Kto sa zjavil apoštolom po nanebovstúpení: Biblický pohľad

Svätí, slávni a všechválni najvyšší apoštoli Peter a Pavol sú svätci, na ktorých stojí základ cirkvi a ohlasovanie evanjelia všetkým národom.

V osobách sv. apoštolov Petra a Pavla vidíme prácu všetkých apoštolov, ale týchto oslavujeme zvlášť, lebo si to zaslúžili za svoju veľkú horlivosť, obetavosť a utrpenie, ktoré prežili pri šírení kresťanstva.

Po nanebovstúpení Ježiša Krista a zoslaní Svätého Ducha sa ujíma svojho poslania ako hlava apoštolského zboru a prvého kresťanského spoločenstva v Jeruzaleme sv. Peter.

Sv. Peter pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov.

Podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku a zomrel mučeníckou smrťou asi v roku 64 v Ríme. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob.

Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou.

Sv. Pavol (pôvodné meno Šavol) nepatril k dvanástim vyvoleným a povolaným apoštolom. Za svoju horlivosť a obetavosť dostal titul apoštol.

Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom - ako správny Žid - sa vyučil stanárskemu remeslu.

V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Potom si dokonca vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku.

No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Šavol padá z koňa - aj v duchovnom zmysle. Po troch dňoch slepoty a pôstu vidí svet novým, nielen fyzickým zrakom.

Po tomto zásahu sa Šavol úplne odovzdáva do Božej vôle, kde si zmení aj meno, keď zo Šavla sa stáva Pavol, z horlivého farizeja sa stáva skromný sluha.

Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo.

Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov.

Avšak každý sa ho bál - kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene.

Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu. Vykonal veľké misijné cesty a jeho obetavosť nepoznala hranice. Založil veľké množstvo kresťanských obcí. Napísal 14 listov jednotlivým cirkevným obciam i osobám, v ktorých jasne vykladal Kristovu náuku. Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33).

Za svoju vieru v Krista umrel v Ríme, kde bol sťatý mečom v ten istý deň ako sv. Peter - 29. júna 67. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r.

Úcta svätých apoštolov

Úcta svätých apoštolov vzhľadom na ich veľký význam v Cirkvi sa vlastne začala od okamihu ich smrti. Ich hroby a ostatky boli kresťanom dôverne známe, tešili sa veľkej úcte hneď sa stali predmetom osobitnej úcty.

V roku 258 ich kresťania ukryli v katakombách sv. Sebastiána, odtiaľ ich v 4. Spočiatku nebol tento sviatok slávený naraz, sú svedectvá o slávení 28. decembra, či 22. februára. Postupne sa však ustálil deň 29. jún.

Prvý dôveryhodný záznam o tom, že sa v Ríme slávil ich sviatok dňa 29. júna, je zachovaný z tretieho storočia v Depositio martyrum. Avšak nie je presne známe, prečo bol určený práve tento deň.

Odlišnosti a zhody apoštolov Petra a Pavla

Môžeme si všimnúť niekoľko odlišností v ich životoch: apoštol Peter bol obyčajným rybárom zo skromných pomerov, zatiaľ čo apoštol Pavol bol rímskym občanom s vysokým spoločenským postavením.

Peter bol bez vzdelania, Pavol zasa so vzdelaním na akademickej úrovni. Peter pôsobil v každodennej manuálnej práci medzi svojou rodinou a blízkymi, Pavol naopak zastával vysoký úrad, ktorý mal vplyv na širokú verejnosť.

Peter miloval ľudí a bál sa Boha, naopak Pavol triedil ľudí podľa rôznej príslušnosti a nesprával sa k nim rovnako a „kresťanského“ Boha z celej duše nenávidel, ako aj jeho stúpencov. Peter miloval Krista, a aj keď zlyhal a zriekol sa ho, dostal druhú šancu a patrične ju využil.

Pavol Krista nenávidel a nechával ľudí pre jeho meno väzniť a zabíjať ich, no i on dostal druhú šancu, na ceste do Damasku, a využil ju. Mali títo apoštoli aj niečo rovnaké?

Zhoda medzi týmito apoštolmi je badateľná v nájdení tej správnej cesty, cesty k samotnému Bohu. Boh, láska k Bohu, láska k ľuďom sa stáva spojivom, ktoré sa neskôr stáva tak cestou, ako aj cieľom ich pozemského života.

Zjavenie Ježiša učeníkom v Emauzách

Jeden z najznámejších príbehov o zjavení sa Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní je príbeh o emauzských učeníkoch.

3. V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.

Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi.

A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema.

Stretnutie emauzských učeníkov s Kristom znamenalo pre nich pookriatie, zmenu života, čo napokon pekne zdôrazňuje aj evanjelista: A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema.

Aj pre nás by malo byť stretnutie s Ježišom impulzom k novému životu, lebo on prichádza k nám rovnakým spôsobom, ako k učeníkom.

Význam Svätého písma

Sväté písmo je svätopiscami napísané Božie slovo. Písali ho z vnuknutia Ducha Svätého, ktorý bol garantom pravdivosti a čistoty. Preto 72 kníh Svätého písma je inšpirovaných Duchom Svätým. Delíme ich na Starý a Nový zákon.

Starý zákon píše o udalostiach, ktoré sa stali pred príchodom Mesiáša na svet. Obsahuje 45 kníh, ktoré delíme na dejiny vyvoleného národa, prorocké knihy a poučné knihy, ktoré podávajú morálne zásady a prikázania.

Nový zákon píše o udalostiach po príchode Mesiáša na svet a skladá sa z 27. kníh. Tie obsahujú štyri evanjeliá, Skutky apoštolov, Listy apoštolov a Knihu zjavenia apoštola Jána.

Ježiš vysvetľoval učeníkom Písma a presne to isté robí aj teraz.

Zoslanie Ducha Svätého

Právo vyliatia Ducha Svätého získal Ježiš od Otca po svojom nanebovstúpení. Ducha Svätého najprv vylial na päťdesiaty deň po svojom vzkriesení - na Letnice (začiatkom žatvy obilia) - na sto dvadsiatich učeníkov očakávajúcich vo vrchnej dvorane v Jeruzaleme.

Je všeobecne známe, že počas Ježišovej pozemskej služby nikto nebol pokrstený Duchom Svätým, keďže to nebolo úlohou Jeho vtedajšieho poslania. Táto činnosť je totiž kľúčová počas Ježišovej nebeskej, veľkňazskej služby, podmienkou ktorej bolo nanebovstúpenie.

Ježiš v súvislosti s prijatím Ducha Svätého, okrem obrátenia a viery, zdôrazňuje aj duchovný smäd, keď oslavujúcemu ľudu povedal: „Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a pije!

tags: #kto #sa #zjavil #apostolom #po #nanebovstupeni