V dnešnej dobe, keď čelíme mnohým výzvam v spoločnosti, rodine a Cirkvi, je dôležité hľadať duchovnú oporu a vedenie. Jednou z ciest, ako to dosiahnuť, je modlitba. V katolíckej tradícii má modlitba záchrany osobitné miesto, spojené s úctou k Panne Márii a posolstvami, ktoré nám odovzdáva.
Fatima a posolstvo modlitby
Už od čias Fatimy sa nám Panna Mária prihovára veľmi intenzívne. Boh nám posiela svoju Najsvätejšiu Matku, ktorá nám ukazuje, že záchrana ľudstva, je možná len v Ježišovi Kristovi. Panna Mária je jediné stvorenie, ktoré bolo oslobodené od dedičného hriechu. Práve Ona jediná nás vedie najistejšou, najbezpečnejšou a najkratšou cestou ku Kristovi.
Kardinál Christoph Schönborn na záver jednej akcie poukázal na tri ústredné posolstvá tzv. „Fatimskej modlitby“. Prosbu záchrany od pekla vyložil deťom ako: „Zachovaj nás od toho, aby sa náš život zničil, ako aj od odlúčenia od Boha, bez ktorého sa život nemôže vydariť.
Pred 100 rokmi vo Fatime Panna Mária varovala pred vojnou. Ľudia nereagovali a museli zomrieť milióny ľudí. Nereagovali na prosby o modlitby, nereagovali na prosby o modlitbu svätého ruženca, nereagovali na prosby o zadosťučinenie a vykonávanie prvých piatich sobôt v mesiaci.
Panna Mária žiadala o pomoc modlitbou, utrpením, láskou a vernosťou. Iba tak možno zachrániť duše, ktoré sú krok od večného zatratenia. Panna Mária k tomu hovorí jasne: „Už nestačí ľudské úsilie na záchranu duší. Je potrebná moja intervencia.
Ruženec ako cesta k svätosti
Svätý Ján Pavol II. povedal: „Cirkev tejto tradičnej modlitbe vždy pripisovala mimoriadnu silu a jeho spoločnému a vytrvalému odriekaniu zverovala tie najťažšie problémy. Ruženec ako modlitba za pokoj je zároveň modlitbou rodiny a za rodinu. V istom období bola kresťanským rodinám táto modlitba zvlášť drahá a tak ich určite zbližovala. Dôležité je, aby sme toto vzácne dedičstvo nestratili.
Mnohí z mojich predchodcov prikladali modlitbe ruženca veľký význam. Osobitné zásluhy mal v tomto ohľade pápež Lev XIII., ktorý 1. septembra 1883 vydal encykliku Supremi apostolatus officio, dokument veľkej hodnoty, prvý z jeho mnohých výrokov o tejto modlitbe, v ktorej odporučil ruženec ako účinnú duchovnú zbraň proti zlu postihujúcemu spoločnosť. Ja sám som využil každú príležitosť, aby som vyzýval k častému modleniu sa ruženca. Táto modlitba mala dôležité miesto v mojom duchovnom živote už od mladosti. Silne som si to pripomenul počas mojej poslednej návštevy Poľska, najmä vo svätyni na Zebrzydowskej kalvárii. Ruženec ma sprevádzal vo chvíľach radosti aj vo chvíľach skúšok. Jemu som zveril množstvo starostí, v ňom som vždy našiel posilu.
Ruženec patrí medzi najlepšie a najhodnotnejšie tradície kresťanskej kontemplácie. Bolo by nemožné vymenovať nespočetný zástup svätých, ktorí v ruženci našli pravú cestu k svätosti. Stačí spomenúť sv. Ľudovíta Máriu Grigniona de Montfort, autora vynikajúceho diela o ruženci a nám bližšieho Pátra Pia z Pietrelciny, ktorého som mal v súčasnosti tú česť kanonizovať.
Bartolo Longo prehĺbil kristocentrickú a kontemplatívnu podstatu ruženca a dostal veľkú podporu a povzbudenie od Leva XIII., „pápeža ruženca“.
Ako sa modliť ruženec?
- Začni znamením kríža a modlitbou Verím v Boha.
- Na prvom veľkom zrnku sa modlí Otče náš.
- Na nasledujúcich troch malých zrnkách sa modlí Zdravas Mária.
- Na ďalšom veľkom zrnku sa modlí Sláva Otcu.
- Potom nasleduje desať malých zrniek, na ktorých sa modlí Zdravas Mária a rozjíma o tajomstvách ruženca.
- Po každom desiatku sa modlí Sláva Otcu.
- Na konci celého ruženca sa modlí Salve Regina.
Apoštolát modlitby a pápežská výzva
Celosvetová sieť modlitby s pápežom známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou.
Svätý Otec sa snaží mať okolo seba sieť modlitby. S týmto úmyslom podporil obnovu a rozvoj Apoštolátu modlitby, ktorý povýšil na pápežské dielo s názvom Celosvetová sieť modlitby s pápežom.
Modlitba je „spoločný menovateľ“. Modlitba spája. Zrod Apoštolátu modlitby v roku 1844 vo Francúzsku a následné rozšírenie tejto iniciatívy po celom svete sa spája s rehoľou jezuitov. Jej spiritualita má základ v úcte k Ježišovmu Srdcu, v prijatí jeho výzvy aktívne sa zapojiť do záchrany sveta Božím milosrdenstvom.
Jednoduchý spôsob (spôsoby) modlitby ruženca
Rodina a modlitba
Sme svedkami toho, ako sa najcennejšie miesto lásky a nežnosti, akým je rodina, stále častejšie mení na miesto problémov. Z rodiny sa stáva „ohrozený druh“, ktorý treba zachraňovať. Rodina nie je strašiakom, ale nádherným povolaním, ktoré Cirkev zvestuje ako radostnú zvesť, evanjelium.
Svätý Otec František radí manželom: Aj keď cez deň začnú lietať taniere, urobte všetko, aby ste sa zmierili ešte pred západom slnka. Tak by to malo byť. Cesta uzdravovania vedie cez odpustenie a zmierenie. To nedokážeme uskutočniť bez Boha, bez pohľadu na Ježišovo odpustenie na kríži.
O tom, aké dôležité miesto tu zohráva modlitba, by vedeli hovoriť napr. členovia spoločenstiev Modlitby matiek či Modlitby otcov. Podobne aj tí zo spoločenstva Obnovená nádej, ktoré vytvára vzájomnú podporu pre rozvedených.
Carlo Rocchetta manželom v kríze zvlášť odporúča modlitbu vzývania Ježišovho mena. Napr. tú, ktorá je známa z Rozprávania ruského pútnika: „Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym“.
Ako cestu zo začarovaného kruhu zášte smerom k odpusteniu odporúča Carlo Rocchetta rýdzo evanjeliový postoj. „Kráľovskou cestou z tejto slepej uličky je emocionálna transpozícia, ktorá spočíva v nahradení intenzívne negatívneho pocitu zášte rovnako silným pozitívnym pocitom - obnovenou láskyplnou náklonnosťou, teda novým spôsobom lásky a porozumenia.
V marcovom úmysle Svätého Otca sa modlíme, aby rodiny „znovu objavili vzájomné obohatenie aj napriek rozdielom“.
Výzvy pre Cirkev a spoločnosť
V súčasnosti sa na miesto Boha kladie v Cirkvi na oltár človek, no ľudia takúto ponuku Cirkvi odmietajú. Oni nepotrebujú ekológiu, sebaprezentáciu, či nejakú meditáciu ako je jóga. Toto ľudia predsa nebudú hľadať v Cirkvi. Samozrejme, že ak ľudia nenájdu Boha v Cirkvi, tak odchádzajú hľadať inde a hľadajú všemožné náhrady. Preto Panna Mária vstupuje do histórie, aby zachránila Cirkev, aby zachránila kňazstvo. Panna Mária dnes hovorí: ,,Nanovo uverte v Evanjelium Ježiša Krista.“
Je potrebné ukazovať detskú vieru, zároveň nie len v jednoduchosti, či slabosti; ale táto viera musí byť heroická. Bez všetkých našich múdrostí. Panna Mária nás žiada o jednoduchú detskú Evanjeliovú vieru. Vyberá si práve ľudí, ktorí takto veria, a na ktorých sa bude samozrejme útočiť, budú zosmiešňovaní, očierňovaní a ponižovaní. Ale zároveň budú slobodní od mnohých zmlúv a dohôd; len takíto ľudia budú hovoriť pravdu. Laici majú výhodu, že môžu ešte slobodne hovoriť. Obzvlášť dnes je veľmi dôležité hovoriť pravdu bez toho, aby sme sa báli následkov.
Cirkev plní svoje misijné poslanie vo svete: viera v Ježiša Krista nám umožňuje hľadieť na svet Božími očami a srdcom, aby sme všetky veci videli v správnej perspektíve; nádej nás otvára večným perspektívam Božieho života, na ktorom sa reálne podieľame; láska, ktorej predchuť zakúšame vo sviatostiach a bratskej láske, nás pobáda ísť až na kraj zeme. Cirkev, ktorá „vychádza“ až do najodľahlejších kútov sveta, si vyžaduje neustále a trvalé misionárske obrátenie.
Aj dnes Cirkev naďalej potrebuje mužov a ženy, ktorí v sile svojho krstu veľkodušne odpovedia na povolanie vyjsť zo svojho domu, svojej rodiny, svojej vlasti, svojho jazyka, svojej miestnej cirkvi. Sú poslaní k pohanom, do sveta, ktorý ešte nie je premenený sviatosťami Ježiša Krista a jeho svätej Cirkvi. Ohlasovaním Božieho slova svedčia o evanjeliu a slávia život v Duchu Svätom, pozývajú na obrátenie, krstia a ponúkajú kresťanskú spásu.
Záver
V čase zmien a výziev je dôležité hľadať oporu v modlitbe a nasledovať príklad Panny Márie, ktorá nás vedie k Ježišovi Kristovi. Modlitba ruženca, apoštolát modlitby a úsilie o uzdravenie rodinných vzťahov sú cesty, ktoré nám pomáhajú rásť vo viere a láske.