Kto vyberá lektorov v Katolíckej cirkvi a ich úlohy

V Katolíckej cirkvi zohrávajú lektori dôležitú úlohu pri liturgických sláveniach. Tento článok sa venuje výberu lektorov, ich úlohám, ako aj ďalším aspektom života Cirkvi.

Kurz pre lektorov Svätého písma je dôležitý, pretože lektori zohrávajú kľúčovú úlohu pri ohlasovaní Božieho slova počas bohoslužieb.

Ekumenické angažovanie sa Katolíckej cirkvi

Hľadanie jednoty kresťanov bolo jedným zo základných želaní II. vatikánskeho koncilu. Katolíci sú pevne presvedčení, že jedna Kristova cirkev pretrváva v katolíckej cirkvi „vedenej nástupcom Petra a s ním spojenými biskupmi“. Koncil umiestňuje tajomstvo Cirkvi do stredu tajomstva Božej múdrosti a dobroty, ktorá spája celú ľudskú rodinu, a v skutočnosti celé stvorenie, do jednoty so sebou.

Ekumenické hnutie by rado dalo odpoveď na dar Božej milosti vyzývajúci všetkých kresťanov veriť v tajomstvo Cirkvi podľa Božieho plánu, ktorý prostredníctvom Ducha Svätého chce viesť ľudstvo ku spáse a k jednote v Kristovi. Toto hnutie pozýva k nádeji, že sa splní Ježišova modlitba, „aby všetci boli jedno“.

Katolícka cirkev na II. vatikánskom koncile sa sama slávnostne zaviazala pracovať na prospech jednoty kresťanov. Od čias II. vatikánskeho koncilu sa ekumenická práca viedla rozličnými dokumentami a iniciatívami Svätej stolice a v partikulárnych cirkvách dokumentami a iniciatívami biskupov, synod katolíckych východných cirkví a biskupských konferencií.

Ekumenické hnutie je Božia milosť, ktorú Otec daroval ako odpoveď na Ježišovu modlitbu a na prosebné modlitby Cirkvi, inšpirované Duchom Svätým. Katolíci sú pozvaní, zodpovedajúc pokynom svojich pastierov, v solidarite a vďačnosti odpovedať na úsilia, ktoré vznikajú v mnohých cirkvách a cirkevných spoločenstvách a v rozličných organizáciách, v ktorých spolupracujú, aby sa znova dosiahla jednota kresťanov.

Pretože ekumenizmus so všetkými svojimi ľudskými a morálnymi požiadavkami je tak hlboko zakorenený v tajomnom pôsobení Otcovej prozreteľnosti skrze Syna v Duchu Svätom, siaha až do hĺbok kresťanskej spirituality. Všetci tí, ktorí sú si vedomí vnútorného zjednotenia s Kristom, musia sa zjednocovať aj s jeho modlitbou, a to osobitne s jeho modlitbou za jednotu.

Možnosti a požiadavky ekumenických stykov vo farnosti, v diecéze, v oblasti regionálnej alebo národnej organizácie diecéz sa neprejavujú rovnakým spôsobom ako v rovine univerzálnej Cirkvi. V diecéze zomknutej okolo biskupa, vo farnostiach a rozličných skupinách i spoločenstvách sa jednota kresťanov buduje a prejavuje dennodenne: muži a ženy počúvajú vo viere Božie slovo, modlia sa, slávia sviatosti, navzájom si slúžia a ohlasujú radostnú zvesť o vykúpení tým, ktorí ešte neveria.

Miništranti a ich služba

Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať, „posluhovať pri stole“. Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku našej Cirkvi. Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti. Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu.

Svätý Ján apoštol v knihe Zjavenie opisuje nebeskú liturgiu. To, čo konajú anjeli v nebi, to v našich kostoloch, katedrálach a bazilikách vykonávajú miništranti. Sú teda viditeľnými zástupcami anjelov.

Miništranti majú dvoch patrónov. Tým prvým je svätý Tarzícius. Žil v časoch prvých kresťanov. Svoju vernosť a lásku Pánu Ježišovi dokázal svojou mučeníckou smrťou. Druhým patrónom miništtantov je svätý Dominik Savio, ktorý žil v 19. storočí.

Významné miesta a predmety v kostole

Kostol je sakrálna stavba, ktorá slúži kresťanom ako miesto bohoslužieb. Každý diecézny biskup má svoj kostol. Najdôležitejším miestom v kostole je oltár. Stretávame sa pri ňom zhromaždení tak, ako Pán zhromaždil okolo stola apoštolov pri Poslednej večeri. Ambona je miestom ohlasovania Božieho slova. Z nej sa prednášajú čítania, medzispevy a veľkonočný chválospev.

Tabernákulum (svätostánok) by mal byť umiestnený v bočnej časti svätyne alebo v bočnej kaplnke. Je to ozdobná skrinka s dvierkami, vo vnútri obtiahnutá hodvábnymi látkami. Dnu je uložená Oltárna sviatosť pod spôsobom chleba. Červené svetlo na svätostánku alebo v jeho blízkosti je znamením Ježišovej prítomnosti vo svätostánku.

Krstiteľnica je nádoba, v ktorej sa uchováva krstná voda. Sviece sú pri vysluhovaní sviatostí znakom prítomnosti Krista. Paškál je veľká svieca umiestnená väčšinou pri krstiteľnici. Každý rok sa na Veľkonočnú vigíliu požehnáva nová. Pripomína nám vzkrieseného Krista. Pri krste sme dostali Boží život. Organ je klávesový hudobný nástroj. V kostoloch sa objavil v 8. storočí.

Abakus je malý stolík v presbytériu, ktorý slúži na prípravu vecí potrebných k celebrácii. Centrálna časť kostola sa nazýva loď. To je časť, vyhradená pre Boží ľud, s miestami na sedenie a státie. Niektoré kostoly môžu mať lodí viac, tie sú potom oddelené obyčajne stĺpmi. Prípadne má chrám pôdorys v tvare kríža a potom hovoríme o priečnej lodi. Presbytérium sa niekedy nazýva aj svätyňa.

Svätenička je nádoba na svätenú vodu, umiestnená zvyčajne pri vchode. Konsekračná miska sa používa na uchovávanie hostií. Paténa sa používa pri rozdávaní svätého prijímania. Ampulky sú malé nádobky na vodu a víno. Niekedy bývajú označené písmenami V (víno) a A (voda). Týmto vélom sa prikrýva cibórium vo svätostánku. Okrem toho sa niekedy používa aj kalichové vélum na prikrytie kalicha. Ešte poznáme jedno vélum, podstatne väčšie, ktoré sa používa pri eucharistickom požehnaní.

Korporálom nazývame naškrobený obrúsok, ktorý sa rozkladá a skladá do štvorca v znamení kríža. Niekedy býva na ňom vyšitý malý krížik alebo znak IHS. Krížik smeruje k celebrantovi. Rozkladá sa na oltár pod kalich a pod nádobky na hostie. Repozitórium je malé cibórium slúžiace na uschovávanie Eucharistie, určenej do monštrancie.

Palla má štvorcový tvar, zakrýva sa ňou kalich a miska a slúži ako ochrana pred prípadným znečistením. Purifikatórium slúži na utieranie kalicha a posvätných nádob (purifikácia). Nazýva sa aj lavabo. Je to šatka, ktorou si kňaz utiera ruky po umývaní. Zvonček upozorňuje na dôležité momenty pri omši. Obyčajne je jeden pevný pri dverách sakristie (zvoní sa na začiatok liturgie) a ďalší malý pri oltári.

Kadidelnica je nádoba na žeravé uhlíky na retiazkach. Kadidlo je vonná látka, niekedy nazývaná aj tymián. Loďka patrí ku kadidelnici. Je to nádobka na tymián, ktorý sa sype do kadidelnice. Jej súčasťou je malá lyžička. Aspergil sa nazýva sa aj kropenička. Nádobky na posvätné oleje sa skrátene nazývajú aj olejky. Omšové víno sa vyrába z hrozna. Po lisovaní sa nechá vykvasiť. Musí to byť čisté víno, bez cukru a iných prísad.

Liturgické knihy a odevy

Medzi liturgické knihy patria: Breviár, misál, pontifikál, rituál, martyrológium, biskupský ceremoniál a knihy gregoriánskeho spevu. Úradné vydanie liturgickej knihy Svätou stolicou voláme typické vydanie. Z neho musia vychádzať všetky ostatné vydania a preklady.

Misál sa používa pri liturgii svätej omše. Lekcionár patrí k Rímskemu misálu, ale je rozdelený do samostatných kníh. V pontifikáli nájdeš modlitby a predpisy, týkajúce sa obradov sviatostí a svätenín, ktoré udeľuje biskup. Benedikcionál sa nazýva aj Kniha požehnaní. Kancionál je spevník, obsahuje piesne, ktoré spievame pri bohoslužbách. Direktórium je kalendár, v ktorom možno zistiť, kedy je aká slávnosť, sviatok alebo spomienka, kde sú texty v omšových knihách potrebné k svätej omši, farba liturgického rúcha a iné informácie.

Klerici sú muži, ktorí prijali posvätnú vysviacku, teda diakoni, kňazi a biskupi. Diakon je klerik, prijal posvätný rád diakonátu. Farár je vlastným pastierom farnosti. Kaplán (farský vikár) je tiež kňaz. Aj on prijal posvätný rád presbyterátu. Kňazi môžu mať aj iné úlohy a funkcie. Dekan je kňaz, ktorý stojí na čele dekanátu. Dekana menuje diecézny biskup. Biskup je nástupca apoštolov. Je vymenovaný pápežom a vysvätený iným biskupom. Obyčajne má na starosti diecézu - biskupstvo.

Alba je odevom biskupa, kňaza a diakona. Superpelícia je liturgická košeľa bielej farby, ktorá vznikla skrátením alby. Kamža alebo jednoducho sukňa je tiež súčasťou výstroje miništranta. Ornát používa kňaz a biskup iba pri sv. omši. Štóla je symbolom posvätného stavu. Kňaz a biskup ju má prevesenú cez ramená, diakon ju nosí smerom od ľavého ramena k pravému boku.

Dalmatika je vlastný odev diakona. Podobá sa na ornát, ale má rukávy. Oblieka si ju na albu a štólu. V staroveku ju nosili pápež a rímski diakoni. Pluviál môže byť v liturgických farbách. Náplecné vélum sa používa pri eucharistických procesiách a požehnaniach. Zakrýva ruky a plecia kňaza. Býva bohato zdobené eucharistickými motívmi. Solideo je pokrývka hlavy klerika. Kňaz nosí čierne, biskup fialovej farby, kardináli červené a pápež biele. Biskup si ho sníma v tých častiach sv. omše, keď vedie v mene veriacich reč k Bohu.

Mitra je liturgická pokrývka hlavy. Latinská mitra má tvar jazyka. Pektorál je kríž na retiazke, ktorý používa biskup v liturgickom aj chórovom oblečení. Nazýva sa aj berla. Používa ho biskup len v omši a ak ide v procesii na omšu. Je znakom pastierskej služby. Pálium je odznak arcibiskupa a pápeža. Je to pás z ovčej vlny, ktorý nosí arcibiskup a pápež pri omši okolo krku. Vpredu a vzadu z neho padá pás zakončený čiernou časťou. Pálium ozdobuje šesť čiernych krížikov. Pápež má špeciálne pápežské pálium.

Cirkevná štruktúra a spoločenstvo

Cirkev je jedna veľká rodina, v ktorej má každý svoje miesto - povolanie. Všetci pokrstení tvoria spoločne Boží ľud. Zasvätený život v Katolíckej cirkvi je spôsob života jednotlivcov, ktorí prijali evanjeliové rady v podobe sľubu. Pri ňom sa človek zasväcuje Bohu. K zasväteným patria rehoľníci a rehoľníčky.

Opát je predstavený mužského kláštora. Ustanovuje sa liturgickým obradom, pri ktorom dostáva podobné insígnie ako biskup. Iba niektoré rehole majú opátov. Opátka (niekedy aj abatyša) je predstavená ženského kláštora. Je volená svojou komunitou. Ustanovuje sa liturgickým obradom Požehnanie opátky, pri ktorom dostáva regulu, prsteň, niekde aj pektorál, korunu či pastiersku palicu - pastorál.

Kardináli majú pôvod v diakonoch, kňazoch a biskupoch, ktorí počas prvého tisícročia pomáhali rímskemu biskupovi pri riadení rímskej diecézy. Kardináli majú právo voliť rímskeho veľkňaza. Menuje ich výlučne pápež. Väčšina z nich sú biskupi. Spoznáš ich podľa červenej farby (reverenda, solideo). Je volený kardinálmi a aj on prijal biskupskú vysviacku.

Kresťania, ktorí spolu žijú na menšom území, vytvárajú spolu farnosť. Do farnosti posiela biskup svojho kňaza. Toho voláme farár. Viac farností, okolo 10 v rámci toho istého regiónu, spolu tvorí dekanát. Viacero dekanátov spolu tvorí diecézu. Je to už väčšie územie, na čele ktorého stojí diecézny biskup. Je územne presne ohraničené.

Akolytu na službu ustanovuje liturgickým obradom biskup. Do reformy po II. vatikánskom koncile bol akolytát jedným zo štyroch nižších svätení. Dnes službu exorcistu z práva vykonávajú diecézni biskupi alebo tí, ktorých oni poveria.

Prehľad úloh a zodpovedností

Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z úloh a zodpovedností v rámci Katolíckej cirkvi:

tags: #kto #vybera #lektorov #katolik