom.

Model Herodovho chrámu

Herodes a narodenie Ježiša

Príbeh o narodení Ježiša je úzko spojený s Herodesom. Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. Pýtali sa: „Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“

Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a s ním aj celý Jeruzalem. Herodes sa tváril, že sa chce klaňať Ježišovi Kristovi, ale mal strach z toho, ktorý sa volal židovský kráľ. Nechcel, aby sa o jeho trón uchádzala akákoľvek konkurencia. Preto zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš.

Mudrci hľadali práve narodeného kráľa. Ako pohania nevedeli, že Biblia nazýva Ježiša Kráľom kráľov. Aj Herodes sa pomýlil. Ježiša považoval za konkurenciu, ktorá ohrozuje jeho trón. Preto sa s ním pustil do nerovného boja. Zdanlivo mal prevahu. Bol kráľ a mal vojakov. Nakoniec sa všetko skončilo úplne inak, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Jozef odviedol Máriu a Ježiša do Egypta a tam počkali do Herodesovej smrti.

Herodes žil medzi Židmi. Bol ich kráľ. Vďaka mudrcom zistil, že Boh už pred 700 rokmi predpovedal narodenie Mesiáša. Vedel, že Ježiš je kráľ, ktorý prišiel z neba. Aj napriek tomu sa ho rozhodol zabiť. Chcel zabiť Boha.

Herodesov problém spočíval v tom, že Ježiša považoval za konkurenciu. A on pritom neprišiel preto, aby ho zbavil trónu. Prišiel, aby porazil hriech.

Masaker neviniatok

Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval. Dal povraždiť v Betleheme a na celom okolí všetkých chlapcov do dvoch rokov, a to podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. Od piateho storočia Cirkev si pripomína zavraždenie neviniatok, ktoré dal zabiť kráľ Herodes po narodení Ježiša.

Tento druh pomsty a riešenia problémov bol typickým pre Herodesa. Je známe, že dal zavraždiť aj vlastnú manželku a dvoch svojich synov.

Odhad počtu obetí masakru

Profesor Wiliam F. Albright predpokladá, že v Betleheme v čase narodenia Ježiša žilo približne 300 ľudí. Počet narodených chlapcov do dvoch rokov podľa jeho odhadov mohlo byť do 10. V okolí Betlehema sa mohlo nachádzať dodatočných 10 chlapcov. Tým, že išlo o relatívne malý počet je odôvodnením, prečo danú udalosť nezaznamenali svetskí historici. Byzantská kresťanská tradícia hovorí o stovkách až tisícoch detí, ktoré mali byť zabité.

Stredoveká mystička Mária z Agredy, ktorej vizionárske dielo bolo schválené viacerými pápežmi opisuje, že Panna Mária mala v čase zabíjania detí víziu takú, akoby bola na mieste samostatne prítomná. Svätá rodina sa už nachádzala v Egypte a Panna Mária sa modlila za duše neviniatok, aby ich Boh prijal ako prvých martýrov. Rovnako sa modlila za ich rodičov. Najmladšie zabité dieťa podľa vizionárky malo 8 dní. Boh obdaril podľa vizionárky deti plným poznaním viery a vedomia, že svoju obetu podstupujú pre Boha.

Masaker neviniatok od Petra Paula Rubensa

Aj v našej spoločnosti existujú Herodesove typy. Herodes sa bál, že jeho trón zaujme niekto iný. Veľa ľudí je takých ako on. Nedovolia, aby niečo narušilo ich kariéru, postavenie, moc, ambície, plány alebo životný štýl. Nehodlajú dovoliť, aby sa kráľom ich života stal niekto iný.

Ľuďom nevadí, že si na oslavu Ježišovho narodenia berú voľno. Dokonca ho prijmú ako zdroj pomoci, keď sa dostanú do problémov. Možno ho s radosťou prijmú ako duchovného dobrodinca. Dokonca sú ochotní pridať Ho do svojho života a nazývať sa kresťanmi, ale nie vtedy, keď trvá na tom, že On je Kráľ. To by mohlo byť hrozbou pre ich životný štýl, kariéru alebo čokoľvek iné, na čom lipnú. Sú rovnako bojazliví a žiarliví na stratu vlastného sebaurčenia ako Herodes na stratu svojho trónu.

Herodes a Ježiš pred Pilátom

Pilát si evidentne nevie rady. On totiž na Ježišovi nenachádza žiadnu vinu. Preto pošle Ježiša k Herodesovi. Možno je to len politické gesto na uzmierenie, keďže pred tým boli nepriateľmi, prípadne prosba o radu.

Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval. Veď už dávno ho chcel vidieť, pretože o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. Doliehal naňho mnohými otázkami, ale on mu neodpovedal. Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo na neho žalovali. Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do žiarivého odevu a poslal ho späť k Pilátovi.

Kráľ, ktorý kedysi rád počúval Jána Krstiteľa, muž, ku ktorému Boh hovoril cez ústa svojho proroka, ale Herodes tento Boží hlas jedného dňa umlčal, vtedy, keď dal sťať Jána Krstiteľa. Teraz sa teší na Ježiša. Vidí v Ňom kúzelníka, ktorý mu predvedie nejaký trik, urobí zázrak. Herodes veľmi túži po tom, aby na vlastné oči videl niečo z toho, o čom doteraz len počul. Niečo senzačné. Preto na Ježiša nalieha, aby mu predviedol niečo zo svojho zázračného repertoáru.

Ježiš mlčí preto, lebo Herodes už pred tým umlčal Boží hlas, ktorý k nemu hovoril cez Jána. Boh nemá čo povedať tomuto mužovi, lebo mu už všetko povedal cez Jána. V Jánovi zaznelo Božie posledné slovo k Herodesovi. Keď ten hlas umlčal, Boh sa tiež odmlčal. Viac už Boh pre Herodesa nemal. Lebo kto umlčí slovo, ktoré mu Boh pošle, ten už iné nedostane. Ježiš mlčí a tým vyjadrí Boží súd nad Herodesom. Niet nič strašnejšie ako to, keď sa Boh voči človeku odmlčí.

Smrť a odkaz

Posledné obdobie jeho života bolo poznačené silnými rodinnými bojmi. Herodes mal päť manželiek Doris, Mariannu (Hyrkána II.), Mariannu (z Alexandrie), Maltace a Kleopatru (z Jeruzalema) a ešte ďalšie vedľajšie ženy. Herodes vyhnal Doris a zakázal jej synovi Antipatrovi priblížiť sa k Jeruzalemu. Synov Marianny, Alexandra a Aristobula, vyhnal do Ríma a neskôr ich dal zabiť. Ešte štyri dni pred smrťou dal zabiť ďalšieho svojho syna Antipatra a zmenil svoj testament. Kráľovstvo rozdelil medzi troch synov, ktorí sa volali Archelaus, Antipas a Filip.

V roku 4 pred Kr. Herodes zomiera v Jerichu vo veku približne 70 rokov. Keď sa cisár Augustus dozvedel o Herodesovej smrti údajne sa vyjadril: „Je lepšie byť Herodesovou sviňou ako jeho synom.“ Asi vedel, čo hovorí, Židia totiž nejedia bravčové mäso…

Podľa historika Jozefa Flávia bol Herodes pochovaný v pevnosti Herodium neďaleko Betlehema, ktorú on sám dal vybudovať. Práve k tejto informácii sa viaže správa, že po dlhých 2000 rokoch objavili jeho hrobku.

tags: #kto #je #boh #herodes