Čas pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista sa v západnej, alebo rímskej liturgii nazýva Advent. V gréckokatolíckej cirkvi je obdobie pred sviatkom pôstne a každoročné sa začína 15. novembra.
Adventný veniec so štyrmi sviecami.
Advent v západnej cirkvi
Advent sa začína štyri nedele pred Vianocami. V rímskokatolíckej, evanjelickej a ďalších cirkvách sa Advent, čiže štvortýždňové obdobie duchovnej prípravy pred vianočnými sviatkami, začne v tomto roku prvou adventnou nedeľou 3. decembra 2023. Advent - to nie sú len štyri obyčajné decembrové týždne. Sú to dni stresov i zhonu predvianočných príprav, ale aj stíšenia, radostného očakávania i krásnych okamihov pri vianočnom pečení a tvorení s rodinou.
História a symbolika adventu
Slovo advent pochádza z latinského adventus a označuje príchod. Práve na ten bezprostredne nadväzujú sviatky Narodenia Ježiša Krista, ktorý sa podľa Evanjelií narodil v onú najdlhšiu noc. Advent je v cirkevnom kalendári kresťanov prvým obdobím liturgického roka. Kedysi dávno trval advent od dvoch do šiestich nedieľ. Od čias pápeža Gregora Veľkého má už stabilne štyri nedele. Nesie v sebe symboliku 4000 rokov od stvorenia sveta po narodenie Ježiša. Advent dodnes pretkávajú rôzne tradície, ktoré sa viažu na rôzne “stridžie dni”.
Na rozdiel od sviatku Narodenia Pána, ktorý pripadá na 25. decembra, advent (podobne ako Veľká noc) nemá stabilný termín konania. Podľa toho, kedy vyjde ostatná nedeľa pred Prvým sviatkom vianočným, sa adventné obdobie začína medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Tohto roku sa začne v najneskoršom možnom termíne, a to až prvou decembrovou nedeľou - 3. decembra 2023.
Slávenie adventného času sa začalo objavovať v kresťanskej cirkvi až v 4. storočí, kedy nahradil spolu s Vianocami oslavy pohanského zimného slnovratu. Kým u predošlých generácií bol advent časom, kedy sa snažili o duchovnú prípravu a život v zhode s tradíciami a rituálmi, dnes stojí v popredí konzumnejšie prežívanie vianočného obdobia, prípadne pochopiteľne s rôznym svetonázorom a náboženstvom aj jeho neslávenie. Ono Vianoce nie sú len pre kresťanov. Osláviť sa predsa smie i to, byť s priateľmi alebo s rodinou. Či už si užijete dovolenku na horách či pri mori niekde v exotike, alebo doma. Veď aj to sú Vianoce. Neodmysliteľne k nim okrem kruhu blízkych, dobrej nálady a dobrotami bohato prestretého stolu predsa patria aj rozprávky, romantika i legendárne filmy, či čas na iné aktivity s rodinou a priateľmi. A aj preto mnohí z nás Vianoce milujeme.
Pre kresťanov sú to tiež dni nového začiatku, veď práve adventom začína nový liturgický rok. Sú tiež dobou očakávania a duchovnej prípravy nielen na najkrajšie sviatky roka - Vianoce, ale i na eschatologický Druhý Kristov príchod. V minulosti bol (a v značnej miere najmä pre východných kresťanov a gréckokatolíkov dodnes aj je) advent dobou pôstu, stíšenia sa a odriekania si a snahy stať sa o niečo lepším. Bol to čas bez zábav a pôžitkov. V domácnostiach a v kostoloch ho sprevádzala len strohá výzdoba.
Adventné obdobie je časom očakávania, túžby a pokánia. Liturgická farba je fialová a počas sv. omše sa vynecháva Glória. Niekedy je zvykom počas Adventu sláviť ranné sv. omše k úcte Panny Márie, tzv.
Naši predkovia nazerali na advent ako na pôstnu dobu, počas ktorej sa nesmú konať svadby a zábavy.
Tak či onak, v dnešnej dobe je predvianočné adventné obdobie asi pre všetkých časom veľkého zhonu a nákupnej horúčky, keďže počas týchto dní vrcholí “darčekobranie”, vianočné nákupy, veľké upratovanie i prípravy dobrôt na sviatočnú tabuľu.
Symboly adventu
K symbolom predvianočného obdobia patrí od 19. storočia adventný veniec. Kruh tu symbolizuje Božiu večnosť, cyklus rokov i kolobeh života človeka ako fyzickej i duchovnej bytosti. Vetvičky predstavujú život. Svetlo sviečok sprítomňuje samotného Krista, ktorý je svetlom sveta. Tradíciu adventných vencov údajne založil nemecký protestantský teológ J. Wichern. Kým pôvodne sa vence vešali pod strop na mašľu, dnes sa kladú na stôl.
Traduje sa, že správny adventný veniec by mal mať štyri sviečky. Každá pre jeden týždeň. Jednotlivé sviečky sa zapaľujú postupne počas železnej, bronzovej, striebornej a zlatej nedele. Tri fialové symbolizujú stíšenie, čakanie a pokánie, a jedna ružová v znamení radosti. Prečo práve tieto farby? Ich použitie opäť vychádza z predpisov kresťanskej liturgie. Tá adventu predpisuje fialovú liturgickú farbu rúch a liturgických textílií. Jedinou výnimkou je tretia adventná nedeľa s názvom Nedeľa radosti, kedy môže mať kňaz oblečené aj ružové liturgické rúcho. Ako predposlednú by sme mali zapáliť práve ružovú sviečku, ktorá symbolizuje radosť z blížiaceho sa sviatku Narodenia Pána.
Každá zo štvorice adventných nedieľ má okrem toho aj svoje ľudové označenie. Prvá je železná, nasleduje bronzová, strieborná a posledná nedeľa pred Vianocami je zlatá. S tým súvisí aj význam adventných nedieľ, na ktoré opäť treba hľadieť kresťanskou optikou. Prvá adventná nedeľa sa zameriava na Kristov druhý - tzv. eschatologický príchod na konci sveta s výzvou, aby bol naň pripravený aj človek dneška. Vtedy sa pri bohoslužbách v katolíckych kostoloch požehnávajú adventné vence i sviečky. Týmto dňom sa začína nielen doba adventu, ale i celý liturgický rok.
Druhá vyzýva k pokániu a pripomína sa osoba Jána Krstiteľa, ktorý mal zvestovať Boží príchod. Tretia adventná nedeľa je oslavou blížiaceho sa narodenia Pána a štvrtá je úplne v znamení pripomienky najbližších udalostí bezprostredne predchádzajúcich slávnosti Narodenia Pána.
Prvou (na tradičnom venci fialovou sviečkou, ktorá sa na adventnom venci rozsvecuje v prvú adventnú nedeľu), je Svieca prorokov. Toto pomenovanie si vyslúžila na pamiatku starozákonného proroka Izaiáša, ktorý predpovedal príchod Krista. Symbolizuje nádej na lepšie časy. Betlehemská svieca lásky je druhou fialovou sviečkou, ktorá sa na adventnom venci rozsvieti v druhú adventnú nedeľu. Predstavuje Ježiškove jasličky a symbolizuje mier, lásku a porozumenie. Gazdinkám odkazuje, že je najvyšší čas zútulniť si byt vianočnými dekoráciami a naplno pokračovať vo vianočnom pečení.
Tretia nedeľa adventu je nedeľa radosti. Názov pochádza z latinského slova gaudete a odkazuje na úvodný introit katolíckej liturgie. Zároveň sa označuje aj ako strieborná či pastierska nedeľa, no na adventnom venci zapaľujeme ružovú sviečku. Symbolizuje priateľstvo a vďaku. Ružová farba predstavuje radosť. Tentoraz z blízkej oslavy narodenia Ježiša. Gazdinkám odkazuje, že je najvyšší čas domácnosť pred nadchádzajúcimi sviatkami dokonale poupratovať a donakupovať darčeky.
Na štvrtú nedeľu horia na adventnom venci všetky štyri sviečky. Táto sa nazýva aj zlatou alebo anjelskou. Posledná sviečka symbolizuje lásku a mier. Počas nej by sme si mali dopriať kľud. A voľný čas využiť napríklad na návštevu vianočných trhov, ak sme to ešte nestihli.
K symbolom adventu patrí aj adventný kalendár, ktorý akiste netreba nikomu predstavovať. Je chutný, niekedy aj poučný, zábavný a tajomný. Ukrýva 24 drobností, ktoré rozžiaria tváre nejedného nedočkavého dieťaťa. Rodičia mi isté dajú za pravdu, že s adventným kalendárom decembrový čas o niečo rýchlejšie deťúrencom plynie.
Podobne ako vence, aj kalendáre vznikli v Nemecku. Ich autorkou bola tentoraz žena, spisovateľka Elisa Averdiecková, ktorá ich svetu predstavila vo svojej rozprávkovej knihe v roku 1851. Malé dievčatko menom Alžbeta každý deň v decembri počúvalo časť vianočného príbehu. Spievalo vianočné koledy a na tapetu priliepalo obrázok za obrázkom. Keď mala dvadsaťštyri obrázkov, vedela, že Vianoce sú už konečne tu.
Kým v minulosti adventné okienka ukrývali obrázky biblických postáv do domácich jasličiek, dnes je to čokoláda. Kalendár tak slúži ako zábavný spôsob odpočítavania zostávajúcich decembrových dní do Vianoc. Okrem kupovaného si však môžete svoj adventný kalendár vyrobiť doma a ukryť do nich aj iné drobné darčeky.
Zvláštnosťou adventu v prostredí rímskych katolíkov sú tzv. rorátne omše. Konajú sa zrána, ešte za tmy s výnimkou nedieľ a cirkevných sviatkov. Chrám vtedy osvecuje len svetlo sviec. Ich názov odkazuje na úvodnú antifónu Rorate Caeli - Roste nebesia. Votívne mariánske roráty majú pripomínať Izaiášovo mesiášske proroctvo započaté zvestovaním Panne Márii. Roráty symbolizujú kresťanské učenie, že kým Kristus neprišiel na túto Zem, ľudstvo kráčalo v tmách. On priniesol svetlo vykúpenia. A práve v tomto má svoju úlohu aj jeho Matka, Panna Mária. Postavu Panny Márie tu Cirkev velebí ako radosť Izraela a vznešenú dcéru Siona. Duchovne naladia na sviatky najmä praktizujúcich katolíkov.
Čo sa ale týka všetkých, je tradičné adventné upratovanie, ktoré má už byť z veľkej časti spravené do sviatku sv. Lucie. Avšak, ruku na srdce, často si upratovanie necháme takmer na poslednú chvíľu. S krásnym predvianočným obdobím sa spája aj čas prípravy vianočných koláčikov. Linecké koláčiky, medovníky, vianočná štóla, kokosové guličky, metrový koláč, štedrák, štangličky a mnohé ďalšie dobroty. Skrátka, chuťovky od výmyslu sveta!
V adventnom období sa koná množstvo charitatívnych akcií a v mnohých rodinách deti píšu v listoch svoje želania Ježiškovi. Ostatne, milou tradíciou je aj Ježiškova Vianočná pošta, ktorú od roku 1999 rok čo rok zabezpečuje Slovenská pošta a deti odmení milým prekvapením. Doprajte aj vy vašim deťom neopakovateľnú atmosféru vianočných zázrakov a umožnite im, aby prostredníctvom Vianočnej pošty napísali Ježiškovi list. Môžu mu napísať svoje želania alebo mu niečo milé nakresliť.
Počas adventného obdobia v mnohých domácnostiach nechýba vianočná hviezda, rôzne LED dekorácie, vianočný svietnik v okne či vianočná ruža. Bez nich by si už mnohí z nás čas čakania na Vianoce ani nedokázali predstaviť.
Filipovka vo východnej cirkvi
Východná cirkev prežíva pred sviatkom Narodenia Pána (25. decembra) štyridsaťdňové pôstne obdobie známe aj pod názvom Filipovka. Cieľom tohto obdobia je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenie (Troch kráľov). V byzantskej cirkvi bol tento pôst definitívne zavedený niekedy medzi 6. a 8. storočím, hoci existujú o ňom zmienky už aj v 4. storočí. Názov "Filipovka" získal preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa (14. novembra). Začiatkom Filipovky je teda 15. november a trvá 40 dní - do 24. decembra.
Filipovka je v byzantskom obrade jedným zo štyroch pôstnych období. Okrem Filipovky je Veľký pôst čiže Svätá Štyridsiatnica pred Paschou (Veľkou nocou), Apoštolský alebo Petro-pavlovský pôst pred sviatkom sv. apoštolov Petra a Pavla (29. júna) a Pôst pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (15. augusta) čiže Spasivka.
Kolískou tejto tradície je Gália v dnešnom Francúzsku. Zmienku o pôste pred sviatkom Narodenia Pána nájdeme už v piatom storočí, ale prvé isté svedectvo o tejto tradícii sa nachádza v spisoch Masomského snemu z roku 582.
„Veriaci sa pripravujú na veľký sviatok modlitbami a postením sa, čo nám pripomína, ako nábožní ľudia, starozákonní patriarchovia a proroci, so silnou vierou očakávali príchod Mesiáša.
Pôstne predpisy a liturgia
Pôstne predpisy pre Filipovku boli vždy miernejšie ako pravidlá pre Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou. Gréckokatolíkov na Slovensku v súčasnosti viaže počas Filipovky povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov iba počas piatkov. Na rozdiel od Veľkého pôstu nemá Filipovka vlastné liturgické predpisy, informoval hovorca Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Stanislav Gábor.
V Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára a Narodenie Pána slávi až 6.-7. januára, sa 40-dňový pôst začne o 13 dní neskôr ako u gréckokatolíkov.
Hoci od predveľkonočného pôstu býval adventný pôst o čosi miernejší, dodnes ho poznáme pod pojmom filipovka. Trvá podobne 40 dní a začína 15. novembra s výnimkou nedieľ a niektorých cirkevných sviatkov. Dnes môžeme byť radi, že pôstne predpisy mnohé kresťanské cirkvi zjemnili, pretože v nedeľu by sme si rezeň dopriať nemohli, nanajvýš nedeľnú rybu. Jedálniček by sa zúžil aj o mliečne výrobky, vajcia či med.
Rozdiely medzi Adventom a Filipovkou
Obdobie pred vianočnými sviatkami by malo byť pre kresťanov časom stíšenia sa a prípravy na Vianoce. Pôst pred Veľkou nocou je viac liturgický prepracovaný a je aj starší ako advent. V katolíckych chrámoch sa počas adventu nespieva Glória, oltár nemá kvetinovú výzdobu, stredobodom výzdoby je adventný veniec a liturgická farba je fialová, rovnako ako v pôste.
„Advent nemá výzvy na obrátenie, kajúcnosť, toto nezaznieva, aj keď sa číta evanjelium o Jánovi Krstiteľovi, ale tá myšlienka je ohlasovanie príchodu Mesiáša. Advent nie je tak radikálne zameraný na pokánie, kajúcnosť, obrátenie, ktoré je potrebné.
V gréckokatolíckej cirkvi advent v liturgii nepoznajú. Štyridsať dní pred Vianocami sa začína Filipovka alebo presnejšie Pôst pred sviatkom Narodenia Pána. Je to pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána v byzantskom obrade, teda v gréckokatolíckej aj pravoslávnej cirkvi. Názov Filipovka získal tento pôst preto, lebo sa začína deň po sviatku sv.
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je tento pôst miernejší ako pôst pred Veľkou nocou. V Katolíckej cirkvi, či už východného, alebo západného obradu, sa začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou prísnym pôstom, keď sa veriaci najedia len raz za deň.
Kežmarský dekan František Trstenský na margo toho hovorí, že počas adventu nebývajú ani svadby. Keďže advent je časom stíšenia sa, nebolo by v poriadku ísť na diskotéku či nejakú hlučnú zábavu. Podľa dekana Trstenského sa už dnes na tento rozmer adventu zabúda, pritom ide o dlhú tradíciu v cirkvi. Prvé tanečné zábavy boli po advente vždy až na sviatok svätého Štefana, teda 26.
Počas adventného obdobia bývajú aj rôzne firemné večierky, kapustnice a posedenia. Podľa katechétu Bujdu aj kňaza Trstenského v tom z pohľadu cirkvi nie je problém. Nič zlé nie je ani na tom, keď sa ľudia vyberú na vianočné trhy, je tam totiž prítomný rozmer stretávania sa. Zároveň však poukazuje na to, že dnes sme už z adventu urobili Vianoce, a keď sú Vianoce, vtedy sa už v mestách ozdoby skladajú. „Advent je predkrm. Vidím to ako výzvu pre veriaceho človeka, ak je advent očakávanie, tak nerobme z očakávania už udalosť. Advent má byť teda o stíšení sa, o spoločnej modlitbe v rodine.
Pravoslávne Vianoce a juliánsky kalendár
Veriaci, ktorí používajú starší, juliánsky kalendár sa na vianočné sviatky ešte len pripravujú. Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa staobylejšieho - juliánskeho kalendára.
Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára.
Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní, na rozdiel od katolíkov, ktorí trávia advent. Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni.
Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá.
Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažúcich sa k sviatku Roždestva zrána. Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie.
Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer.
7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy.
Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.
Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.
Cirkevný Nový rok budú pravoslávni sláviť 14. januára (1. januára) a sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára. (6.
Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda.
Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu.
A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví - prostopenije, ako poznáme len na našom a blízkom území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Štedrý deň v pravoslávnej tradícii
Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia.
Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba).
Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku.
Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč.
Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať.
Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy),hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Pravoslávny kalendár sa riadi podľa juliánskeho kalendára, ktorý je o 13 dní posunutý oproti gregoriánskemu kalendáru, ktorý používa väčšina sveta.
Sviatok Narodenia Pána (Vianoce) sa tak bude sláviť 25. decembra namiesto 7. januára, sviatok Pokrov - Presvätej Bohorodičky Ochrankyne - 1. namiesto 14. októbra, Bohozjavenie - 6. namiesto 19. januára a sviatok svätého Mikuláša - 6. decembra namiesto 19.
Rok juliánskeho kalendára je voči astronomickému roku dlhší o 11 minút a 14 sekúnd a v priebehu stáročí táto odchýlka stále vzrastá.
Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam.
Regionálne zvyky v pravoslávnych krajinách
V rozličných pravoslávnych krajinách sa dodržiavajú rôzne regionálne zvyky:
- Rusko: Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
- Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
- Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
- Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.
Pravoslávne Vianoce vs. západné Vianoce
Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.
Pravoslávne Vianoce sú krásnym príkladom sviatkov, ktoré spájajú duchovnú hĺbku, rodinnú lásku a úctu k tradíciám.
tags: #krestania #maju #advent #pravoslavni #maju #filipovku