Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je jednou z viacerých viditeľných kresťanských cirkví. Cirkev sa viditeľnou stáva tam, kde sa zvestuje slovo Božie, prisluhujú sa sviatosti, tam, kde má svoje učenie - vierovyznanie a organizáciu.
Základom vierovyznania ECAV na Slovensku je Písmo sväté, chápané v duchu Symbolických kníh, najmä Augsburského vyznania z roku 1530. Konkrétnym základným organizačným priestorom kresťanského spoločenstva ECAV na Slovensku sú cirkevné zbory organizované podľa biblickej zásady všeobecného kňazstva.
Aby sme pochopili úlohu evanjelického biskupa, musíme sa pozrieť na historické korene a vývoj ECAV na Slovensku.
História Evanjelickej Cirkvi augsburského vyznania na Slovensku
Naši predkovia pred reformáciou patrili ako kresťania do všeobecnej cirkvi. Dňa 31.10.1517 nemecký reformátor a zakladateľ protestantizmu Dr. Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu vo Wittenbergu 95 téz, ktorými vyzval popredných predstaviteľov Rímskokatolíckej cirkvi na diskusiu o niektorých cirkevných otázkach, najmä o odpustkoch a ich zmysle.
Z cirkevnej histórie vieme, že Lutherovo učenie prichádzalo do Uhorska prostredníctvom kráľovského dvora v Budíne, ktorý bol reformácií naklonený. Tútor neplnoletého kráľa Ľudovíta II: Juraj Brandenburský pozval do tamojšej školy významných učiteľov Simona Grynaeusa a Vita Windsheima, ktorí boli Lutherovými stúpencami. Navyše, na kráľovskom dvore bolo v tom čase veľa Nemcov, ktorí sa prikláňali k reformácii.
Jej rozvoju napomohlo i to, že v 16. storočí mali mestá na dnešnom Slovensku obchodné styky s Nemeckom. Kupci z Uhorska chodili do Vratislavi, Norinbergu, Franfurktu nad Mohanom, Lipska a pod. V banských mestách ako boli: Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová sa nachádzala nemecká komunita, ktorá mala s pôvodnou vlasťou nielen obchodné, ale aj príbuzenské a majetkové vzťahy. V týchto mestách a vo východoslovenských mestách Bardejov, Prešov, Levoča, Košice a Sabinov našla reformácia priaznivý ohlas.
Šírenie reformačných myšlienok podporila i skutočnosť, že zo Slovenska odchádzali mladí ľudia študovať do Wittenbergu. Už r. 1522 sa na tamojšiu univerzitu zapísal Martin Cyriak z Levoče, Juraj Baumhaeckel a Matej Thomae z Banskej Bystrice a za nimi prichádzali ďalší, ktorí chceli poznať učenie Martina Luthera i Filipa Melanchtona. Práve títo študenti prinášali reformačné myšlienky a Lutherove spisy do Uhorska.
Počas 16. storočia zvíťazila reformácia takmer na celom území Slovenska i v ostatných častiach starého Uhorska. Prijatím vlastných vyznaní viery sa v polovici storočia veľká väčšina slovenských a nemeckých zborov na našom území prihlásila k augsburskému vyznaniu ( a.v), čím boli položené základy jednotnej evanjelickej cirkvi a.v.
O zachovanie Lutherovho učenia viedli naši predkovia ťažké zápasy. Prvé evanjelické zbory vznikali v prvej tretiny 16. storočia a sú základnou organizačnou jednotkou cirkevnej správy ECAV na Slovensku. V prvej polovici 16. storočia sa začali združovať evanjelickí farári na určitom území na spoločné pestovanie kresťanskej viery, náboženského života a na udržanie poriadku v cirkevných zboroch. Vznikali prvé senioráty ako druhý stupeň cirkevnej správy.
Žilinská synoda v roku 1610 akceptovala obidva stupne cirkevnej správy od začiatku šírenia Lutherovho učenia na území dnešného Slovenska. Kodifikovala všetky snahy (kroky) evanjelikov vykonané do tohto roku vo vieroučnej a organizačnej oblasti. Zriadením troch superintendencií (Nitrianska, Bytčianska a Breznianska) na území dnešného Slovenska uzákonila prvá zákonodarná synoda trojstupňovú evanjelickú cirkevnú správu (tri evanjelické cirkevné organizačné jednotky) - cirkevný zbor, seniorát a dištrikt. Cirkevnú územnú správu tretieho stupňa dotvorila Spišskopodhradská synoda v roku 1614.
V čase prenasledovania evanjelikov v 17. storočí zanikli superintendencie zriadené Žilinskou synodou. Rozvrátenú cirkevnú organizáciu obnovila synoda v Ružomberku v roku 1707. Taktiež reštaurovala bohoslužobný a cirkevný život, obnovila platnosť vierouky a dala jej presné pravidlá. Ružomberská synoda zriadila štyri superintendencie: Preddunajskú, Banskú, Predtiskú a Podhorskú. Panovník po potlačení odboja Františka II. Rákociho anuloval rozhodnutia synody, pretože v Uhorsku mal právo na jej zvolanie len legitímny panovník.
Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie 1918 a vytvorení samostatných štátov zanikli dištrikty Preddunajský a Banský, Zadunajský pripadol Maďarsku a cirkevné zbory Potiského dištriktu boli rozdelené medzi Maďarskom a Československom. V nových štátnych útvaroch stáli evanjelici augsburského vyznania pred otázkou nového zriadenia cirkvi.
Slovenskí evanjelici aj napriek snahám bývalých biskupov, aby zostali vo zväzku uhorskej cirkvi, sa rozhodli organizovať samostatne v rámci československého štátu. Dňa 21. januára 1919 sa zišli zástupcovia slovenských evanjelikov na porade v Žiline. Účastníci porady vydali prvý oficiálny dokument slovenských evanjelikov po vzniku ČSR. V tomto dokumente navrhli slovenskí evanjelici vláde, aby vymenovala Generálnu radu ako dočasný a vedúci správny orgán evanjelickej cirkvi. Okrem toho požadovali úplnú náboženskú rovnoprávnosť, zachovanie si autonómie, vlastné školstvo a štátnu podporu.
Na základe memoranda vydal minister Vavro Šrobár nariadenie o dočasných ustanoveniach pre Evanjelickú cirkev augsburského vyznania. Bola ustanovená Generálna rada, ktorá na svojom prvom zasadnutí 2. 4. 1919 v Bratislave zriadila dva dištrikty Východný a Západný. Dištrikty spolu tvorili generálnu cirkev - Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku. Generálna rada dočasne stanovila biskupských a seniorálnych administrátorov.
Zriadenie samostatnej evanjelickej cirkvi s úradným názvom „Cirkev evanjelická augsburského vyznania na Slovensku“ potvrdila v roku 1921 synoda v Trenčianskych Tepliciach. Účastníci synody schválili cirkevnú ústavu (Ústava Cirkve evanjelickej augsburského vyznania na Slovensku), ktorú československá vláda potvrdila dňa 10. 5. 1922 zákonom č. 61/1922 Zb. Ústava potvrdila tradičnú svojbytnosť, synodálno - presbyteriálny systém správy a štvorstupňovú cirkevnú organizáciu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Akceptovala jej demokratický charakter. V zmysle tejto ústavy sa Evanjelická cirkev augsburského vyznania spravovala až do roku 1949 autonómne.
Hlavnou zásadou cirkevnej autonómie bolo, že cirkev v rámci štátnych zákonov existovala úplne slobodne a samosprávne. V období nástupu socializmu došlo k spoločenským zmenám, ktoré znamenali pre Evanjelickú cirkev stratu jej svojbytnosti a autonómie. Tieto politické zmeny si vyžiadali v roku 1951 novú cirkevnú ústavu („Ústava Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v ČSR“), ktorá odzrkadľovala komunistické totalitné zriadenie u nás.
Dištrikty ECAV
V roku 1919 sa zriadený Západný dištrikt sa stal právnym nástupcom zaniknutého Preddunajského dištriktu. Ústava z roku 1921 určila pre dištrikty tieto správne orgány: dištriktuálny konvent, dištriktuálne presbyterstvo a dištriktuálne predsedníctvo. Od roku 1951 mali dištrikty len dva orgány: dištriktuálne predsedníctvo a dištriktuálnu radu. Po páde komunizmu bola dištriktuálna rada zrušená a pre dištrikt boli obnovené orgány spred roka 1951.
Prvá cirkevná ústava z roku 1921 (§ 140) definovala dištrikt ako združenie viacerých seniorátov na spoločné pestovanie kresťanského života, na vzdelávanie, na spoločnú správu a udržanie poriadku. Zadeľovanie seniorátov do dištriktu ako územnosprávnej časti Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania bolo výlučným právom synody (§ 141).
Podľa § 73 cirkevnej ústavy z roku 1921 Západný dištrikt tvorilo osem seniorátov (so 150 zbormi): Bratislavský mestský, Bratislavský župný, Hontiansky, Nitriansky, Novohradský, Tekovský, Trenčiansky, Zvolenský.
Senioráty sa v priebehu rokov menili. V roku 1923 bol zrušený Bratislavský mestský seniorát a taktiež zanikol Bratislavský župný seniorát. Miesto nich vznikli dva nové senioráty: Bratislavský slovensko - maďarský seniorát a Bratislavský nemecký seniorát. Po roku 1938 sa zmenil Bratislavský slovensko - maďarský seniorát na Bratislavský. Bratislavský nemecký seniorát bol v roku 1939 na základe ústavného zákona prijatého na synode v Liptovskom Mikuláši vypustený zo zväzku Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Seniorát zanikol v roku 1945.
V roku 1942 zanikol Tekovský seniorát, pretože cirkevné zbory Levice a Plavé Vozokany boli na území zabratom Maďarskom. Ostatné cirkevné zbory boli pričlenené do troch seniorátov: Hontianskeho (Zlaté Moravce, Horša), Zvolenského (Kremnica), Trenčianskeho (Zemianske Kostoľany). V rokoch 1947 - 1949 z novovzniknutých cirkevných zborov, ktorých sa usadili najmä presídlenci z Maďarska a Rumunska vznikal Dunajský seniorát. V roku 1964 zanikol a vytvoril sa seniorát Dunajsko - nitriansky. V roku 1953 zanikol Trenčiansky seniorát. Väčšina jeho zborov prešla do Považského seniorátu, menšia časť do Turčianskeho seniorátu (Východný dištrikt). V roku 1953 bol zriadený Rimavský seniorát zo zborov Malohontského seniorátu a niektorých zborov z Gemerského seniorátu.
Mapa dištriktov a seniorátov ECAV na Slovensku
Sídlo Dištriktu
Od svojho zriadenia mal Západný dištrikt tri sídla: Modru, Bratislavu a Zvolen. V Uhorsku sídlo dištriktu sa viazalo spravidla na kňazskú stanicu, kde pôsobil superintendent ako evanjelický farár. Táto tradícia sa zachovala aj po vzniku ČSR. Podľa ústavy z roku 1921 (§161) bol biskup kňazom cirkevného zboru, ale na čas jeho biskupskej hodnosti zvolil dištriktuálny konvent dištriktuálneho farára.
Po zriadení Západného dištriktu sa stala sídlom dištriktu Modra, pretože tu pôsobil od roku 1907 prvý dištriktuálny biskup Samuel Zoch. Po jeho smrti v roku 1928 sa stal dištriktuálnym biskupom Dušan Fajnor, ktorý nastúpil v Modre na Zochovo miesto. Po nastúpení Štefana Osuského do úradu biskupa Západného dištriktu v roku 1933 bol biskupský úrad presťahovaný z Modry do Bratislavy, kde mal sídlo do roku 1952. Tretím sídlom Západného dištriktu Ev. a. v. cirkvi na Slovensku sa stal Zvolen. Pre sídlo biskupského úradu bola určená reprezentatívna budova Slovenskej evanjelickej jednoty (SEJ) vo Zvolene. Činnosť tohto svojpomocného dobročinného spolku bola násilne ukončená 30. 9. 1951.
Dňa 1. októbra 1951 konvent Západného dištriktu prijal návrh dištriktuálneho predsedníctva premiestniť sídlo Západného dištriktu do Zvolena. Toto rozhodnutie zobral na vedomie generálny konvent na svojom zasadnutí 8.5.1952.
Úloha a Funkcia Evanjelického Biskupa
Ústava z roku 1993 (čl. Tento výkonný riadiaci orgán dištriktu tvoria dištriktuálny biskup a dištriktuálny dozorca. Prvé volené dištriktuálne predsedníctvo tvorili biskup Samuel Zoch a Ľudovít Šimko. V úrade biskupa Západného dištriktu sa vystriedalo od roku 1922 do súčasnosti deväť biskupov a v úrade dozorcu, okrem dvoch administrátorov sedem dozorcov.
Do roku 1993 funkčné obdobie generálnych, dištriktuálnych a seniorálnych predsedníctiev nebolo časovo ohraničené. Základnou organizačnou jednotkou je cirkevný zbor.
V evanjelickej cirkvi si volíte biskupov, farárov, seniorov či dozorcov, čo je funkcia obsadzovaná neordinovanými členmi cirkvi. Mnohí evanjelici sú hrdí na tieto demokratické princípy v cirkvi.
Podľa štatistík z roku 2011 tvoria až polovicu členov ECAV ľudia nad 60 rokov. Oproti sčítaniu v roku 2001 sa k ECAV prihlásilo až o 15 percent menej veriacich. Je to výzva, ktorej cirkev čelí a hľadá riešenia.
Súčasným biskupom Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku je Peter Mihoč. Narodil sa v roku 1978, pochádza z Hermanoviec nad Topľou. Po absolvovaní gymnázia v Prešove študoval v rokoch 1997 - 2002 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ordinácii pôsobil ako kaplán v Bardejove a farár v Liptovskom Hrádku-Dovalove. Od roku 2009 bol tajomníkom biskupa Východného dištriktu ECAV Slavomíra Sabola. Vo voľbách v roku 2019 si ho veriaci Východného dištriktu ECAV vybrali spomedzi troch kandidátov za nového dištriktuálneho biskupa. Do funkcie ho na šesťročné obdobie inštalovali začiatkom februára v Chráme sv. Trojice v Prešove.
V úrade biskupa Západného dištriktu sa vystriedalo od roku 1922 do súčasnosti deväť biskupov a v úrade dozorcu, okrem dvoch administrátorov sedem dozorcov.
Prvé volené dištriktuálne predsedníctvo tvorili biskup Samuel Zoch a Ľudovít Šimko. Voľby prvého predsedníctva Západného dištriktu sa konali dňa 28.11. 1922. Za biskupa Západného dištriktu bol zvolený Samuel Zoch. Dozorcom sa stal Ľudovít Šimko.
V súčasnosti sa ECAV snaží hľadať nové cesty, ako osloviť veriacich a obnoviť život cirkvi. Dôležité je ísť za ľuďmi, hovoriť s nimi, nadväzovať vzťahy a žiť svoju vieru autenticky.
Je dôležité nanovo zadefinovať pojem slobody v duchu Písma. Nakoľko sloboda nie je svojvôľa, kde si každý môže robiť čo chce ako chce, bez zodpovednosti pred Bohom aj za ľudí. Takéto konanie destabilizuje život každého spoločenstva. Sloboda jednej skupiny nemá byť predmetom pohoršenia iných. Sloboda jednotlivca končí tam, kde začína prospech ostatných. Ak sa sloboda má stať skutočným darom musí sa riadiť určitými princípmi lásky, ktorých cieľom je prospech spoločenstva, ktorého sme súčasťou. Lebo aj keď všetko je dovolené, nie všetko buduje, nie všetko je prospešné.
Aby hodnota slobody bola vždy spojená so zodpovednosťou pred Bohom za iných. Aby v čomkoľvek, čo konáme sa aj skrze naše slová, postoje vyjavila Božia sláva, ktorá v Kristovi hľadala a neustále hľadá náš prospech.
Aj v týchto náročných časoch určitých obmedzení slobody hľadať prospech ostatných. Prajem Vám v Božej ochrane prežitý zvyšok cirkevného roka, aby nádej večnosti dvíhala naše oči k cieľu - k večnosti.
Nemôžem byť kresťanom, ak nie som najprv človekom, hovorí slovenský biskup Trstenský
tags: #kto #je #evanjelicky #biskup