Liptovský Mikuláš: História, Kostoly a Ondrašová

Liptovský Mikuláš patrí k najviac historickým mestám Žilinského kraja. Vďačí za to okrem iného svojmu postaveniu ako sídla Liptovskej stolice, ktorým sa stal od 17. storočia. V stredoveku Liptovský Mikuláš patril medzi zemepanské mestečká s trhovými a jarmočnými výsadami.

Ide o atraktívnu historickú prechádzkovú trasu cez Liptovský Mikuláš, ktorá návštevníkom pripomína dôležité momenty nielen z histórie mesta, ale aj celého Slovenska. V spoznávaní návštevníkom pomáhajú smartfóny, ktorými si načítavajú QR kódy umiestnené na historických budovách.

Liptovský Mikuláš nebol iba centrom slovenských národovcov v 19. storočí, ale aj silne židovským mestom. O tejto histórii sa na Slovensku vie len málo, aj keď Mikuláš bol prvým uhorským mestom, ktoré malo židovského primátora (Isaaca Dinera od roku 1865). Dnes slúži ako výstavný priestor.

K Liptovskému Mikulášu patria aj viaceré predtým samostatné zemianske dediny. Vďaka nim má mesto minimálne desiatku kaštieľov a kúrií.

Uprostred Liptovskej kotliny, na pravom brehu Váhu, sa oddávna sústreďoval život našich predkov. Archeologické výskumy Liptova potvrdili osídlenie tohto územia už od doby kamennej. Lužická kultúra zasiahla do dejín Liptova takmer na tisíc rokov. Zostali po nej početné bronzové výrobky, opevnené hradiská a rozsiahle pohrebiská. Trvalé osídlenie tohto územia je však spojené až s príchodom slovanských kmeňov v 9. storočí nášho letopočtu.

Na území mesta a blízkeho okolia sa nerealizoval systematický archeologický výskum. O najstaršom osídlení svedčia len náhodné nálezy - tzv. barbarské, rímske a keltské mince, bronzová ihla, bronzový meč liptovského typu, žiarové hroby lužického pohrebiska.

Prvú písomnú zmienku o Liptovskom Mikuláši nachádzame v listine uhorského kráľa Ladislava IV. z roku 1286. Panovník ňou povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Ondreja, predkov rodu Pongrácovcov, a zároveň im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho, svätopeterského a ondrašovského majetku.

Svätý Mikuláš sa formoval sa postupne z farskej usadlosti, ktorá tu vznikla s výstavbou Kostola sv. Mikuláša. Ten má v dejinách mesta obzvlášť významné postavenie. Už v polovici 13. storočia možno o Svätom Mikuláši hovoriť ako o dedinskom sídle s ustáleným chotárom. Približne o storočie neskôr, keď vďaka Pongrácovcom získal právo trhu (1360), sa začal definitívne rozvíjať ako stredoveké mestečko.

Dejiny Svätého Mikuláša boli od svojich počiatkov úzko spojené so šľachtickým rodom Pongrácovcov. Neskôr presídlili do Svätého Mikuláša, ich rodová kúria v blízkosti Kostola sv. Pongrácovci postupne získali majetky aj v iných stoliciach a zastávali rozličné stoličné, vojenské a cirkevné funkcie po celom Uhorsku.

Rýchlo napredujúce mestečko postupne dorástlo do podoby administratívneho sídla Liptovskej stolice. Stoličné zasadania sa v Svätom Mikuláši pravidelne konali už od polovice 17. storočia, svoje stále sídlo tu však stolica mala až od roku 1712, keď bol pre tieto účely zakúpený jeden z meštianskych domov na mikulášskom námestí, neskôr známy ako prvý stoličný dom.

18. storočie prinieslo do Mikuláša zmenu v náboženskom a národnostnom zložení obyvateľstva. Okolo roku 1720 sem prichádzajú prvé židovské rodiny z moravského Holešova, kde platilo diskriminačné nariadenie cisára Karola VI., podľa ktorého sa na území Čiech, Moravy a Sliezska mohol oženiť iba prvorodený židovský syn. Už začiatkom 19. Samuel Pongrác prijal židovských prisťahovalcov s očakávaním, že v Mikuláši a jeho okolí napomôžu rozvoju obchodu. Jeho očakávania čoskoro naplnili.

V prvej polovici 19. storočia sa Mikuláš vďaka evanjelickej inteligencii stáva významným centrom slovenského kultúrneho a národného života. Zásluhou Gašpara Fejérpataky - Belopotockého bola v Mikuláši otvorená prvá verejná knižnica na Slovensku (1829) a jeho Divadlo slovanské svätomikulášske položilo základy slovenského ochotníckeho divadelníctva.

Na prelome 19. a 20. storočia sa začal proces územného rozmachu Liptovského Sv. Mikuláša. V roku 1894 pohltil svoje predmestia - Nižný Hušták na západe i Vyšný Hušták na východe - a o tridsať rokov neskôr sa jeho súčasťou stala i starobylá Vrbica.

Z dejín 20. storočie prinieslo mestu dynamické politické, ekonomické i demografické premeny, v roku 1952 aj zmenu názvu. Liptovský Svätý Mikuláš bol premenovaný na Liptovský Mikuláš.

Staré ulice nahradili panelové sídliská, rozšírili sa štvrte rodinných domov, pribudli nové školy, kultúrne inštitúcie, športoviská...

Kostoly a pamiatky v Liptovskom Mikuláši

Kostol sv. Mikuláša

Majestátna stavba Kostola sv. Mikuláša v strede námestia bola svedkom zrodu osady a neskôr mestečka, ktoré dodnes nesie meno po svojom duchovnom patrónovi, svätom Mikulášovi. V tesnej blízkosti najstaršej pamiatky v meste sa odohrávali búrlivé dejinné udalosti, keď o moc v krajine súperili Habsburgovci a Jagellovci.

Kostol sv. Mikuláša bol postavený ako farský kostol pre 5 neďalekých osád. Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš. Táto impozantná sakrálna stavba stojí na mieste staršieho románskeho kostolíka z 11. - 12. storočia, ktorý pri výstavbe jednoloďového kostola v rokoch 1280 - 1300 prevzal úlohu sakristie a je najstaršou časťou súčasného chrámu.

V polovici 15. storočia bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavaná a upravená v neskorogotickom slohu. V tom období kostol spolu s neďalekou Pongrácovskou kúriou opevnili a obohnali vodnou priekopou; neskôr prešiel barokovou prestavbou. Vo svojej ranogotickej podobe sa chrám opäť zaskvel po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1941 - 1943, kedy odstránili opevňovací múr a pristavali bočné kaplnky.

Nový Župný Dom

Najnápadnejšími budovami na centrálnom Námestí osloboditeľov sú katolícky kostol svätého Mikuláša zo stredoveku a novší z dvojice župných domov. Pochádza z 18. storočia a dodnes slúži administratíve ako sídlo okresného úradu. Predtým sídlili stoliční predstavitelia v Ilesházyovskej kúrii, v súčasnosti múzeu Janka Kráľa.

Synagóga v Liptovskom Mikuláši

Monumentálna klasicistická stavba vznikla v rokoch 1842-1846 na mieste pôvodnej drevenej synagógy a vytvára obraz o ohromnej židovskej komunite, ktorá po storočia utvárala obraz mesta. Mikulášsku synagógu na Hollého ulici prestavoval do dnešnej podoby začiatkom 20. storočia známy architekt Lipót Baumhorn. Dnes slúži ako výstavný priestor.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskej Ondrašovej

Prvý kostolík dali v Ondrašovej postaviť zemepáni Pongrácovci okolo roku 1419 a v jeho blízkosti sa nachádzala aj drevená zvonica. Okolnosti zániku gotického kostolíka nám nie sú známe, ale v roku 1745 bola v obci postavená kaplnka, ktorá ho mala nahradiť. Do dnešného dňa sa nám zachovali len jej základy. V roku 1911, na Bielu sobotu, sa začalo s výstavbou rímsko-katolíckeho kostolíka.

Evanjelický kostol v Liptovskej Ondrašovej

Samostatný evanjelický cirkevný zbor existoval v Liptovskej Ondrašovej už v 16. storočí. Na počiatku súčasnej modlitebne stála zvonica na pozemku, ktorý za týmto účelom darovali miestni obyvatelia Michal a Ján Vlhovci. Zvonica bola posvätená miestnym farárom Fridrichom Baltíkom aj s novým zvonom, ktorý stál 206 zlatých.

V roku 1909 bola zvonica zvýšená a zadovážený druhý zvon. V prvej polovici 20. storočia ju prestavali na malý kostol. Ide o sieňový priestor s rovným uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Veža je zastrešená vysokým ihlancom v dolnej časti so stlačenou cibuľou, ktorý dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu.

Pripojenie k Liptovskému Mikulášu

Nasledujúca tabuľka zobrazuje dátumy pripojenia jednotlivých obcí k Liptovskému Mikulášu:

tags: #liptovsky #mikulas #ondrasova #kostol