Prijal niekedy Rímskokatolík Boha, Ježiša a Ducha Svätého? V tomto článku si stručne vysvetlíme, ako a či vôbec prijímajú Boha Rímski katolíci. Boh = Otec, Syn, Duch Svätý.
Sviatosti a prijímanie Boha
Krst - krstom sa dieťa znovuzrodí, prijme Ducha Svätého (Boha).
Prijímanie - Dieťa prvý krát ako cca 9-10 ročné prvý krát prijme premenenú oplátku - prijme prvý krát samotného Ježiša (Boha) do svojho srdca. Premenená oplátka je celý Ježiš (Boh). Katolíci každým prijímaním prijímajú Ježiša (Boha) do svojho srdca. Niekto prijíma Ježiša (Boha) každý deň. Zelží od katolíka.
Birmovka - Birmovanec prijíma Ducha Svätého (Boha) Podľa Rímskej náuky prijíma sedem darov Ducha Svätého. Dar múdrosti, rozumu, rady, sily.
Má Rímsky katolík v sebe Boha?
Kto bol na prvom svätom prijímaní, prijíma Ježiša (Boha) do svojho srdca zakaždým keď ide na prijímanie. Kým ho žalúdočné kyseliny nestrávia. Cca 15 minút.
Teda úplne celý Boh s telom, duchom, dušou a božstvom je zničený v žalúdočnej kyseline. Prečo trávia (otroviť, zničiť, zahubiť, rozpustiť) v kyseline úplne celého Ježiša (Boha)?
REÁLNA JEŽIŠOVA PRÍTOMNOSŤ V EUCHARISTII | Pôstne zamyslenie kardinála Cantalamessu
Adorácia a Duch Svätý
Prečo Rímskokatolík, čo prijal Ježiša (Boha) po prijatí potom hľadí na bohostánok a adoruje (rozpráva sa, uctieva, hľadí ) na v skrinke skryté oplátky (mnoho bohov)? Alebo keď vystavia monštranciu, prečo hľadí na monštranciu a adoruje a rozpráva sa s vystavenou oplátkou, ak má Ježiša (Boha) v srdci)?
Otázka: Ak teda ak už majú Rímskokatolíci Ducha Svätého (Boha) od krstu, načo potom Birmovka? Birmovka je sviatosť kresťanskej dospelosti. To znamená vo všeobecnosti, že katolíci od svojho miestneho biskupa prijímajú Ducha Svätého (Boha), prijímajú sedem darov Ducha Svätého.
Otázky: Má biskup, dáva, udeľuje Rímskokatolícky biskup Ducha Svätého? Sedem darov Ducha Svätého?
Každoročne katolíci hromadne na Turíce vzývajú Ducha Svätého (Boha) aby k nim prišiel z neba.
Otázka: Tak prijali Rímskokatolíci Ducha Svätého pri krste? Ak ho majú od krstu, ak majú od birmovky sedem darov Ducha Svätého, načo toto vzývanie robia?
Praví ctitelia a Božie slovo
Jn 4:23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. V duchu - vo svojom vnútri, lebo majú Boha skutočne v sebe. A v pravde - čo je pravda? Ján 17:17 - Božie slovo je pravda.
Praví ctitelia sa klaňajú podľa poznania zjaveného Boha z Písma pravému Bohu.
Božie pravdy z Božieho slova, ktoré Rímski katolíci určite mnohokrát počuli: Boh je všadeprítomný. Jn 14:17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná.
Dôkazy a praktiky
Uvediem iba niekoľko dôkazov že Rímskokatolíci nemajú Boha, Ježiša, Ducha Svätého v sebe. Rímskokatolíci uschovávajú svojho boha v bohostánku. Tam sú schované zásoby boha, ktorý je definitívne určený na zničenie v kyseline.
Pravý ctiteľ by celého Boha (telom duchom, dušou, božstvom prítomného v oplátke) nikdy nezničil v kyseline. Židia sa snažili Ježiša zabiť, zhodiť zo skaly, ukrižovať, ale nikdy jeho telo nedokázali spratať z povrchu zemského. To sa katolíkom ale darí každý deň stotisíce krát. Zjedia Ježiša, rozpustia v kyseline a nakoniec oplátka premenená kňazom na boha sa premení v človekovi na …..
Ako malým deťom nám farár hovoril, aby sme hocikedy cez deň išli navštíviť do kostola Ježiša v bohostánku, aby mu nebolo smutno.
Keby mal Rímsky katolík Ježiša v srdci, rozpráva sa s ním vo svojom vnútri, modlí sa k nemu vo svojom vnútri. V duchu a pravde.
Keby bol v tej skrinke skutočne prítomný živý, všemohúci, vševediaci, všadeprítomný Boh, oči Rímskokatolíka by sa NIKDY neupierali na žiadnu sochu, obraz Panenky, či „svätého“ v kostole, či aj doma, pri modlitbách, pri pobožnostiach. Lebo keď je totálne všetko od Boha, nik iný nemá byť vyvyšovaný na roveň Bohu v zmysle modlenia sa k nim, kľačania pred nimi. prosenia ich o píhovory, prostredníctvo….
Jediný prostredník a skutoční svätí
Lebo Ježiš je jediný prostredník ustanovený Bohom a keby mal Rímsky katolík Ježiša v srdci, tak má priamy prístup k trónu milosti.
Božie slovo ale hovorí o iných svätých - apoštolské listy začínajú a končia pozdravom „všetkým svätým“. Teda všetkým veriacim, ktorí sú v zboroch, zhromaždení, v cirkvi. Prečo? Ako si nižšie prečítate o skutočnom kresťanstve, tak každý kto uverí, má v srdci Boha. A kto má Boha, je svätý. Je svätý pretože je v ňom Boh. A teda ten v ktorom je sám najvyšší Boh nebude vzývať nikoho iného iba Boha. Žiadneho „svätého“.
Rímskokatolíci nie sú svätí, a teda ani nie im určené Novozákonné listy.
Stručne povedané: Rímskokatolíci vôbec neprijímajú ani Ducha Svätého, ani Pána Ježiša, ani Boha. Lebo človek, ktorý má v sebe toho najvyššieho, toho všemohúceho, toho, ktorý stvoril všetko viditeľné i neviditeľné, taký človek nikdy neskloní koleno pred niekým nižším ako je v ňom.
Klaňanie a Rímsky katolicizmus
Tým že Rímskokatolíci sa klaňajú či už oplátke, či krížu, či socha Ježiša, či soche Panenky, či vzývajú svätých - dokazujú že nemajú v sebe Boha. Rím vynechal z desatora druhé prikázanie aby mohol Rím namiesto iba Boha uctievať aj smrteľníkov. Ak by mali v sebe Boha, nepotrebovali by sochu Ježiša, neklaňali by sa soche Ježiša, neklaňali by sa oplátke Ježiša..
Rímsky katolicizmus nemá s Bohom Otcom, s Pánom Ježišom Kristom a s Duchom Svätým nič spoločné, je to historicky vymyslené náboženstvo, kde výmysly jeho náuky začínajú od štvrtého storočia, od cisára Konštantína po dnešok. Kde kňazi a omše a spovede a očistec sa vymyslel až po roku 1000 po Kristovi.
Zmena náuky a spasenie
Tí starší určite poznáte ako sa pomenila Rímska náuka o Bohu po II Vatikánskom koncile… Rím si môže kedykoľvek a akokoľvek zmeniť a definovať svoju náuku.
Keď zistí človek, že je veľký hriešnik a svojimi skutkami, (ani prijímaniami oplátok, ani omšami), ani inak si nedokáže zabezpečiť spasenie…. Zároveň zistí, že nik, ani kňazi, ani tzv „svätí“ ani nik z ľudí mu nevybaví a nezabezpečí spasenie….
Keď zistí, že napriek tomu že sa aj mesačne spovedá, tak nikdy nedostáva pocit a ubezpečenie odpustenia hriechov. (Kňaz rozhrešuje - neodpúšťa. Rozhrešuje v mene Rímskej cirkvi, nie v mene Boha. Lebo odpúšťať hriechy môže len Boh. Teda Rímsky katolík po spovedi vôbec nemá odpustené žiadne hriechy.
To peklo ale hriešnik nechce, netúži po ňom. Vtedy aj dni, noci skúmajúc, hľadajúc pravdu v Božom slove, lačnejúc po nebi a záchrane (spáse) spoznáva, na čo prišiel Pán Ježiš Kristus na tento svet. Pán Ježiš prišiel na svet preto, aby zachránil hriešnikov.
Preciťuje túto pravdu a preciťuje svoju nedostatočnosť spasiť seba a preto prijíma Božiu (Ježišovu) ponuku záchrany. Hriešnik vtedy skutočne uverí, že Pán Ježiš Kristus skutočne zaplatil na kríži za jeho hriechy. Precíti a spozná že aj jeho hriechy sú už na kríži zaplatené, odčinené.
Nastáva obrovský pokoj z odpustenia hriechov, aký nezažil nikdy po žiadnej spovedi. Lebo vtedy sám Boh odpúšťa hriechy hriešnika. Zažíva v duši Božie odpustenie, skutočné odpustenie. A zažíva v duši Boží pokoj.
Znovuzrodenie a Božie slovo
Vtedy Boh (Pán Ježiš, Duch Svätý) prichádza do jeho srdca a čo je podstatné, je v tomto človekovi navždy a naveky. Kresťan v momente uverenia dielu záchrany Pána Ježiša je znovuzrodený samotným Bohom. Je znovuzrodený tak ako Ježiš povedal Nikodémovi že musí byť znovuzrodený - z vody a z Ducha Svätého. (voda, živá voda je Božie slovo. Jedine Božie slovo má moc znovuzrodiť, nie sviatosti. Nie pokropenie vodou.
Krst a ponorenie do vody je potom už len dôsledok uverenia. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.
Aby sa človek znovuzrodil, musí byť rozumovo schopný pochopiť túto jednoduchú a základnú pravdu viery - že jedna z osôb Boha - Pán Ježiš Kristus prišiel v ľudskom tele na tento svet, aby skutočne na kríži zaplatil, odtrpel, odčinil všetky jeho hriechy. Zomrel, vstal z mŕtvych.
Keďže Pán Ježiš ukončil svojou obetou Starozákonné obete, keďže zasadol po pravici Otca, dielo spásy je dokonané a naveky platné. Pri dokonaní obete za hriechy opona do svätyne svätých, kde mal prístup iba veľkňaz raz do roka sa roztrhla a skrze Krista, teraz môže do svätyne svätých - k samotnému Bohu pristupovať každý, kto uveril, že už Pán Ježiš zaplatil za jeho hriechy.
To znamená, že Kristova obeť bola jedinou, dokonalou, dokončenou a dostatočnou obeťou pre zaplatenie jeho hriechov. A Ježiš Kristus bol posledný kňaz a Veľkňaz. Táto obeť je večná a teda Kristus po tejto obeti a nikoho po sebe neustanovil, aby bol kňazom a aby konal ďalšie a ďalšie obete.
História a prostredník
Skúmajte históriu a uvidíte, že tisíc rokov po Kristovi tu neboli kňazi a omše. Ako uzákonili na 4 Lateránskom koncile omše, očistec, spovede, začala inkvizícia, začal Rím zabíjať každého, kto neuveril tomuto ich výmyslu.
Majetok Ríma, ktorý dnes vidíte je majetok zhabaný kresťanom, ktorých zabíjali a aj majetok, ktorým cez novú náuku omší, spovedí, očistca získavali peniaze, vplyv a moc.
Lebo Pán Ježiš je pravý Boh a pravý človek. Prostredník znamená v pôvodnom slove „horizont“. Horizont je čiara medzi zemou a nebom. Jedine Bohočlovek môže byť prostredník. Lebo je pravý Boh a lebo prežil ľudský život so všetkými útrapami. A tak môže dokonale chápať človeka a dokonale je/pozná Boží charakter.
Cesta do neba a život v cirkvi
Kto chce prísť do neba inak ako iba cez Pána Ježiša Krista, napríklad cez kňazov, svätých, panenku, sviatosti, nikdy tam nepríde.
Po znovuzrodení Duch Svätý privádza kresťana do miestneho zboru (cirkvi). Kde kresťan pochopí, že ak chce byť v cirkvi, ak chce Bohu slúžiť, tak jeho svätou povinnosťou je v každú nedeľu byť v zhromaždení rovnako zachránených znovuzrodených kresťanov.
Skutočný kresťan sa dáva v príhodnom čase v miestnom zbore pokrstiť. Skutočný kresťan je v Kristovi a Kristus v ňom. Teda kto je Kristovým údom, skutočne je (požíva) Kristovo telo a pije (požíva) Kristovu krv. Preto jedenie chleba a pitie vína v zhromaždení v zbore (cirkvi) je dôkazom toho, čo duchovne v skutočnosti za nás a v nás Kristus vykonal.
Skutočný kresťan žijúci v cirkvi je Kráľovským kňazom (kňazom Krista kráľa). Prináša v cirkvi Bohu obete chvály. Teda kde sa dvaja, alebo traja zídu v Kristovom mene, k oslave a chvále a sýteniu sa Božím slovom, tam kresťania vytvoria Boží chrám.
Kresťan uverivší v evanjelium o svojej spáse je spasený. Raz spasený navždy spasený. (netreba si mýliť tzv „kresťanov“, ktorí sa zapália a potom všetko zanechajú a žijú si svoj život.
(a čo keď kresťan zhreší? Zarmúti Ducha Svätého. To znamená, že kresťan sa nemodlí pod obrazom sochou, oplátkou. Lebo živý Boh je v skutočnom kresťanovi a preto skutočný kresťan sa modlí v duchu a pravde. Slovo pravdy je Božie slovo, v ktorom je duch a život.
Sila Božieho slova
Čo samotný kresťan pociťuje, keď číta Božie slovo, že toto slovo nie je iba ako povinné čítanie, ale toto slovo má silu, má moc, má Ducha, má večný život. Božie slovo je jediná vec na svete v ktorom je sila, moc, duch a život.
Keďže je v Božom slove moc, Duch a život, tak sa pri čítaní Božieho slova snažil Duch Svätý prebudiť duchovne mŕtveho človeka z životu. Duch Svätý je aj Božom slove. Duch Svätý sa snažil ukázať pri čítaní Božieho slova, moc Božieho slova. Duch Svätý sa snažil vzbudiť v človeku hlad po Božom slove. Duch Svätý sa snažil vzbudiť v človeku hlad po skutočnom poznaní Božieho slova.
Lenže ako to býva nielen v náboženstve Rímskokatolíkov - ich predstavení sa snažia tento hlad a smäd po Božom slove zadupať slovami typu: ty musíš Písmo chápať podľa učenia Rímskeho katolicizmu. Čím udupú moc a silu Božieho slova.
Sám som bol dva roky v seminári a môžem potvrdiť: budúci kňazi sa tam neučia Božie slovo! Vôbec!
Drahý priateľu, ak chceš spoznať moc a silu Božieho slova, Musíš ho čítať a brať také aké je. Iba vtedy má moc spasiť zachrániť, znovuzrodiť teba samotného. Na zemi si len krátky čas. Tento krátky čas na zemi je čas na to, či chceš nebo, večný život naveky, alebo trpieť v pekle naveky.