Leonardo da Vinci a jeho Svätý Hieronym

Leonardo di ser Piero da Vinci, známy ako Leonardo da Vinci, (* 15. apríl 1452, Anchiano pri meste Vinci - † 2. máj 1519, Cloux) bol taliansky renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar. Bol opísaný ako archetyp "renesančného človeka" a ako univerzálny génius. Leonardo je slávny pre svoje majstrovské obrazy ako Posledná večera a Mona Líza. Tiež je známy ako tvorca mnohých vynálezov, ktoré predvídali modernú technológiu, ale ktoré boli len výnimočne skonštruované počas jeho života.

Leonardo sa narodil v dedinke Anchiano, blízko mesta Vinci v Taliansku. Bol nemanželské dieťa. Keďže sa narodil pred zavedením modernej konvencie o menách v Európe, jeho celé meno bolo "Leonardo di ser Piero da Vinci", ktoré znamenalo "Leonardo, syn pána Piera z Vinci". Leonardo sám jednoducho podpisoval svoje práce "Leonardo" alebo "Io, Leonardo" ("Ja, Leonardo"). Mnoho autorít preto spomína jeho práce ako "od Leonarda", a nie "od da Vinciho". Leonardo vyrastal so svojím otcom vo Florencii.

V roku 1476 bol anonymne obžalovaný z homosexuálneho styku so 17-ročným známym prostitútom, Jacopom Saltarellim, ktorý mu stál ako model. Spolu s ďalšími troma mladými mužmi ho obvinili z homosexuálneho správania. Nakoniec bol pre nedostatok svedkov oslobodený. Tvrdenie, že Leonardo bol homosexuál, sa všeobecne akceptuje. Najdlhší vzťah mal s krásnym delikventom Gianom Giacomom Caprottim da Oreno, ktorého nazýval Salai (malý diabol) a ktorý vstúpil do jeho služieb vo veku 10 rokov ako jeho sluha a asistent.

Okolo roku 1466 sa stal učňom maliara Andreu del Verrocchio. Asi od roku 1482 do roku 1499 Leonardo pracoval pre Ludovica Sforzu, vojvodu Milána, kde si založil aj vlastnú dielňu s učňami. Sedemdesiat ton bronzu, ktoré bolo pripravených na Leonardovu sochu "Gran Cavallo" (Veľký kôň) padlo za obeť (boli použité na výrobu pušiek) vojvodovmu pokusu zachrániť Miláno pred Francúzskom Karla VIII. Keď sa v roku 1498 Francúzi už za vlády Ľudovíta XII. vrátili, Miláno padlo bez boja a Sforza bol zvrhnutý. Leonardo istý čas ostal v Miláne, až kým jedného rána neuvidel francúzskych lukostrelcov trénovať na jeho hlinenom modeli sochy "Gran Cavallo" v polovičnej veľkosti.

Vo Florencii vstúpil do služieb Cesara Borgiu, syna pápeža Alexandra VI., zvaného "Vojvoda Valentino", ako vojenský architekt a staviteľ. V roku 1507 sa Leonardo stretol s výnimočne krásnym 15-ročným aristokratom, grófom Francescom Melzim. Od 1513 do 1516 žil v Ríme, kde v tom čase pôsobili maliari ako Rafael a Michelangelo; hoci s nimi neudržiaval kontakty, predpokladá sa, že zohral hlavnú úlohu v premiestnení 'Davida', majstrovského diela Michelangela.

V roku 1515 František I. znova obsadil Miláno, a Leonardo bol poverený vytvorením dekorácie (mechanického leva) pre mierové rozhovory v Boloni medzi francúzskym kráľom a pápežom Levom X., kde sa musel prvýkrát stretnúť s kráľom. V 1516, vstúpil do Františkových služieb a využíval zámok Clos Lucé hneď vedľa kráľovskej rezidencie na kráľovskom zámku v Amboise, a dostával štedrú penziu. Zomrel vo Francúzsku v meste Cloux roku 1519. V súlade s jeho poslednou vôľou nasledovalo jeho truhlu 60 žobrákov.

Leonardo je veľmi známy vďaka svojím majstrovským obrazom ako Posledná večera (po taliansky Ultima Cena alebo Cenacolo, v Miláne), namaľovanom v roku 1498, a Mona Líza (tiež známa po taliansky ako La Gioconda alebo po francúzsky La Joconde, teraz v Louvri v Paríži), namaľovanom v 1503-1506, aj keď sa polemizuje či tento obraz namaľoval sám alebo je to dielo jedného z jeho študentov. V roku 1481 bol poverený namaľovať obraz nad oltár "Klaňanie kráľov". Vo Florencii bol poverený namaľovať rozsiahlu verejnú nástennú maľbu "Bitka pri Anghiari"; jeho rival Michelangelo mal maľovať na opačnú stenu. Veľa rokov v Miláne strávil vytváraním plánov a modelov pre monumentálnu sedem metrov vysokú sochu koňa z bronzu ("Gran Cavallo"), ktorá mala stáť v tomto meste. Vojna s Francúzskom nedovolila dokončiť tento projekt.

Na základe súkromnej iniciatívy bola podobná socha dokončená podľa niektorých jeho plánov v roku 1999 v New Yorku, darovaná a premiestnená do Milána. Huntovo múzeum v meste Limerick v Írsku vlastní malého bronzového koňa, o ktorom sa predpokladá, že je prácou Leonardovho učňa podľa jeho pôvodného návrhu. Okrem to však sám urobil mnoho sôch. Známe sú hlavne tie najstaršie. Mnoho Leonardových zápiskov sa týkalo architektúry, najmä plánov na výstavbu katedrál. Jeho štúdie z tejto oblasti začínali dôkladným preskúmaním rôznych stavebných nástrojov a pomôcok.

Vitruviánsky muž

Ďalej pokračovali do oblasti, ktorá dovtedy nebola preskúmaná a to skúmaním rôznych mohutností stĺpov, trámov, nosníkov a klenieb. Experti sa zhodujú, že väčšina jeho architektonických štúdii bola teoretických a Leonardo nikdy nečelil praktickým problémom vyplývajúcim zo stavby ním navrhnutých budov. Jeho poznámky o architektúre sú posudzované ako niečo, čo spadá do oblasti "ako navrhnúť konštrukciu na ozdobenie fasády budovy" alebo "ako vyzdobiť plošinu vztýčenú pri oslavách". Na druhej strane niektoré náčrty sú čiastočne zaujímavé svojou ambíciou zobraziť obrovské dómy, kaplnky, štvorcestné točité schody, dvojité špirály točitých schodov, mnohoprúdové ulice pre chodcov a komerčnú dopravu. Ako svoju architektonickú prácu Leonardo prezentoval model ideálneho mesta pre Ludovica Sforzu. To by si ale vyžadovalo úplne prebudovanie Milána, čo sa samozrejme nikdy nestalo.

Iba málo Leonardových kresieb a plánov na poli architektúry uzrelo svetlo sveta. Pravdepodobne spolupracoval s Ambrogiom da Cortisom a Bramanteom, v roku 1492, pri prestavbe trhu Vigevano a možno bol aj pri dvoch troch ďalších civilných projektoch. Okrem toho vieme, že predložil projekt centrálnej veže Milánskej katedrály. V roku 1502 Leonardo da Vinci vytvoril kresbu visutého mosta s jediným segmentom s dĺžkou 720 stôp (240 m) ako časť stavebného projektu pre sultána Bajazida II. z Konštantínopolu). Most mal preklenúť ústie Bosporu známe ako Zlatý roh. Na sklonku života pracoval na náčrtoch pre zámok kráľovnej matky v Romorantine.

Možno pôsobivejšie než jeho umelecká tvorba sú jeho vedecké a konštrukčné štúdie zaznamenané v denníkoch, ktoré obsahujú asi 6000 strán poznámok a kresieb, a v ktorých sa prelína veda a umenie. Jeho prístup k vede charakterizuje jedno: pokúšal sa porozumieť fenoménu jeho opisom a nákresmi do najmenších podrobností a nekládol pritom dôraz na pokusy alebo teoretické vysvetlenia. Počas celého života plánoval zostaviť veľkú encyklopédiu založenú na detailných kresbách všetkého. Leonardo nikdy nepublikoval ani inak nerozširoval obsah svojich denníkov. Mnoho vedcov sa ale domieva, že Leonardo tak chcel urobiť a zverejniť svoje pozorovania. Tieto zápisky ostali záhadné a nezrozumiteľné až do 19. storočia a nemali vplyv na vývoj vedy a techniky.

Počas celého života plánoval zostaviť veľkú encyklopédiu založenú na detailných kresbách všetkého. V astronómii, Leonardo veril, že Slnko a Mesiac krúžia okolo Zeme, a že Mesiac odráža slnečné svetlo, pretože je pokrytý vodou. Zistil však vplyv Mesiaca na príliv a odliv. Podieľal sa na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických kresieb, pričom plánoval rozsiahle práce: ľudskú a porovnávaciu anatómiu. Prišiel na spôsob ako pitvať oko, ktorý sa používal až do 19. storočia. Okolo roku 1490 vytvoril do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio.

Jeho štúdium ľudskej anatómie viedlo k návrhu prvého známeho robota v písanej histórii. Návrh, ktorý sa nazýva aj Leonardov robot, bol pravdepodobne nakreslený okolo roku 1495, ale objavený bol až v 50-tych rokoch 20. storočia. Leonardo, fascinovaný fenoménom lietania, vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi (ktorá by nefungovala, lebo by začala celá rotovať) a ľahkého rogala (ktoré by mohlo letieť). V jeho poznámkach sa tiež vyskytuje náčrt lietacieho stroja, pri ktorom stojí za povšimnutie pedantné prepracovanie chvostového kormidla. 3. januára 1496 neúspešne vyskúšal lietajúci stroj, ktorý sám zostrojil.

Okrem konštrukcií napodobňujúcich krídla vtáčie vytvoril tiež jednu podľa netopierích krídel. Vo svojich poznámkach sa tiež zaoberal myšlienkou padáka, ktorý však rozpracoval len teoreticky. Ako pohon pre svoje lietajúce stroje častokrát využíval ľudskú silu (napr. Vynašiel však anemometer na zisťovanie smeru fúkania vetra. Viatím vetra sa tiež zaoberal anemoskop, ktorý však pravdepodobne zisťoval rýchlosť vetra. Jeho denníky obsahujú tiež niekoľko vynálezov vojenského zamerania, ako napríklad guľomety, obrnený tank poháňaný ľuďmi alebo koňmi či klastrovú bombu, a to aj napriek tomu, že neskoršie pokladal vojnu za najhoršiu ľudskú činnosť. Skonštruoval niečo ako bojové delo, ktoré malo možnosť nastavenia uhla a výšky, bolo pohyblivé a využiteľné v boji. Oprášil náčrty z dávneho stredoveku a vylepšil baranidlo, ktoré sa dalo používať priamo na hradby miest.

Jeho nápady dali základ, síce v zmenšenej podobe, dnešným zbraniam ako sú revolvery či samopaly. Z ďalších stredovekých zbraní si ako inšpiráciu zobral aj kušu, ktorú však vytvoril ako zbraň hlavne na spôsobenie zmätku v nepriateľských šíkoch a dohnal ju ku gigantickým rozmerom, asi tak na 6 vozov. Vytvoril rôzne druhy projektilov, ktoré síce neboli doplnené matematickými výpočtami dráhy letu, ale už z ich tvaru bolo zrejmé, ako veľmi si Leonardo uvedomoval význam aerodynamiky. Ďalšie vynálezy zahŕňajú ponorku, zariadenie s ozubenými kolieskami, ktoré môže byť považované za prvú mechanickú kalkulačku, a auto poháňané pružinovým mechanizmom. Počas svojho pobytu vo Vatikáne naplánoval priemyselné využitie slnečnej energie pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody. Okrem týchto vynálezov vynašiel skafander, vo svojich štúdiách ho do detailov rozpracoval, aj keď v tej dobe pozostával len zo zvona na hlavu a plávacích plutiev. Až neskôr domyslel kožený odev určený na pobyt pod vodou.

Z ďalších jeho nápadov, ktoré by našli zúžitkovanie aj v dnešnej dobe, bola napríklad hydraulická píla. Mal aj svojský systém klimatizácie, ktorý mal za úlohu zabraňovať prudkým zmenám teploty, ktoré by mali ničivý účinok na jeho laboratórium. Jednoduchým systémom skonštruoval zariadenie na meranie vlhkosti vzduchu: boli to kvázi váhy, na jedenej strane mali vosk a na druhej rovnaké množstvo vlny, ktorá na rozdiel od vosku absorbuje vlhkosť. Odchýlka, ktorá vznikla vo vlhkom prostredí, keď vlna nasiakla vodou, sa prenášala na stupnicu na váhach. Odkaz a genialita Leonarda da Vinciho ovplyvnila generácie umelcov a učencov.

Leonardov obraz „Sv. Hieronym v púšti“

Svätý Hieronym v púšti

Pri 500. výročí smrti Leonarda da Vinciho vystavili Vatikánske múzeá jeho slávnu maľbu „Sv. Hieronym v púšti“. Expozícia s priamym vstupom z Námestia sv. Petra bude voľne prístupná verejnosti počas troch mesiacov, až do 22. júna. Vo štvrtok 21. marca 2019 za účasti riaditeľky Vatikánskych múzeí Barbary Jatta otvorili v ľavom krídle pri kolonáde na Námestí sv. Petra (Braccio di Carlo Magno) výstavu sprístupňujúcu širokej verejnosti olejomaľbu Leonarda da Vinciho „Sv. Hieronym v púšti“.

Príbeh sv. Hieronyma reprezentovaný obrazom približujú aj vybrané myšlienky z katechézy emeritného pápeža Benedikta XVI., venovanej tomuto učiteľovi Cirkvi, na audiencii 7. novembra 2014.

Leonardo sa rozhodol zobraziť svätého Hieronyma nie ako učenca medzi biblickými zvitkami, ale ako kajúcneho pustovníka v púšti, v pustovni uprostred divočiny, vysvetľuje riaditeľka Vatikánskych múzeí Barbara Jatta v denníku L´Osservatore Romano: „Oblečený v handrách, je sklonený, skôr než kľačiaci, v pozícii telesného a emocionálneho napätia. Toto postavenie, kameň, ktorý drží vo svojich rukách, ale aj lev, kardinálov klobúk a kríž, to sú všetko prvky poukazu na život svätca, ako ho traduje Zlatá legenda (Legenda aurea) od Jacopa da Varagine, všeobecne známa v 15. storočí.“

Podľa slov riaditeľky Vatikánskych múzeí sa Leonardovo majstrovské dielo stalo súčasťou vatikánskych zbierok za pápeža Pia IX., ktorý si želal zhromaždiť do pápežských zbierok významné diela s náboženskými motívmi ponúkané na trhu so starožitným umením. Sv. Hieronym v púšti bol zakúpený v roku 1856.

Pinacoteca Vaticana, ktorá dostala svoj právny status po podpise Lateránskych zmlúv o vzniku Vatikánskeho mestského štátu v roku 1929, vystavuje diela veľkých umelcov ako Giotto, Raffaello, Tiziano, Melozzo, Caravaggio a Leonardo. A práve v 9. sále, priľahlej k salóniku venovanému Raffaelovi, má svoje miesto od roku 1932 Leonardovo dielo Sv. Hieronym v púšti.

Ako ďalej vysvetľuje Barbara Jatta, obraz je nesporným majstrovským dielom génia Leonarda. Práve kvôli svojej charakteristike „nedokončeného diela“ je považovaný za jednu z jeho najzaujímavejších prác a počíta sa medzi veľmi málo obrazov, ktorých autorstvo nebolo nikdy spochybnené.

Slávna olejomaľba vyhotovená na drevenom podklade bude od 22. marca do 22. júna 2019 samostatne vystavená v Krídle Karola Veľkého (Braccio di Carlo Magno) pri Námestí sv. Petra. Priaznivci umenia si dielo môžu obzrieť bezplatne.

Súčasťou výstavy realizovanej pri príležitosti 500. výročia úmrtia toskánskeho majstra (Leonardo da Vinci zomrel vo veku 67 rokov 2. mája 1519 vo Francúzsku) je aj dokument z Historického archívu Dielní sv. Petra z roku 1513, ktorý potvrdzuje Leonardov pobyt v byte zriadenom pre neho vo vatikánskom Belvedere, v čase, keď sa v Ríme zdržiavali aj Michelangelo, Rafaello a Bramante.

Ako prezrádza riaditeľka Vatikánskych múzeí, Sv. Hieronym v púšti poputuje v tomto roku ešte do USA a Francúzska.

Leonardo da Vinci a renesancia

Leonardo da Vinci bol renesančný muž v pravom zmysle slova. Bol maliarom, architektom, vynálezcom a vedcom. Človek, ktorého dnes považujeme za veľkého umelca a génia svojho druhu, ostával často nepochopený, kým svet sa práve začínal deliť o vedomosti v knihách vyrobených pohyblivým písmom, on už dávno naplnil desiatky tajných zápisníkov svojimi vynálezmi, pozorovaniami a teóriami všakovakého druhu, od letectva až po anatómiu. Pojmy v jeho zápisníkoch sa často ťažko interpretovali, aj keď bol ako vychvaľovaný ako veľký umelec, jeho kolegovia nedocenili jeho genialitu.

Renesancia znamenajúca obrodenie (znovuzrodenie), je v užšom zmysle sloh medzi gotikou a barokom. Renesanciou začína novovek. Je to obdobie revolučných premien v myslení, v poznávaní sveta, obdobie technických vynálezov, obdobie vzniku a rozvoja prírodných vied (matematika, fyzika, optika), ktoré ovplyvnili aj rozvoj výtvarného umenia. Je to obdobie zámorských objavov, uskutočňujú sa cesty do Afriky, Indie, bola objavená Amerika 1492 Krištofom Columbom. Tieto cesty priniesli prevrat do vtedajších zemepisných znalostí. Proti náuke o Bohu v teológií sa stáva v tomto období stredom pozornosti človek (humanizmus - humanus -ľudský).

Humanizmus a renesancia má svoj vzor v antike, ktorej znovuzrodenie sa stáva hlavným znakom nového slohu - antické umenie sa stáva zdrojom renesančného umenia. Keďže do popredia sa dostáva človek i umenie dostáva nový svetský charakter. Rodová a obchodná šľachta ale tiež duchovenstvo sa stávajú milovníkmi a podporovateľmi umenia. Gotika zavrhovala individuálny prejav umelca a až renesancia kladie dôraz na jeho osobnosť čím sa dejiny umenia stávajú dejinami umelcov. Renesančné umenie oslavovalo pozemský život a bolo určené pre človeka, ktorý bol stredobodom záujmu čo v praxi znamená, že v architektúre sa stavajú a prevládajú svetské stavby a v maliarstve portréty.

Hlavným znakom renesančnej estetiky je symetria, harmónia, krása a ušľachtilosť tvarov. V maliarstve boli obnovené niektoré antické odvetvia, ktoré stredovek zavrhoval alebo nepoužíval : akt, mytologické a alegorické scény a krajinomaľba.

Dielo Leonarda da Vinciho a jeho vplyv na svet západného umenia

Dielo Leonarda da Vinciho malo nesmierny vplyv na svet západného umenia. Zatiaľ čo väčšina jeho majstrovských diel sa nachádza v mestách v Taliansku, ako je Florencia a Miláno, existujú ďalšie kúsky na prekvapivých miestach po celom svete.

Príklady diel Leonarda da Vinciho:

• Dáma s hranostajom: Portrét Cecílie Gallerani, milenky milánskeho vojvodu Lodovica Sforzu, ktorý sa nachádza v Czartoryski Museum v Krakove.
• Mona Lisa: Najznámejší portrét na svete, ktorý sa nachádza v Louvri v Paríži.
• Zvestovanie: Rané dielo da Vinciho, ktoré je vystavené v Galérii Uffizi vo Florencii.
• Madona v skalách: Dve verzie tohto diela sa nachádzajú v Louvri a Národnej galérii v Londýne.
• Portrét Ginevry de' Benci: Jediné dielo da Vinciho v Amerike, ktoré sa nachádza v Národnej galérii umenia vo Washingtone DC.
• Svätý Hieronym v púšti: Nedokončený obraz vo Vatikánskych múzeách v Ríme.
• Madona s karafiátom: Vystavená v Alte Pinakothek v Mníchove.
• Vitruviánsky muž: Kresba tušom v Gallerie dell’Accademia v Benátkach.
• Madona Litta: Obraz v Ermitáži v Petrohrade, ktorého autorstvo je sporné.

Florencia a Miláno: Centrá renesancie

Centrom obchodu, vedeckých a zemepisných objavov sa v Európe stalo Taliansko. Tam sa postupne zrodil nový spôsob myslenia. Ľudia začali veriť viac vo vlastné sily ako v náboženstvo. Bohatí kupci využívali svoje peniaze i moc na rozvoj kultúry, ktorá bola ovplyvnená umením a vedou starovekých Grékov a Rimanov. Tak sa v Taliansku v 14.storočí rodí nové myšlienkové a umelecké hnutie -renesancia. Tento názov vznikol z francúzskeho slova s významom „znovuzrodenie".

Florencia je mesto umenia, módy, histórie a skvelého jedla. Spája v sebe všetky prvky Toskánska a je jeho pomyselnou vstupnou bránou. Ponúka však nespočetné množstvo atrakcií, od historických kostolov až po krásne mestské parky a historické štvrte.

Milánsky hrad je jeden z najkrajších talianskych hradov. Disponuje viacerými múzeami a nádherným parkom.

Pred päťsto rokmi, 2. mája 1519, zomrel maliar, sochár, architekt, prírodovedec, hudobník, spisovateľ, vynálezca a konštruktér Leonardo da Vinci. Dokonalá renesančná osobnosť, ktorá mala ruky umelca a myseľ vedca.

tags: #leonardrdo #svaty #hieronym