Keďže naše telo je akousi „schránkou“, ktorá nie je nesmrteľná, je potrebné sa o svoje telo starať. V rovnaký deň slávi svoj sviatok aj svätý Archanjel Gabriel a Rafael. Rafael je patrónom chorých, či lekárnikov, ale aj patrónom, ktorý ochraňuje pred morom. Približne od 14. storočia poznáme, vďaka uchovaným písomným prameňom, že Európu pomerne často sužovali rôzne epidémie ťažkých, smrteľných chorôb.
Európanov opakovane kosila napríklad anglická horúčka, mor, skorbut, či táborová horúčka. Toto obdobie sa tiež viaže na časté protiturecké vojny, ktoré výrazne zasahovali aj do diania a bežného života na našom území. Keďže silní muži boli nútení bojovať v ťažkých a zdĺhavých vojnách, nemal kto obrábať pôdu a v krajine často panoval hlad. Ľudia boli vyčerpaní a unavení, bez kvalitného jedla chorľaví a tak sa ľahko šírili choroby.
V roku 1541 sa v monarchii prijali celoštátne opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu epidémií, mnohé z nich však ostali len na papieri.
Banská Bystrica patrila medzi prvé mestá, kde založili riadny špitál, chudobinec, kde fungovali mestské kúpele a kde sa ľudia dočkali mestského vodovodu a kanalizácie. Prvým zdravotníckym zariadením bol Špitál sv. Alžbety, ktorý sa nachádzal na konci dnešnej Dolnej ulice pri Dolnej bráne. Jeho počiatky siahajú do 14. storočia. Špitál zriadili hlavne pre chorých a nevládnych baníkov a jeho súčasťou bol aj Kostol sv.
Kostol sv. Alžbety patrí medzi najstaršie pamiatky na území Banskej Bystrice. Patrónom kostola bola v rokoch 1495 - 1546 Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť. V tomto období bol špitál centrom vzdelania. Mor sa do Európy opäť prirútil v rokoch 1347 až 1352, no už predtým spomínané opatrenia zabránili skaze v Banskej Bystrici.
O niekoľko rokov neskôr sa však moru neubránili ani Bystričania. Choroba udrela v plnej sile a denne si vyžiadala aj 50 obetí. Slovenskom sa šíril chýr o lekárovi Dávidovi Spielenbergerovi z Levoče, ktorý mal dosť znalostí o tomto ochorení a vedel aj to, ako sa mu účinne brániť a liečiť ho. Preto za ním vyslal bystrický magistrát Melichara Smrtníka, ktorý mal zistiť, ako sa choroba prejavuje a ako ju liečiť.
Choroba sa však rozšírila a bolo nutné prijať ďalšie opatrenia. Banský komorský gróf prikázal strážiť mestské brány.
Veľká morová epidémia vypukla aj v roku 1709. Mesto ihneď nariadilo vtedajšiemu mestskému lekárovi Karolovi Otovi Möllerovi, aby preveril dostupné prostriedky a zásoby v lekárňach a či mesto dokáže s katastrofou bojovať. Za Hronom v Kochlatsovom majeri dalo mesto zriadiť morový špitál.
V meste naozaj dbali o zdravie svojich obyvateľov a pozorne monitorovali, aký je ich stav. Mestská rada vymenovala dozorcov, ktorí každý deň obišli mesto, aby sa presvedčili o zdraví obyvateľstva. Pre chorých sa zriadila izolačná miestnosť v kaštieli v Kráľovej a lazaret, ktorý postavili v Medenom Hámri. Tretia karanténna stanica bola vybudovaná na Hrabliach.
Neskôr sa však na mesto valila ďalšia hrôza v podobe cholery. Prijali sa teda ešte tvrdšie opatrenia - rozostavili sa vojenské stráže a do mesta nesmel vstúpiť nik cudzí. Dôkladne sa uzatvorila mestská brána pri Kammerhofe a do mesta mohli vstúpiť len obyvatelia, ktorí mali potrebné dokumenty a tí, ktorí mesto opúšťali, dostali známky, aby mohli byť vzdialení aj dlhší čas.
Mesto sa veľmi dlho nemohlo pýšiť vlastným lekárom. Preto funkciu lekára vykonával lekárnik. Prvým lekárnikom bol Ján Scherueb a prvá lekáreň bola zriadená v roku 1558 v špitáli pri mestskej strážnej veži. Lekárnikovi vymerala mestská rada plat vo výške 25 zlatých a dostal tiež miestnosť aj s príslušným zariadením. Neskôr sa však karta obrátila a lekárnik platil za miestnosť nájomné.
V období vojnových rokov mesto nemalo peniaze na finančnú podporu lekárnika. V roku 1713 si lekáreň po zomrelom Ondrejovi Schnee odkúpil mestský a župný lekár Karol Otto Möller. Zaplatil za ňu, na tú dobu, veľmi vysokú sumu - 3320 zlatých. Lekáreň bola veľmi dobre vybavená a slúžila tiež ako vzdelávacie miesto, kde praktické skúsenosti získavali budúci lekárnici.
V lekárni sa vtedy okrem zdravotníckeho materiálu dalo kúpiť aj koreniny, či farby, papier a iný drobný tovar. V roku 1724 dostali lekárnici povolenie predávať aj šnupavý tabak, zakázal sa však predaj tabaku na šúľanie, muškátového orieška, šafranu, síry a papiera.
Mestský lekár sa v písomných dokumentoch spomína v roku 1501, ktorému bola vyplácaná mzda 36 zlatých z mestskej pokladnice. Od roku 1549 malo mesto svojho stáleho lekára, ktorý prevádzkoval aj vlastnú lekáreň. Už o niekoľko rokov ho však opäť stratilo a mestský lekár v Banskej Bystrici chýbal až do roku 1608, kedy Juraj Thurzo navrhol, aby banské mestá angažovali jedného lekára s ročným platom 100 zlatých.
Thurzov návrh však ostal nevypočutý. Banského lekára ustanovili do funkcie až v roku 1624. Medzi najlepších lekárov v meste patrili v priebehu 17. a 18. storočia muži z rodiny Möllerovcov.
V najstarších časoch, kým bol lekár v meste výnimočnosťou, ľudia často vyhľadávali ránhojičov, či felčiarov, ktorí liečili ľud na základe skúseností, bez odborných vedomostí. Ránhojiči často vykonávali funkciu lazobníka - správcu kúpeľov, ktoré tiež nebývali samozrejmosťou v každom meste.
Mestské kúpele v Banskej Bystrici boli zriadené už v 14. storočí pôvodne v Karlovskom dome (v blízkosti Kammerhofu), neskôr ich presunuli do Lazovnej ulice, do domu Michala Königsbergera. Kúpeľ tu bol bezplatný a preto tu boli vítaní aj chudobní. V roku 1605 však v meste vypukol ničivý požiar, ktorý neobišiel ani mestské kúpele. Tie boli natoľko zničené, že ich museli zatvoriť.
Mesto potom vybudovalo kúpeľné prevádzky na iných miestach, keďže v okolí mesta bolo vždy dostatok vody. Kúpele boli zriadené napríklad pri minerálnych prameňoch na Štiavničkách, či nad mestským parkom. Farár zo Špitálskeho kostola nechal kúpele vybudovať pri Hrone a v 19. a 20.
V roku 1627 zriadili na území mesta vojenský lazaret, ten po uplynutí nebezpečenstva zrušili. Pred tým, ako vznikli nemocnice, o chorých sa starali v zmysle cechových ustanovizní - bolo o nich postarané len vtedy, ak patrili do zväzku niektorého cechu. Ak boli členmi, prijali ich do nemocničnej izby, ktorú si vydržiaval každý cech.
Cechových majstrov vyzvali, aby štvrťročne odkladali nemocenské poplatky, ktoré sa mali použiť na výstavbu nemocnice. Každý mešťan uhradil 1 zlatý, darom na účet v prospech nemocničnej základiny. Po vyzbieraní skromnej výšky základiny sa začalo s jednoduchým zariaďovaním nemocničnej miestnosti - v dome po mestskom katovi. Zriadili tu dve nemocničné izby - jedna pre mužov a druhá pre ženy, svoj príbytok tu získal aj nemocničný ošetrovateľ.
Zdravotníctvo sa rozvíjalo aj vďaka tereziánskym a jozefínskym reformám. Generálny zdravotnícky poriadok určoval stavať nemocnice. V roku 1820 fungoval v meste stála nemocnica pre chorých, na ktorú využili dom bývalého mestského kata. Ďalej fungovali aj Špitál sv. Alžbety a Chudobinec sv. Anny. V roku 1896 dal podnet na stavbu novej mestskej nemocnice Dr. Ľudovít Rajčič. Jeho projekt však zostal nezrealizovaný.
Prednosť dostala stavba Harmaneckej železnice, ktorá viedla cez areál, kde naplánoval vystavať dr. Rajčič nemocnicu. V roku 1822 chcela príklad mesta nasledovať aj župa a rozhodla sa otvoriť nemocnicu. Nemala však dostatok financií, preto pre chorých zatiaľ vydržiavala jednu izbu, do ktorej umiestňovali pacientov župy. Vtedajší podžupan Anton Radvanský informoval, že župná kongregácia vynaloží prostriedky na vybudovanie nemocničného poschodia a nasledujúci rok bola budova odovzdaná do užívania. Výstavbu Mestskej nemocnice dokončili v roku 1901.
Nemocnica vyrástla pred 100 rokmi na kopci Banoš. Slúžila aj ako župná nemocnica pre celú Zvolenskú župu. Nemocnica mala jediné oddelenie so 125 posteľami. Lôžka slúžili chorým na interné choroby, chirurgiu, pôrodnicu, duševne chorých, infekčné choroby a chorých na syfilis. Výstavbu realizovalo a financovalo mesto a významne prispel aj Banskobystrický ochotnícky spolok, ktorý usporiadal niekoľko zábav. Prvým riaditeľom a zároveň primárom sa stal mestský lekár - Dr. Ľudovít Rajčič.
Po ňom nastúpil ako riaditeľ a primár Dr. Kamil Kollár, ktorého vystriedal MUDr. Po vzniku Československej republiky sa nemocnica premenovala na Štátnu oblastnú nemocnicu. Pôvodný nemocničný areál, ktorý tvorili hlavný nemocničný pavilón a budova márnice, sa po skončení 2. sv. vojny rozšíril o nový chirurgický pavilón a neskôr pribudli aj ďalšie budovy. Po vojne sa začalo s výstavbou nového pavilónu Štátnej oblastnej nemocnice, ktorú financovala americká Rooseveltova nadácia.
Ako poďakovanie za finančnú výpomoc sa rozhodlo o pomenovaní nemocnice podľa amerického prezidenta F. D. Roosevelta. V roku 1954 bola v dôsledku politických zmien v bývalej ČSR nemocnica premenovaná na Nemocnicu s poliklinikou. Koncom 60-tych rokov sa začala výstavba novej budovy nemocnice s poliklinikou s rozsiahlym nemocničným areálom na ploche 20 hektárov s kapacitou 1100 postelí a moderným hospodársko-technickým vybavením. Nemocnica otvorila novučičké priestory v roku 1981. A na 10. výročie otvorenia nových priestorov získala späť svoje pôvodné pomenovanie z roku 1947 - Nemocnica F. D. Roosevelta.
Od roku 2004 je nemocnica fakultnou nemocnicou a druhou najväčšou vzdelávacou základňou SZU. V súčasnosti patrí Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta k špičkovým zariadeniam, kde poskytujú lekársku starostlivosť pacientom z celého Banskobystrického kraja. Pôvodná budova chirurgického pavilónu Mestskej nemocnice prešla v roku 2009 kompletnou rekonštrukciou, pre potreby Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.
V pôvodnom hlavnom nemocničnom pavilóne, ktorý dodnes na svoju rekonštrukciu ešte len čaká, je umiestnená II. Psychiatrická klinika SZU. V areáli „Starej nemocnice“ sa tiež nachádza onkologické a pľúcne oddelenie, laboratórne oddelenie lekárskej imunológie a v 90. rokoch 20.
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici
Čoskoro sa v kalendári objaví meno Michal. Jeho nositeľom bol svätý Michal - Archanjel. Michal bol jedným z hlavných anjelov. Považuje sa za ochrancu Božieho ľudu a cirkvi, záchrancu duší veriacich z moci satana. Svätý Michal je anjelom, ktorý stojí pri zomierajúcich a sprevádza duše ľudí zo sveta pred Boží súd.