Kto vysluhuje sviatosť manželstva v Katolíckej cirkvi?

Sviatosť manželstva je jedným z najdôležitejších krokov v živote veriacich a má hlboký duchovný význam. V katolíckej cirkvi má manželstvo božský pôvod. Neustanovil ho človek, ale Boh. Potvrdil ho Ježiš vo viacerých svojich výrokoch a svojou účasťou na svadbe v Káne Galilejskej.

Čo je Sviatosť Manželstva?

"Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti." (KKC 1601)

Sviatosť manželstva je zmluva, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov, na plodenie a výchovu detí. Je to sviatosť, v ktorej dve osoby opačného pohlavia, spôsobilé pre manželstvo, vstupujú slobodne do nerozlučiteľného zväzku za účelom plodenia a výchovy potomstva a vzájomného posvätenia. Dostávajú tiež milosť na plnenie povinností tohto stavu.

Apoštol Pavol hovorí: "Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil."(Ef 5, 25-26). A hneď dodáva: "Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo."

Manželstvo je jedinou sviatosťou, kde tí, ktorí prijímajú sviatosť navzájom si ju aj vysluhujú. Je to z dôvodu, že podstatou sviatosti manželstva je výlučne manželská zmluva (vzájomný sľub).

Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. V tradíciách Východných cirkví sú svedkami prejavenia vzájomného súhlasu manželov biskupi alebo kňazi, ale pre platnosť manželstva je potrebné aj ich požehnanie. V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom.

Kňaz (alebo diakon), ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi. Prítomnosť služobníka Cirkvi (ako aj svedkov) vyjadruje viditeľným spôsobom, že manželstvo je ekleziálnou skutočnosťou.

Požehnanie, ktoré dáva farár manželskému páru, nie je nevyhnutné na to, aby tvorilo sviatosť, ale je udeľované, aby zväzok bol uznaný v mene Cirkvi a aby im bolo vyprosené hojnejšie Božie požehnanie.

Podmienky pre Uzavretie Sviatosti Manželstva

Pre platné uzavretie sviatosti manželstva je potrebné splniť niekoľko podmienok:

• Osoby spôsobilé: Muž a žena musia byť spôsobilí na uzavretie manželstva, psychologicky a bez manželských prekážok.
• Slobodný súhlas: Musia zachovať podstatné prvky súhlasu a slobodne vyjadriť svoj súhlas. "Byť slobodným" znamená nepodliehať prinúteniu a nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona.
• Krst: Obidvaja musia byť pokrstení (alebo aspoň jeden).
• Úmysel: Mať úmysel manželský súhlas dať aj prijať.
• Forma: Zachovanie Cirkvou predpísanej formy (pred zástupcom Cirkvi a dvomi svedkami).

Súhlas s manželstvom musí byť obojstranný. Súhlas musí byť úkonom vôle, nie zo strachu a z iných príčin.

MATÉRIA: Vyslovený manželský súhlas. Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. Ak súhlas chýba, manželstvo nejestvuje. (KKC 1626).

Súhlas spočíva v „ľudskom úkone, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú“: „Beriem si teba… za manželku.“ - „Beriem si teba… za manžela.“ Tento súhlas, ktorý manželov vzájomne viaže, nachádza svoje zavŕšenie v tom, že sa dvaja stávajú „jedným telom“ (KKC 1627).

FORMA: Vzájomné akceptovanie (prijatie) manželského súhlasu pred zástupcom Cirkvi a dvoma svedkami.

Prekážky Manželstva

Manželstvo môže uzavrieť len osoba právne spôsobilá. Existujú určité prekážky, ktoré môžu zabrániť platnému uzavretiu manželstva. Medzi najčastejšie patria:

• Vek: Muž musí mať aspoň 16 rokov a žena 14 rokov (podľa civilného práva obaja 18 rokov).
• Impotencia: Trvalá neschopnosť pohlavného styku.
• Platný manželský zväzok: Osoba už ženatá/vydatá nemôže uzavrieť manželstvo s inou osobou.
• Disparitas cultus: Katolík a nepokrstený.
• Votum: Sľub (napr. rehoľný).
• Ordo: Ak je muž kňaz.
• Únos: Jedna stránka unesie druhú, aby vynútila sobáš.
• Zločin: Jedna stránka je v manželskom stave a zavraždí partnera, aby mohla uzavrieť sobáš s iným.
• Pokrvenstvo: Príbuzní sa nemôžu brať.
• Švagrovstvo: V priamej línii sa nemôže.
• Prekážka verejnej mravopočestnosti: Pri konkubináte, alebo neplatnom manželstve si jedna stránka nemôže vziať príbuzného druhej.

Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. Neslobodno však podceňovať ani ťažkosti miešaných manželstiev. Vyplývajú z toho, že odlúčenie kresťanov ešte nie je prekonané. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnosť kultu môže tieto ťažkosti ešte zväčšiť. Rozdielnosti týkajúce sa viery, samo chápanie manželstva, ale aj odlišné náboženské mentality môžu byť v manželstve zdrojom napätí najmä pri výchove detí. Vtedy sa môže vynoriť pokušenie náboženskej ľahostajnosti. (KKC 1634)

Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že: obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva, že katolícka stránka potvrdí záväzky - s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku - zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi.

Ak ste vy, alebo váš partner vdovec (vdova), je potrebné predložiť „Svedectvo o smrti predošlého manžela (manželky)“.

Príprava na Sviatosť Manželstva

Pred vstupom do sviatosti manželstva je dôležité absolvovať predmanželskú prípravu. Táto príprava má pomôcť snúbencom lepšie pochopiť význam manželstva, jeho povinnosti a radosti. Príprava snúbencov na sviatostné manželstvo je zvyčajne určená snúbencom, ktorí už majú dohodnutý termín sobáša.

V mnohých farnostiach prebieha formou stretnutí vedených kňazom a skúsenými manželskými pármi. Obsahom stretnutí sú témy ako povolanie do manželstva, výber partnera, komunikácia v manželstve, výchova detí, prežívanie viery a kresťanskej morálky v manželstve a iné. Pretože kurz je bezprostrednou prípravou pred veľmi dôležitým krokom v živote snúbencov a týka sa predovšetkým ich dvoch, je potrebné, aby na stretnutia prichádzali obaja zo snúbeneckého páru a aby absolvovali spoločne všetky stretnutia.

Potrebné Dokumenty

Pri príprave na sviatosť manželstva je potrebné predložiť:

• Krstné listy obidvoch snúbencov (vyžiadať si ich na príslušnom farskom úrade, kde ste boli pokrstení). Krstné listy nesmú byť viac ako 3 mesiace staré.
• Zápisnicu (oznámenie) o uzavretí manželstva zo sobášnej matriky Miestneho úradu.
• Ak ani jeden so snúbencov nemá trvalý alebo prechodný pobyt v Bratislave, jeden zo snúbencov si potrebuje vypýtať od svojho farára licenciu na sobáš. V prípade miešaného manželstva si licenciu pýta na svojom farskom úrade katolícka stránka.
• V prípade, že svedok je iný štátny príslušník, namiesto rodného čísla uveďte dátum narodenia.

Odporúča sa informovať o svojom úmysle uzavrieť sviatostné manželstvo kňaza čím skôr, najneskôr však 3 mesiace vopred. Je vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obete, a prijmú Eucharistiu, aby účasťou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli „jedno telo“ v Kristovi. (KKC 1621).

Ako sviatostný úkon posvätenia, slávenie manželstva má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné.“ Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia (KKC 1622).

Etymológia

• Matrimonium (mater = matka; munus = úloha): podčiarkuje dôležitosť ženy v manželstve, zvlášť pri narodení a výchove detí.
• Coniungum (con = spolu; iugare = zviazať): vyjadruje zväzok medzi mužom a ženou.
• Conubium (con = spolu; nubere = zahaliť, prikryť): ide o termín pochádzajúci z rímskeho práva, kde sa žene pri uzátvaraní manželstva dávala šatka na hlavu a tým sa vyjadrovala podriadenosť ženy k svojmu mužovi.
• Numptiae: to isté, čo conubium.
• Consortium (con = spolu; sors = osud): znamená, že dva ľudské osudysa spájajú v jeden (spoluosud).
• Communio (con = spolu; munire = stavať, upevňovať, zakladať): vyjadruje spoločenstvo postavené na pokrvenstve, alebo inej druhovej väzbe.

Pamätajme, že sviatosť manželstva je nielen právny úkon, ale predovšetkým duchovný záväzok, ktorý vyžaduje neustálu prácu na vzájomnom vzťahu a radosť z plodenia a výchovy detí.

Sedem Sviatostí

Katolícka cirkev má 7 sviatostí. Ustanovil ich Kristus. Krst, birmovanie a posvätná vysviacka dávajú človeku nezmazateľný znak. Ďalšie sviatosti sú manželstvo, pomazanie chorých, sviatosť pokánia a eucharistia. Iba raz sa prijíma krst, birmovanie, manželstvo, posvätná vysviacka. Sviatosť pomazania chorých, eucharistia a sviatosť pokánia sa prijímajú opakovane. Krst a birmovanie sú sviatosti uvádzania do kresťanského života, sviatosť pokánia a pomazania chorých sú sviatosti uzdravovacie.

Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom. Človek sa začlení do spoločenstva cirkvi. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. U dospelých si prijatie tejto sviatosti vyžaduje katechumenát, teda prípravu na krst. Krst sa udeľuje raz a navždy, a preto sa nemôže opakovať. Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek. Krstiť môže biskup alebo kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti - napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený. Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať formu (povedať meno krsteného a vyriecť slová "Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého."). K tomu je potrebný aj úmysel, že chce robiť to, čo koná aj Cirkev. Každému krstu predchádza modlitba exorcizmu, teda oslobodenia od zla. Číta sa Sväté Písmo, maže sa olejom, leje sa voda na hlavu a vyslovuje sa "Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.". Pomazanie svätou krizmou (olej posvätený biskupom) prináša novopokrstenému dar Ducha Svätého.

Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo neúplné. Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: "Prijmi znak daru Ducha Svätého.". Birmovanému sa vtláča duchovná pečať - pečať Ducha Svätého. Katechizmus katolíckej cirkvi (1314) hovorí, že ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný.

Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého.

Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina. Pri svätej spovedi sa odpúšťa celá vina, večný trest a časť časného hriechu. Kňaz udelí veriacemu pri svätej spovedi rozhrešenie, ktoré ho oslobodí od hriechu. Ježiš udelil apoštolom moc odpúšťať hriechy: Biblia Jn 23 "Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú mu zadržané.".

Pomazanie chorých sa vysluhuje posväteným olejom na rukách a na čele. Hovorí sa pritom: "Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo, nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. Amen." Táto sviatosť nie je poslednou sviatosťou v živote človeka. Sviatosť vysluhujú biskupi a kňazi. Podľa KKC 1514 sviatosť môže prijať veriaci, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo chorobe.

Ordináciou (vysviackou) je prijímateľ tejto sviatosti začlenený medzi kňazov a biskupov, ňou sa udeľuje dar Ducha Svätého. Sviatosť môže udeľovať biskup. Biskup ju udeľuje vkladaním rúk a modlitbou. Poznáme diakonskú a kňazskú vysviacku. Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi. Je to stavovská sviatosť pre dobro spoločnosti.

tags: #kto #vysluhuje #sviatost #manzelstva