Leonardo da Vinci: Renesančný génius, ktorý ovplyvnil svet

Pred päťsto rokmi, 2. mája 1519, zomrel Leonardo da Vinci, maliar, sochár, architekt, prírodovedec, hudobník, spisovateľ, vynálezca a konštruktér. Bol dokonalou renesančnou osobnosťou, ktorá mala ruky umelca a myseľ vedca. Za stopou, ktorú zanechal v umení a vo vede, stáli najmä jeho zvedavosť a fantázia.

Leonardo da Vinci je často opisovaný ako archetyp renesančného človeka, génia, humanistu a experimentátora, ktorý spojil umenie s vedou. Namaľoval dva najslávnejšie obrazy dejín, Poslednú večeru a Monu Lisu, a ako vedec rozvinul na svoju dobu prezieravé nápady, napríklad na lietadlo, ponorku či automobil.

Narodil sa 15. apríla 1452 v dedinke Anchiano, asi tri kilometre od Vinci. Jeho otcom bol notár Piero da Vinci a matkou dievčina z okolia Vinci Caterina Lippiová. Ako pätnásťročný sa stal tovarišom vo Verrocchiovej florentskej dielni, o päť rokov neskôr už bol členom maliarskeho cechu. Jeho prvou známou kresbou bola krajinka, potom namaľoval napríklad obraz Zvestovanie.

Slávny obraz Dáma s hranostajom, vľavo je Leonardova kresba Cecilie Gallerani, favoritky milánskeho vojvodu Lodovica Sforzu, ktorú na maľbe stvárnil.

V tridsiatke, v roku 1482, prijal pozvanie vojvodu Lodovica Sforzu do Milána. Okolo roku 1490 nakreslil Vitruviánskeho muža, jednu zo svojich najslávnejších kresieb, ktorá vyjadruje presvedčenie, že na proporciách ľudského tela je založená krása človeka i sveta. V rovnakom období namaľoval aj Dámu s hranostajom a v roku 1495 začal pracovať na nástennej maľbe Posledná večera v kostole Santa Maria delle Grazie. Svoj najslávnejší obraz, Monu Lisu, začal maľovať v roku 1502 vo Florencii a pracoval na ňom po celý zvyšok života.

Celkovo existuje len maximálne 15 obrazov, ktoré sú mu kompletne alebo čiastočne pripisované. V roku 1499 boli ale Sforzovci z Milána vypudení a Leonardo sa vrátil späť do Florencie, kde v roku 1502 začal pracovať ako vojenský inžinier pre Cesara Borgiu. Leonardo mal správnu predstavu o pohybe planét, gravitácii, či o kolobehu krvi.

Ako vynálezca predvídal alebo navrhol princíp bagrov, odstredivky, dúchadla, kolesovej lode, lietadla, padáka, potápačského úboru, ryhované hlavne, šliapacieho sústruhu, tlačiarenského lisu, závitníka a závitnice, tkacieho stroja a mnohých ďalších. Nakreslil množstvo rôznych skíc, plánov či vynálezov, ktoré sa realizovali až v 19. nebo 20. Od roku 1516 až do svojej smrti na zámku Clos Lucé neďaleko Amboise, žil vo Francúzska na pozvanie kráľa Františka I. V novembri 2017 sa jeho obraz Salvator Mundi (Spasiteľ sveta) stal najdrahším výtvarným dielom, keď sa v newyorskej aukčnej sieni Christie's vydražil za 450,3 miliónov dolárov. 2. mája 1519 zomrel génius, ktorého diela dodnes neprestávajú ľudstvo udivovať.

Bol to skutočný sveták a aj príťažlivý, fešný muž s nevídanou fyzickou silou. Vraj dokázal rukami ohnúť podkovu. Obliekal sa elegantne, správal sa výstredne. Historik umenia Giorgio Vasari o ňom napísal, že “hoci možno povedať, že nič nemal a pracoval málo, držal si ustavične služobníctvo a kone”.

Da Vinci nemal blízkych priateľov, spriaznené duše, pôsobil skôr ako samotár, ale rád zabával ľudí. V rukách uhnietol vosk a za chôdze z neho vyrábal drobné zveratká naplnené vzduchom a keď do nich fúkol, vzlietli do vdzuchu. Alebo vytvoril živého draka. Pripevnil na nezvyčajnú jaštericu krídla zo šupín zodratých z iných jašteríc. Tie natrel živým striebrom, takže sa chveli pri každom pohybe, keď jašterica utekala. Urobil jej oči, rohy a bradu, skrotil ju a držal v škatuli. Všetci, ktorým ju ukázak, zutekali zo strachu.

Pre divadelné predstavenia vymýšľal bombastické efekty. Špeciálne pre francúzskeho kráľa Františka l. pripravil predstavenie fantazmagorického turnaja ovládaného zo zákulisia lanami a pružinami. Do stredu alegorických súbojov umiestnil kráľa, ktorý vždy zvíťazil. Na javisku sa zjavil automat v tvare leva, ktorý zastal pred kráľom a strašne zreval. Kráľ sa ho dotkol žezlom a leva skrotil. Šelma si sadla na zadné laby a pazúrmi si roztrhal hruď, z ktorej sa sypali kaskády zlatých ľalii.

Slávne diela Leonarda da Vinciho

O Leonardovi da Vincim by sa dalo písať mnoho zaujímavostí, ale v prvom rade bol veľkým umelcom. Namaľoval azda najznámejší obraz všetkých čias. Jeho Monu Lisu pozná každý aspoň trochu vzdelaný človek bez ohľadu na to, či vôbec niekedy prejavil záujem o umenie.

Portrét mladej ženy vytvorený na objednávku obchodníka s hodvábom je zároveň jedným z najčastejšie interpretovaných umeleckých diel. Marcel Duchamp v roku 1919 primaľoval na reprodukciu obrazu Mone Lise fúzy a vytvoril tak zase jedno z popredných diel dadaizmu.

Monu Lisu so záhadným úsmevom stvoril da Vinci olejovými farbami na tenkej doske z topoľového dreva. Obraz je vystavený v parížskom Louvri, kde zatieňuje všetky ostatné obrazy. Davy ľudí sa priam ženú do sály s Monou Lisou. Kvôli zvýšenej ochrane je umiestnená za sklom a zvedavcov udržuje v patričnej vzdialenosti ešte aj zábradlie. Okrem toho vedľa obrazu stoja ochrankári. Dvaja na pravej strane a dvaja na ľavej strane. Dbajú na to, aby sa k obrazu príliš nepriblížila žiadna ruka, či selfie tyč.

Portrét dámy so záhadným úsmevom a vzrušujúcou krajinkou v pozadí je s rozmermi 77 x 53 centimetrov pre mnohých prekvapivo malý. Leonardo využil na zachytenie osobnosti zobrazovanej ženy techniku sfumato, teda šerosvitovú maľbu so zastretými obrysmi a jemne zladenými farbami, ktoré umožňovali splývanie tvarov.

Na tvári Mony Lisy sú zámerne nejasné kútiky úst a očí. Preto má divák pri pohľade na obraz pocit, že jej výraz nevie definovať a je akoby nútený zamyslieť sa nad tým, aká vlastne Mona Lisa je.

Leonardo da Vinci namaľoval aj notoricky známu Poslednú večeru zachytávajúcu dramatický okamih, keď Ježiš pri stole oznamuje apoštolom, že jeden z nich ho zradí. Okrem nenútenej kompozície je obdivovaná pre “psychologickú analýzu” reakcii jednotlivých postáv na Ježišove slová.

Žiaľ, maľba temperou na omietku s rozmermi 460 x 880 centimetrov sa zachovalavo veľmi zlom stave. Na prehliadku zvyškov tejto nástennej maľby je potrebné objednať sa v milánskom kláštore Santa Maria delle Grazie v dostatočnom predstihu. Dnu púšťajú naraz len dvadsaťpäť návštevníkov, čas prehliadky je obmedzený na pätnásť minút.

Za celý život Leonardo da Vinci namaľoval asi dvadsať obrazov, do dnešnej doby sa zachovalo šestnásť plátien. Pre milovníkov umenia má obrovskú hodnotu každý jeho ťah štetcom. Obraz Spasiteľ sveta nedávno predala aukčná sieň Christie's za 450 miliónov dolárov.

Renesančný umelec na sklonku životu trpel vážnymi zdravotnými problémamu, nedokázal hýbať pravou rukou. Zrejme nikdy nenašiel spriaznenú dušu, skutočného priateľa, dôverníka. Jeho autoportrét načrtnutý rudkou asi dva roky pred smrťou ukazuje predčasne zostarnutú tvár a zachmúrený pohľad.

Zomrel na francúzskom zámočku Clos Lusé po niekoľkomesačnom pripútaní na lôžko vo veku šesťdesiatsedem rokov. Poltisíročia po jeho smrti organizujú na počesť génia výstavy a najrôznejšie akcie galérie celého sveta.

Leonardov obraz „Sv. Hieronym v púšti“ vystavili pri Námestí sv. Petra. Pri 500. výročí smrti Leonarda da Vinciho vystavili Vatikánske múzeá jeho slávnu maľbu „Sv. Hieronym v púšti“. Expozícia s priamym vstupom z Námestia sv. Petra bude voľne prístupná verejnosti počas troch mesiacov, až do 22. júna.

Leonardo da Vinci na freske Rafaelovej Sixtínskej kaplnky

Vo štvrtok 21. marca 2019 za účasti riaditeľky Vatikánskych múzeí Barbary Jatta otvorili v ľavom krídle pri kolonáde na Námestí sv. Petra (Braccio di Carlo Magno) výstavu sprístupňujúcu širokej verejnosti olejomaľbu Leonarda da Vinciho „Sv. Hieronym v púšti“.

Príbeh sv. Hieronyma reprezentovaný obrazom približujú aj vybrané myšlienky z katechézy emeritného pápeža Benedikta XVI., venovanej tomuto učiteľovi Cirkvi, na audiencii 7. novembra 2014. Leonardo sa rozhodol zobraziť svätého Hieronyma nie ako učenca medzi biblickými zvitkami, ale ako kajúcneho pustovníka v púšti, v pustovni uprostred divočiny, vysvetľuje riaditeľka Vatikánskych múzeí Barbara Jatta v denníku L´Osservatore Romano:

„Oblečený v handrách, je sklonený, skôr než kľačiaci, v pozícii telesného a emocionálneho napätia. Toto postavenie, kameň, ktorý drží vo svojich rukách, ale aj lev, kardinálov klobúk a kríž, to sú všetko prvky poukazu na život svätca, ako ho traduje Zlatá legenda (Legenda aurea) od Jacopa da Varagine, všeobecne známa v 15. storočí.“

Podľa slov riaditeľky Vatikánskych múzeí sa Leonardovo majstrovské dielo stalo súčasťou vatikánskych zbierok za pápeža Pia IX., ktorý si želal zhromaždiť do pápežských zbierok významné diela s náboženskými motívmi ponúkané na trhu so starožitným umením. Sv. Hieronym v púšti bol zakúpený v roku 1856.

Pinacoteca Vaticana, ktorá dostala svoj právny status po podpise Lateránskych zmlúv o vzniku Vatikánskeho mestského štátu v roku 1929, vystavuje diela veľkých umelcov ako Giotto, Raffaello, Tiziano, Melozzo, Caravaggio a Leonardo. A práve v 9. sále, priľahlej k salóniku venovanému Raffaelovi, má svoje miesto od roku 1932 Leonardovo dielo Sv. Hieronym v púšti.

Ako ďalej vysvetľuje Barbara Jatta, obraz je nesporným majstrovským dielom génia Leonarda. Práve kvôli svojej charakteristike „nedokončeného diela“ je považovaný za jednu z jeho najzaujímavejších prác a počíta sa medzi veľmi málo obrazov, ktorých autorstvo nebolo nikdy spochybnené.

Slávna olejomaľba vyhotovená na drevenom podklade bude od 22. marca do 22. júna 2019 samostatne vystavená v Krídle Karola Veľkého (Braccio di Carlo Magno) pri Námestí sv. Petra. Priaznivci umenia si dielo môžu obzrieť bezplatne.

Súčasťou výstavy realizovanej pri príležitosti 500. výročia úmrtia toskánskeho majstra (Leonardo da Vinci zomrel vo veku 67 rokov 2. mája 1519 vo Francúzsku) je aj dokument z Historického archívu Dielní sv. Petra z roku 1513, ktorý potvrdzuje Leonardov pobyt v byte zriadenom pre neho vo vatikánskom Belvedere, v čase, keď sa v Ríme zdržiavali aj Michelangelo, Rafaello a Bramante.

Ako prezrádza riaditeľka Vatikánskych múzeí, Sv. Hieronym v púšti poputuje v tomto roku ešte do USA a Francúzska.

Významné miesta spojené s Leonardom da Vincim a jeho diela

Diela Leonarda da Vinciho mali nesmierny vplyv na svet západného umenia. Zatiaľ čo väčšina jeho majstrovských diel sa nachádza v mestách v Taliansku, ako je Florencia a Miláno, existujú ďalšie kúsky na prekvapivých miestach po celom svete.

1. Posledná večera (Il Cenacolo): Leonardo da Vinci namaľoval svetoznáme dielo Il Cenacolo alebo „Posledná večera“ na stenu dominikánskeho kláštora susediaceho s kostolom Santa Maria delle Grazie v Miláne v Taliansku. Technika maľby “a secco”, čo znamená maľovať na suchú stenu, bola v tú dobu inovatívna. Zobrazuje veľkonočnú večeru, počas ktorej Ježiš Kristus oslovuje apoštolov a hovorí: „Jeden z vás ma zradí. Jednou z hviezdnych čŕt maľby je odlišný emotívny výraz a reč tela každého apoštola. Jeho kompozícia, v ktorej sa Ježiš nachádza uprostred, no zároveň izolovane od apoštolov, ovplyvnila celé generácie maliarov. Vďaka použitiu tejto novej metódy a environmentálnym faktorom sa však nástenná maľba z 15. storočia v priebehu času začala postupne rozpadať.
2. Dáma s hranostajom: Toto múzeum založila v roku 1796 princezná Izabela Czartoryska s cieľom zachovať poľské dedičstvo. Dva roky po založení odcestoval syn princeznej Czartoryskej do Talianska, kde si kúpil da Vinciho portrét Dáma s hranostajom - jeden zo štyroch portrétov žien, ktoré kedy da Vinci namaľoval. Cecilia Gallerani mala len pätnásť rokov, bola to krásna a vzdelaná mladá dáma, keď spoznala milánskeho vojvodu - Lodovica Sforzu. Pre Lodovica bola Cecilia „krásna ako kvet“, na rozdiel od jeho oficiálnej snúbenice, ktorú opísal ako „krásne malé stvorenie“. Z dvojice sa stali milenci. A tu začína záhada tohto obrazu. Čo znamená hranostaj na portréte? Je to len dekoratívny prvok? Vôbec nie! Lodovico sa niekedy nazývalo Ermellino Bianco - Hranostaj biely a toto zviera bolo aj symbolom rodu Sforza. Súčasne je hranostaj v ženinom lone alegóriou materstva a podľa niektorých historických štúdií ho umelec namaľoval, aby zakryl Ceciliino tehotenstvo. Obraz mal od doby svojho vzniku mimoriadne ťažký osud, keď Cecilia musela opustiť palác, zobrala si obraz zo sebou, knieža Czartoryski ho kúpil ako dar svojej manželke Izabele. V časoch vojen, keď Izabela utekala pred ruskými vojnami ho ho ukrývala v pivnici, počas prvej svetovej vojny obraz skončil u spríbuznenej kráľovskej rodiny v Drážďanoch. Objavil sa aj v súkromnej zbierke Adolfa Hitlera, od neho ho však získal nemecký guvernér Krakova. Na konci vojny umelecké predmety zhabali Američania a vrátili ich Poliakom. Neúmerne veľké ruky - Leonardo rád maľoval každú časť tela zvlášť. Možno použil skicu, ktorú predtým namaľoval.
3. Mona Lisa: Louvre, jedno z najväčších múzeí na svete, je známe tým, že je domovom da Vinciho Mony Lisy, najskoršej talianskej maľby. Ako sa však také významné dielo talianskeho renesančného umelca dostalo do Francúzska? Namiesto toho, aby da Vinci odovzdal portrét objednávateľovi, priniesol obraz v roku 1517 so sebou do Francúzska, kde na ňom pokračoval - bol to jeho obľúbený obraz a neustále doň pridával detaily po zvyšok svojho života. Po umelcovej smrti, Monu Lisu zdedil umelcov asistent, ktorý ju predal Františkovi I. za 4000 zlatých, po čom bola pridaná do kráľovskej zbierky. Dnes tento jediný portrét navštívi každý rok 6 miliónov ľudí. Mona Líza je podobizeň mladej ženy na pozadí krajiny so vzdialeným hmlistým horizontom. Vlasy jej zakrýva čierny priesvitný závoj, keď sa na ňu lepšie pozriete, zistíte, že na tvári nemá žiaden chĺpok, žiadne obočie ani mihalnice. Je usadená v kresle, a prekrížené ruky, má ležérne položené na operadle. Najväčšie otázky však vyvoláva jej úsmev, podľa mnohých teórií sa šarmantná Talianka nemohla takto usmievať a ide iba o maliarovu predstavu.
4. Galéria Uffizi: Galériu Uffizi musíte vidieť, hlavne vďaka výstave diel mladého da Vinciho. Všetky tieto maľby boli dokončené pred rokom 1482, v roku, keď umelec odišiel z Florencie maľovať pre vojvodu Ludovica il Moro v Miláne. V tejto miestnosti môžu návštevníci zachytiť rané štádiá umelcovej brilantnosti v čase, keď sa učil u veľkého maliara Andrea del Verocchio. Ponorte sa do rozsiahleho sveta florentskej histórie umenia s 1,5-hodinovou prehliadkou Galérie Uffizi, najstaršieho múzea na svete. Preskočte hlavné vstupné línie a obdivujte také ikonické diela ako Botticelliho Zrodenie Venuše, Leonardovo Zvestovanie a Michelangelovo Tondo Doni.
5. Národná galéria v Londýne: Národná galéria v Londýne je domovom dvoch dôležitých diel od da Vinciho, nachádza sa tu Madona v skalách, Svätá Anna, Madona, dieťa a malý Svätý Ján, ktoré múzeum kúpilo. Ten je nakreslený uhľom a kriedou na ôsmich kusoch papiera zlepených k sebe a predpokladá sa, že ide o karikatúru k maľbe, hoci nebola objavená žiadna maľba založená priamo na tomto diele.
6. Národná galéria umenia vo Washingtone DC: Ďalším národným múzeom, ktoré má to šťastie, že má da Vinciho vo svojej zbierke, je Národná galéria umenia vo Washingtone DC. Portrét Ginevry de' Benci, je v skutočnosti jediným dielom da Vinciho, ktoré je v Amerike. Genevra bola dcérou bohatého florentského bankára, a portrét vznikol pravdepodobne v čase jej svadby. Portrét bol jedným z prvých Leonardových experimentov s olejomaľbou a na povrchu je niekoľko vrások, ktoré prezrádzajú, že sa túto techniku stále pokúšal zvládnuť. Napriek tomu starostlivé pozorovanie prírody a jemná trojrozmernosť Ginevrinej tváre neomylne poukazujú na nový naturalizmus, ktorým Leonardo pretváral renesančnú maľbu. Ginevra je modelovaná postupne sa prehlbujúcim závojom dymového tieňa. Ginevrinu tvár obklopujú ostnaté, vždyzelené listy borievky, kedysi jasnejšia zelená časom zhnedla. Prevažná väčšina ženských portrétov bola objednaná pri jednej z dvoch príležitostí: pri zasnúbení alebo manželstve. Svadobné portréty sa zvyknú robiť vo dvojici, pričom žena je na pravej strane. Keďže Ginevra sa pozerá doprava, tento portrét pravdepodobnejšie pripomína jej zasnúbenie. Jej nedostatok zjavnej elegancie je však trochu prekvapivý.
7. Svätý Hieronym v púšti: Svätý Hieronym v púšti, nedokončený obraz od da Vinciho, sa nachádza vo Vatikánskych múzeách v Ríme. Zobrazuje svätého Hieronyma, ako kľačí v skalnatej krajine v sýrskej púšti a hľadí na krucifix, ktorý je slabo načrtnutý v pravej hornej časti obrazu. Lev mu leží pri nohách a odkazuje na príbeh v životopise svätého Hieronyma, ktorý hovorí, že skrotil divoké zviera po vytiahnutí tŕňa z jeho laby. Vatikánske múzeá, založené na začiatku 16. storočia, vystavujú obrovskú zbierku umeleckých diel zhromaždených pápežmi v priebehu storočí.
8. Alte Pinakothek v Mníchove: Mníchovská Alte Pinakothek je jednou z najstarších umeleckých galérií na svete s pôsobivou zbierkou starých majstrovských obrazov. Renesančný architektonický štýl budovy je umeleckým dielom sám o sebe. Výnimočným umeleckým dielom zbierky je da Vinciho Madona s karafiátom, ktorá je tu vystavená od roku 1889. Hoci bola pôvodne pripisovaná Andreovi del Verrocchiovi, historici umenia sa dnes zhodujú, že ide o dielo Leonarda da Vinciho.
9. Gallerie dell’Accademia v Benátkach: Gallerie dell’Accademia v Benátkach má to šťastie, že sa nazýva domovom svetoznámej da Vinciho kresby tušom Vitruviánsky muž. Ako väčšina kresieb robených atramentom, aj umelcova geometrická štúdia proporcií ľudského tela sa zobrazuje len vo výnimočných prípadoch. To však neznamená, že táto galéria nestojí za návštevu. Jeho zbierka sa môže pochváliť aj majstrovskými dielami benátskej proveniencie až do 18. Leonardo dômyselne zobrazil muža so štyrmi nohami a štyrmi rukami, čo mu umožnilo zaujať 16 póz súčasne.
10. Ermitáž v Petrohrade: Aj keď možno neočakávate, že v Rusku nájdete obraz da Vinciho, pôsobivo vyzerajúce múzeum Ermitáž v Petrohrade vás nesklame. Tu nájdete dielo Madona Litta, hoci je prisudzovanie obrazu predmetom sporu, múzeum je pevne presvedčené, že dielo vytvoril da Vinci. Obraz sa dostal do Ruska prostredníctvom grófa Littu z Milána, ktorý v januári 1865 predal štyri diela vrátane tohto Múzeu Ermitáž.

Nechajte sa očariť krásou umeleckých diel a históriou kdekoľvek sa nachádzate. Do stálych expozícii Slovenskej Národnej Galérie sa dostanete bezplatne, a väčšina múzeí na Slovensku má vstup zadarmo prvú nedeľu v mesiaci.

Vitruviánsky muž

Tabuľka: Prehľad diel Leonarda da Vinciho a ich umiestnenie

tags: #leonardo #svaty #hieronymus