Kým kohút nezaspieva: Biblia, význam a hľadanie útechy v časoch úzkosti

„Ani neviem ako mám začať. Trpím úzkosťami. Niekedy mi je veľmi zle. A stále mám myšlienky, že si chcem veľmi ublížiť lebo mám obrovské nervy. Hoci viem že je to hlúposť. Hrozne sa cítim sama. Niekedy nemám chuť ani žiť. Chodím aj k psychologičke, ale som veľmi uzavretá. Ja neviem čo mám robiť už ma nič nebaví.“

Tieto slová odrážajú pocity mnohých ľudí, ktorí sa v dnešnej dobe cítia osamelo, trpia úzkosťami a hľadajú zmysel života. V takýchto ťažkých chvíľach môže byť viera v Boha a nasledovanie biblických princípov zdrojom útechy, nádeje a sily.

Pán Ježiš je pri tebe

Ak naozaj veľmi trpíš, je ti veľmi zle, máš naozaj nedobré myšlienky alebo dokonca pocit opustenosti, prázdnoty, samoty, smútku, beznádeje, zúfalstva, či až nebodaj zbytočnosti žiť na tomto svete, tak nezabudni na toto: Pán Ježiš je pri tebe, stojí tu a čaká na teba...

„Ja som cesta, i pravda, i život“, to povedal Pán Ježiš, kto v neho uverí, nikdy nezomrie a bude žiť navždy. Ak toto ktorýkoľvek človek pochopí, ak sa zbaví v svojom srdci nenávisť voči iným, ak poprosí o odpustenie svojich hriechov s tým, že už naozaj úprimne nechce ďalej pokračovať v zlom spôsobe svojho života, ak sa obráti, „otvorí“ naozaj úprimne svoje srdce, svoju dušu - obráti sa ku Bohu, potom zaiste pocíti takú úžasnú úľavu, takú úžasnú silu, mocný prúd lásky, pokoja a šťastia, že nebude už viacej pochybovať, že Boh naozaj existuje a že nám všetko odpustí (alebo už odpustil), aby nás (pokiaľ plníme Jeho vôľu a prikázania) obdaril početnými milosťami, bez ktorých je život veľmi ťažký, či dokonca pre mnohých až nemožný.

Potom sa nám bude zdať život úplne inak, nebudeme prežívať zo dňa na deň v úzkostiach, strachu, či zlej nálade na všetko okolo, ale budeme sa tešiť na každý deň, ktorým sa približujeme ku Bohu a pritom žijeme hodnotne a zmysluplne.

Čo robiť, keď je mi naozaj zle?

Ale čo konkrétne robiť, ak je mi naozaj veľmi, veľmi zle? Alebo sa mi vôbec nedarí, zdá sa mi, že sa mi postavil život naruby? Mnohí idú k lekárovi, psychológovi, psychiatrovi (aj to môže byť správna cesta), ale ďalší idú ku "veštkyniam"( a to je tá najhoršia alternatíva, pretože riskujú, že vôbec neboli v stave "porobenia", či "posadnutí diablom", ale cez vyvolávanie duchov, rôzne mágie (a to aj napr. tej blielej), sa môžu do tohto stavu útoku diabla dostať (čo potvrdzujú a upozorňujú nielen kňazi, ale aj odborníci na túto oblasť-exorcisti).

To, že sa nám nedarí, že sa nám jednoducho nežije dobre a šťastne, spokojne, môže byť len výsledkom "nesprávneho spôsobou života" z pohľadu kresťanskej viery, teda života v stálom ťažkom hriechu, života bez Boha, bez modlitby, bez "darov" z nebies, či naozaj vážnych previnení z minulosti (napr.

Tak čo mám robiť?

1. Čím skôr zmeniť svoj život, vzťah s Bohom, poprosiť ho o odpustenie za minulosť. Ale zmeniť ho naozaj úprimne a zásadne, teda "nielen naoko". Teda v svojom "srdci"(duši, vnútri svojho svedomia) "nenechať nič pre diabla", rozhodnúť sa, že chcem žiť bez hriechu (akéhokoľvek, nenechať si ani ten najmenší, ktorý nám bude diabol nahovárať, ako úplne bezvýznamný, nepodstatný, našu ľudskú slabôstku a pod., ale pritom na ňom nás bude držať od Boha a nič sa nemôže zásadnejšie zmeniť). Teda bezvýhradne sa spoľahnúť na Boha, že On nás vylieči, pomôže nám a s Jeho (len a len s Jeho) pomocou a mocou, sa zo všetkého dostaneme a začneme žiť úplne inak: teda šťastne a pokojne (aj keď ten kríž, náš vlastný kríž, ktorý nesieme so sebou, ktorý nás vo viere vždy posúva výraznejšie dopredu, existuje a bude existovať, či ide o svätca, alebo o najväčšieho hriešnika).
2. Viesť normálny, kresťanský život. To znamená, ísť čím skôr na sv. spoveď a "vyčistiť" neporiadok v našej duši z minulosti. Modliť sa úprimne ku Bohu (denne, aj v myšlienkach na Boha myslieť, ďakovať mu za každý dobrý a pekný krôčik vpred, za jeho pomoc, lásku, milosti, uvedomovať si, že bez Neho môžeme zasa padnúť na samé dno...), ale aj v ťažkých a náročných "časoch", nikdy nestrácať nádej, lebo určite príde "vyjasnenie", dar od Boha, ten krásny pocit, že je pri nás a naozaj myslí na nás s láskou a chce nám to najlepšie (pri modltibe nezabúdať pýtať nie to čo chceme my ľudia, ale to, čo nám Boh dá, teda čo potrebujeme ku spáse svojej duše. Chodiť do kostola, príp. skontaktovať sa napr. s kresťanskou televíziou na účasť na rôznych slávnostiach(sv. omša, adorácie, čítanie Sv. Písma...), pretože tam je "zdroj z neba", tam dostaneme čo nikde na pozemskom "úrade, či ordinácii", tam dostaneme dary od samotného Boha - Jeho milosti. Vyhýbať sa zlu, zlobe, pretože to pochádza od Satana, Zlého ducha a nie od Boha. Vždy zistíme, čo konáme a myslíme, aký dôsledok je z nášho snaženia, konania.......ak vzniká niečo zlé, tak to nie je dobrá cesta a robme len to, čo nám ukazuje "produkt dobra".
3. Začať žiť s Bohom. Teda kto je naozaj na dne, je mu naozaj veľmi zle, nič sa mu nedarí, je nešťastný, frustrovaný, má depresie, úzkosti, problémy v súkromí, či práci.......nech skúsi začať takto žiť. A ak naozaj vydrží, ak úprimne začne žiť s Bohom, tak potom zažije a okúsi skutočné šťastie, pohodu a pokoj, nájde to čo hľadal celý svoj život a čo ak nemá, by nikdy nenašiel - Boha, zmysel života, večného života, aj po našej pozemskej smrti.

Človeka stvoril Boh. Je prirodzené, že ak človek nehľadá alebo dokonca nebodaj vôbec nenájde Boha v svojej duši, v svojom srdci, potom akoby mu stále čosi chýbalo, akoby nenašiel zmysel svojho života. Boh stvoril človeka a vyslal ho na pozemskú púť (skúšku jeho charakteru a viery v Stvoriteľa skrze nášho Spasiteľa), aby sa zasa vrátil ku Nemu, do Nebeského kráľovstva, ktorý tomuto človeku Boh vytvoril.

Boh si úprimne želá, aby každý človek išiel do Neba, každému jednému prisľúbil nebo, ak bude žiť s Bohom a nie proti nemu, pretože sa sám odsúdi na odlúčenie od Neho vo večnosti. Tým, že nám Boh udelil veľkoryso a s láskou, ktorú On sám predstavuje, slobodné rozhodovanie - slobodnú vôľu, máme možnosť si vybrať žiť a konať s Bohom, alebo bez neho. Vieme veľmi dobre, aké dôsledky naše rozhodnutie každému z nás prinesie.

Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.“ (Jn 13, 21 - 33).

Peter je prototypom obyčajného človeka. Aj keď sa stal prvým pápežom. Paradoxne sa ním nestal preto, že všetko urobil dobre. Richard Rohr píše: „Je zrejmé, že k Bohu neprichádzame tým, že všetko robíme dobre, ale iróniou osudu tým, že to robíme zle. (...) Boh nemiluje Petra, pretože je Peter dobrý, Boh miluje Petra, pretože Boh je dobrý. Všetci spolu s Petrom potrebujeme zakikiríkanie kohúta. To je onen bod zlomu, ktorý nás prebudí. A keď otvoríme oči, môžeme vidieť vlastné zlyhania. Ktoré nás paradoxne privádzajú k Bohu a k prijímaniu a odpusteniu zlyhaní ostatných.

Odpustenie a milosť

Pokoruje kreťana jeho vlastným hriechom, aby zmenil jeho srdce a rozbil všetku jeho chuť namýšľať si, že je v ňom čo i len kúsok dobra a spravodlivosti, ak len nie to Božie v ňom. A človek už netúži po ničom inom, než len po milosti.

V prvom rade odtiahnutie moci si netreba zamienať s odvrhnutím, porušením Božej vernosti, odvrátením priazne a lásky. Paradoxne to, že Boh dopustí vstup niečoho zlého do života kresťana, že dovolí svojmu dieťaťu padnúť do hriechu, môže byť niekedy milosť. V Písme je na to dosť príkladov, Adamom počnúc, tiahnuc sa históriou celej Starej i Novej zmluvy, až dodnes. Ježiš jasne povedal Petrovi, že satan si NÁS vyžiadal, aby nás PREOSIAL. A celým kontextom toho, ako o tom hovorí, napríklad slovami „až sa časom obrátiš“ dosvedčuje, že nad Petrom bola naozaj uvoľnená satanova moc, aby mu zasiahol do života.

Peter nebol v stave uveriť tomu, že on by mohol padnúť, oponoval Pánovi. Preto mu Ježiš povedal aj konkrétne ako padne, do akého hriechu. Peter zaprel svoju lásku k Pánovi, ukázal sa ako klamár (pôjdem s tebou aj na smrť... hahaha), dokonca pri pozornom čítaní Mt 26.74 si môžeme všimnúť, že sa svoje slová o tom, že nepozná Ježiša, snažiť umocniť zaklínaním - padol ešte aj do mágie, alebo preklínania; Písmo bližšie nešpecifikuje toto zaklínanie, jedno je však jasné - znamená to obracanie sa na duchovné mocnosti o potvrdenie jeho slov.

To odtiahnutie Božej moci je skoro až hmotne symbolizované stratou Ježišovej prítomnosti po Petrovom boku. Boh vydal Petra satanovi preto, lebo Peter nemal šancu iným spôsobom priznať a spoznať to, čo bolo naozaj v hĺbke jeho srdca zlé a slabé. A presne v tom útoku na veľkňazovho sluhu, ktorému odťal ucho, sa zjavuje nie Petrova odvaha, ale práve jeho zbabelosť.

Zbabelý človek je prudký, neovláda sa. Je to podobné komplexom ľudí, ktorí trpia komplexami zo svojej malej výšky (alebo z niečoho iného), tak si kupujú veľké autá. Tak aj Peter nemal šancu uveriť o sebe, že je zbabelý, keď mu to Ježiš povedal. Dôvodom je v tomto prípade to, že človek verí lžiam o sebe a potrebuje spoznať pravdu a jednoducho inak to nedokáže prijať. Netvrdím, že Pánovi to robí radosť, keď musí týmto spôsobom priviesť k rozumu a pravde svoje dieťa.

Boh má absolútnu kontrolu nad tým, čo spraví satan a nedovolí mu urobiť nič mimo svojho plánu. V oboch prípadoch, aj u Petra, aj u Jóba, bol motívom Božieho konania hriech človeka. Lenže ani Peter, ani Jób, si svojho hriechu vedomí neboli! A to je to najpodstatnejšie, čo na tom vidím.

Umučenie Pána Ježiša Krista

Kto nás teda odlúči od lásky Kristovej? trápenie alebo súženie? alebo hlad? alebo nahota? alebo nebezpečenstvo? alebo prenasledovanie? alebo meč? ... (Rim. 8. 35). Právom sa tak pýta sv. Pavol, keď hľadí na utrpenie Spasiteľa, ktoré mu pripravil náš hriech.

Život človeka je tiež bolestnou Kalváriou. Veď chvíle, v ktorých netrpíme, sú tak zriedkavé. Kristova Kalvária nám však robí to utrpenie ľahším, lebo už netrpíme sami - Kristus ide pred nami. A keď budeme vedieť s ním trpieť, budeme s ním aj oslávení, lebo »utrpenia tohto času nie sú rovné budúcej sláve, ktorá sa zjaví na nás«. (Rim. 8. 18.)

Záver

Viera v Boha a nasledovanie biblických princípov môže byť zdrojom útechy, nádeje a sily v ťažkých životných situáciách. Zmena životného štýlu, úprimná modlitba a spoveď, ako aj vyhýbanie sa zlu, môžu viesť k skutočnému šťastiu a pokoju. Dôležité je uvedomiť si, že Boh nás miluje a chce pre nás to najlepšie, aj keď to nie vždy chápeme.

tags: #kym #kohut #nezaspieva #biblia