Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias. Mytológia, alebo tiež bájoslovie, je komplexná sieť ľudových príbehov, ktoré sú najčastejšie zamerané na príčiny pôvodu sveta, bohov a iných nadprirodzených postáv či javov.
Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť. Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi.
Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný. Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon. Všetkých menovaných prehltol Kronos, ich vlastný otec, ktorému bolo vyveštené, že jeho dieťa ho zbaví nadvlády - to sa aj stalo.
Ako už bolo vyššie napísané, Poseidon bol Diov brat a v hierarchii bol druhým najvyšším bohom spolu s Hádesom. Bol bohom morí a oceánov a jeho známym symbolom je Trident - trojzubec, ktorý mu ukuli Telchini - údajne pôvodní obyvatelia ostrovu Rhodos.
Hádes - vládca podsvetia
Hádes sa po veľkom víťazstve nad Kronom stal bohom podsvetia, teda ríše mŕtvych. Spomedzi Kronových detí bol najstarším. Do podsvetia si uniesol dcéru Dia a bohyne Demeter - Perfsefonu a urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych. Medzi ostatnými bohmi nebol veľmi obľúbený a len málokedy opúšťal svoje sídlo. Z obetných zvierat mal najradšej čierne ovce, pri ich obetovaní sa však musel obetujúci pozerať iným smerom.
Héra bola sestra a zároveň manželka hlavného boha Dia a preto je pokladaná za najvyššiu bohyňu. Ďalšia dcéra Krona bola bohyňou domova, rodiny či domáceho krbu, ktorý bol považovaný za stred rodiny. Posledné dieťa Krona a jeho manželky Rheie - Demeter - bola bohyňou zeme, rastlín, plodnosti či roľníctva.
Ako už bolo vyššie spomenuté, Persefona bola dcéra Dia a Demeter, neskôr sa stala manželkou Hádesa. V ríši mŕtvych mala rovnakú pozíciu ako Héra na Olympe.
Afrodita bola bohyňa lásky, sexuality, krásy, príťažlivosti či plodnosti. Vďaka svojej kráse a kúzlám sa stala jednou z najsilnejších bohýň vôbec. Najvyšší boh Zeus sa obával, že jej krása by mohla spôsobiť spory medzi bohmi a tak sa rozhodol, že ju vydá za Hefaista. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. Najvyšší boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha, Hefaista, boha všetkých kováčov. Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. S bohom vojny Areom mala napríklad 5 detí. Ľudia ju uctievali a stavali jej chrámy. Zo zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak, ružu a z ovocia jablko.
Apolón, boh svetla, básnictva či lukostreľby, bol Diov syn, ktorého však nemal s jeho manželkou Hérou a tá potom tomuto bohovi už od malička strpčovala život. Grécka mytológia často pracuje so vzťahmi, láskou a sexuálnymi príbehmi, a preto aj Apolón mal mnoho mileniek - či už „obyčajné“ smrteľníčky, alebo krásne nymfy. Apolónové dvojča, od ktorého je staršia len o jeden deň, je bohyňou lovu, mesiaca či zvierat. Typicky je preto zobrazovaná s lukom. Staroveká mytológia ju vykreslila ako krásnu a zároveň mocnú bohyňu, ktorá žila panenským životom.
Aténa nebola len bohyňa, no taktiež ozbrojená bojovníčka považovaná za poradkyňu vojakov. Je známa ako bohyňa múdrosti, no do jej okruhu božstiev tiež zaraďujeme umenie, stratégiu, odvahu alebo spravodlivosť.
Syn Dia a Héry - Ares, bol vo svojom remesle vojny akýmsi oponentom práve spomenutej Atény. Bol to veľmi krutý bojovník, ktorý miloval vojnu, bitky, zabíjanie a sám si ich zúčastňoval s veľkým štítom a svojim zázračným mečom. Vo všeobecnosti rozhodne nepatri do obľuby gréckeho obyvateľstva.
Syn Dia a Héry je boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov - zhotovil zbroj aj pre známeho bojovníka Achilla. Čo sa týka jeho životu, tak osud k nemu nebol veľmi prívetivý. Od narodenia bol škaredý, za čo ho jeho matka zhodila z Olympu. Po istom čase sa síce s matkou zmieril a tá ho zavolala späť na Olymp, kde mu zriadila kováčsku dielňu, no potom ho z posvätnej hory pre zmenu zhodil jeho otec. Pri páde si zlomil obe nohy.
Ďalší na zozname je opäť Diov syn, jeho matka bola plejáda (sprievodkyne bohyne Artemis) Maia. Je to boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov. Podľa gréckych mýtov šlo o veľmi šikovného a vynaliezavého boha.
Mytológia priraďuje ďalšiemu Diovmu synovi objavenie viniča a tým pádom sa stal bohom vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti. Na základe toho sa v jeho mene konali veľké zábavy, ktoré boli v Ríme dokonca zakázané, keďže sa často zvrhávali k iným veciam.
Dcéra Dia a jeho manželky Héry bola bohyňou večnej mladosti a služobníkov. Sama na Olympe plnila funkciu „čašníčky“. Zeus ju však po čase v tejto funkcie nahradil a Héba tak svoje miesto musela opustiť, s čím sa jej mama len ťažko stotožňovala.
Aj keď nepatril medzi hlavných bohov, tak plnil dôležitú funkciu, keďže bol zosobneným slnka, jeho jasu a tepla. Každé ráno vychádzal plniť si svoje úlohy za sprievodu spievajúceho kohúta, ktorý sa stal jeho symbolom.
Gréci boli známi myslitelia. Niektoré ich myšlienky sú doteraz živé vo vede, politike a umení. Ich bohovia sa správali podobne ako ľudia: hádali sa medzi sebou, zamilovávali sa, snažili sa jeden druhého oklamať. Gréci robili na počesť svojich bohov slávnosti. Stavali pre nich chrámy, ktoré zasvätili konkrétnemu bohovi. Gréci pokladali k sochám svojich bohov dary, aby im bohovia pomáhali. Chorý ľudia prosili o uzdravenie. Svojim bohom obetovávali aj zvieratá. Za najlepšiu obetu považovali býka, niekedy bohom obetovali odliatím (dar v podobe vína vyliateho na oltár).
Ďalší Bohovia Olympu
Nižšie je uvedený zoznam ďalších bohov Olympu spolu s ich popisom:
| Boh | Popis |
|---|---|
| Ares | Bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. Bol synom Héry a Dia. |
| Artemis | Bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín. Jej zasvätený chrám je jedným zo siedmich divov sveta. |
| Aténa | Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva. Pallas znamená víťazná. Bola najmilšou Diovou dcérou. |
| Déméter | Bola Diova sestra. Bola bohyňou úrody, plodnosti, zeme a roľníctva. Mala dcéru Persefonu, ktorú jej uniesol Hádes a syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva. |
| Dioné | Tvorila s Diom snáď pôvodnú dvojicu (rovnaký koreň slova). K tejto božskej dvojici sa Gréci obracali s prosbou o veštbu. Podľa Homéra splodila s Diom Afroditu. Neskôr bola Dioné stotožnená s Hérou, ktorú všeobecne považovali za Diovu manželku. |
| Dionýzos | Bol antický boh úrody a vína, ktorého otcom bol Zeus a matkou krásna ľudská Semelé ( vnučka Area a Afrodity). Báje mu pripisujú objavenie vínnej révy. Preto pre Grékov bol bohom vína a neviazanosti. V Ríme nazývali Dionýza Bakchusom. |
| Hádés | Bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej. Údel mŕtvych bol v Hádovej ríši smutný a ľudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu na svete pred smrťou. |
| Héfaistos | Boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol najškaredším zo všetkých bohov. Za manželku mal bohyňu lásky a krásy Afroditu. Jeho matkou je Héra. |
| Helios | Grécky boh Slnka. Podľa legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z jasných lúčov. |
| Héra | Bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou. |
| Hermes | Bol nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi. Bohovia si ho obľúbili pre jeho šikovnosť a obratnosť. Zverovali mu tie najobtiažnejšie úlohy. |
| Hestia | Bola panenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila obce a štáty. |
| Poseidon | Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy. Mal mocný trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. Za manželku si vybral bohyňu Amfitrídu a s ňou mal syna Tritóna, ktorý bol napolo človek a napolo ryba. |
| Zeus | Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. Bol synom Rhei a Kronosa. |
Homosexualita v Starovekom Grécku: Príbehy Lásky Medzi Mužmi
Starovekí Gréci boli známi svojou otvorenosťou k sexualite a pravdepodobne viac akceptovali náklonnosť k rovnakému pohlaviu ako mnohé moderné náboženstvá. V ich mytológii nájdeme niekoľko príbehov o láske medzi mužmi:
Achilles a Patroklus
Príbeh o Achillovi môžeme poznať z Homérovho Iliasa a zo Spevu o Achillovi. Rozpráva príbeh silného a krásneho bojovníka Achilla, ktorý sa zamiluje do Patrokla. Ich životná púť je spletitá, plná dobrodružstiev, neočakávaných zvratov, krviprelievania ale i plná radosti a lásky.
Keď sa Gréci dozvedeli, že spartskú kráľovnú Helenu, uniesol trójsky princ Paris, rozhodli sa zaútočiť na mocnú Tróju. Achilles sa dal zlákať prísľubom veľkej slávy a vydal sa tiež do boja. Nerozhodný Patroklus sa zmietal medzi láskou a strachom, ale nasledoval ho.
V deviatom roku vojny, vodca Grékov Agamemnon urazil Achillesa ako bojovníka. Nahnevaný Achilles odmietol ďalej bojovať a Gréci začali vo vojne prehrávať. Patroklus sa snažil pomôcť a začal nosiť Achillovo brnenie, aby zvýšil morálku a zvrátil priebeh bojov. Plán sa však skončil tragédiou. Hector, trójsky princ, zabil Patrokla v boji. Hnev, ktorý nasledoval po Patroklovej smrti, sa stal hlavnou motiváciou Achilla vrátiť sa na bojisko. Vracia sa do boja s jediným cieľom pomstiť Patroklovu smrť zabitím Hektora, čo sa mu aj podarí.
Achilles & Patroclus: The Heartbreaking Story Behind Their Bond
Apolón a Hyacint
Hyacint je Apolónov najznámejší mužský milenec. Hyacint bol krásny spartský mladík, ktorého miloval boh Apolón. Apolón bol starogrécky boh hudby, tanca, pravdy, proroctiev, liečiteľstva, chorôb a svetla.
Jedného dňa Apolón učil Hyacinta hádzať diskom. Apolón ho hodil veľkou silou, čím chcel zapôsobiť na Hyacinta. On sa ho snažil chytiť. Disk však nešťastne zasiahol Hyacinta do hlavy a sila, ktorú Apolón vynaložil na jeho vrhnutie, stačila na to, aby ho okamžite zabil. Na počesť svojho milovaného stvoril Apolón zo sparťanskej krvi kvetinu zvanú hyacint.
V iných verziách mýtu nie je Hyacintova smrť náhoda. Zephyrus, boh západného vetra, sa pokúsil dvoriť Hyacintovi. Sparťanský princ sa však namiesto toho rozhodol nadviazať vzťah s Apolónom. V hneve Zephyrus manipuloval so smerom vetra, keď Apolón hodil disk tak, aby zasiahol nič netušiaceho Hyacinta do hlavy.
Zeus a Ganymedes
Ganymedes bol krásny trójsky mladík a pastier. Raz za Zeus očarený jeho krásou rozhodol, že Ganymedes je príliš dokonalý na to, aby kráčal po zemi. Následne sa zmenil na orla a uniesol ho na Olymp. Zeus mu tu ponúkol že urobí Ganymeda nesmrteľným, požehnaným večnou mladosťou a bude navždy slúžiť na hostinách bohov a tiež ako Zeusov milenec.
Zeus podľa legendy príbeh o Ganymedovi nechal zobraziť na oblohe. Ganymeda s čašou prestavuje súhvezdie Vodnár a orla súhvezdie Orol. V období po stredoveku dali jeho meno najväčšiemu mesiacu planéty Jupiter.
Hermafrodit: Spojenie Mužského a Ženského
Hermafrodit bol dieťaťom Afrodity a Hermesa. Podľa Ovídia sa narodil ako pozoruhodne pekný chlapec, do ktorého sa nymfa Salmacis zamilovala a pokúsila sa ho znásilniť. Modlila sa k bohom, aby ich dvoch navždy spojili. Bohovia jej odpovedali a spojili dvojicu do jednej bytosti, napoly muža a napoly ženy, čiže do hermafrodita. Jeho meno bolo zložené z mien jeho rodičov, Hermes a Afrodita.
Ďalšie Zaujímavé Postavy a Vzťahy
Tiresias
Hlavnou témou tohto mýtu je transrodovosť a osud príroda Tiresiasa. Príbeh odhaľuje ako Gréci mohli vnímať pohlavie ako premenlivé a nestále. Tiež naznačuje, že zmeny pohlavia neboli pre Grékov nepredstaviteľné.
Tiresias zmení pohlavie z muža na ženu, keď natrafí na dvoch kopulujúcich hadov a udrie ich palicou. Príbeh pokračuje tým, že Zeus a jeho manželka Hera sa Tiresiasa pýtajú, ktoré pohlavie si užíva sex lepšie, keďže sa sami nevedia rozhodnúť. Tiresias hovorí, že sex je pre ženy deväťkrát lepší. Toto vyhlásenie rozzúri Heru natoľko, že oslepí Tiresiasa. Zeus, ktorý sa cíti zle kvôli oslepeniu, dáva Tiresiasovi dar proroctva. O sedem rokov neskôr sa Tiresias vracia na miesto pôvodného hadieho incidentu, kde tie isté hady opäť kopulujú. Tento moment premení Tiresiasa späť na muža.
Aténa a Jej Vzťahy
Aténa je starogrécka bohyňa múdrosti a remesiel. Zároveň je asexuálna bohyňa, čo znamená, že nepociťuje sexuálnu príťažlivosť. Aténina asexualita tiež slúži ako dôležitá pripomienka toho, že sexuálna príťažlivosť nie je predpokladom pre plnohodnotný a zmysluplný život.
Podľa legendy Aténa tvorila vzťah s Hestiou. Tá bola bohyňa a ochrankyňa domáceho kozuba. Hoci obe svoj vzťah tajili, boli si veľmi blízke. Mali veľmi intímny vzťah založený na ich vzájomnom porozumení a silných väzbách.
Známa je aj vzťahom k atikánskej dievčine Myrmex. Tá bola známa svojou chytrosťou a cudnosťou, a preto ju Aténa milovala.
Dionýzos a Prosymnus
Dionýzos bol starogrécky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti, divadla a zábavy. Podľa legendy ho očarila krása Ariadny, dcéry kráľa Minoa a zamiloval sa do nej. Ariadna bola zronená zo straty Thésea, ktorý ju na ostrove Naxos opustil. Prijala teda Dionýza za svojho manžela. Mali šťastné manželstvo a mali spolu veľa detí.
Keď Dionýzos hľadal Ariadnu a svoju matku v podsvetí, narazil na pastiera známeho ako Prosymnus, ktorý pomáhal Dionýzovi viedol ho. Pastier si za odmenu len želal, aby bol Dionýzos jeho milencom. Prosymnus však smutne zomrel skôr, ako Dionýzos mohol splniť svoj sľub. Aby teda dodržal svoj sľub, vyrobil falus z olivovej ratolesti a umiestnil ho na pastierov hrob.
Artemis a nymfa Callisto
Príbeh Callisto je často interpretovaný ako jeden z najstarších lesbických príbehov. Callisto bola považovaná za milenku bohyne Artemis a obe prisahali, že zostanú slobodné. Artemisin otec Zeus, však často zvádzal jej priateľky, vrátane Callisto. Zeus sa prezlečený za Artemis vyspal s nič netušiacou Callisto a nechal ju tehotnú a v hanbe so skutočnou Artemis. Zeusova manželka Hera sa rozčúlila a premenila Callisto na medveďa. Keď ju Zeusov ľudský syn Arcas neúmyselne zabili pri love, Zeus ho premenil na súhvezdie (Veľká medvedica), ako pamiatku na tento príbeh.
V týchto príbehoch je schopnosť prekračovať pohlavie a milovať bez hraníc považovaná za posvätnú.
tags: #starogrecky #boh #podsvetia