Kostoly v Liptovskej Kokave a ich história

Liptovský Hrádok ako mesto nemá stredoveké dejiny ako také, tie sa viažu na Hrádocký hrad, ale jeho mestská časť Dovalovo je od Hrádku skoro o 500 rokov staršia, teda ona má svoje stredoveké dejiny spojené s kontinuálnym osídlením jej miesta minimálne od 13. storočia. Liptovský Hrádok bola pôvodne osada, ktorá v minulosti vyrástla okolo hradu dostala názov Hrádek, Hrádok, od roku 1927 mesto Liptovský Hrádok.

Najstaršou stavebnou pamiatkou Liptovského Hrádku je ranogotický kostol sv. Martina z Tours, ktorý sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Dovalovo. Po cirkevnej stránke hrad patril dovalovskej fare a dovalovský farár bol zároveň hradným kaplánom. Neskôr bola na hrade zriadená kaplánska stanica. V rokoch 1708 - 1709 bol hradným kaplánom na Hrádockom hrade kňaz Ján Textoris z Bátoviec, ktorý vyštudoval teológiu v Jene.

Najstaršia farnosť na území terajšej farnosti bola v Liptovskom Petre. V rokoch 1332-1335 tam bol farárom Pavel, ktorý bol povinný odvádzať pápežské desiatky. Tamojší kamenný kostol zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Patril spolu s kostolom v Liptovskom Jáne (1263), kostolom dnes už zaniknutej obce Svätý Duch (1286) a kostolom vo Svätom Štefane k najstarším kostolom v hornom Liptove.

V 18. storočí bol postavený kostol sv. Šimona a Júdu v Liptovskej Kokave. Farská budova bola postavená v roku 1776, dnešný kostol Navštívenia Panny Márie bol dokončený v rokoch 1790 - 1792 v historickom centre mestečka, v čase veľkého rozvoja mestečka.

Stredoveký vývoj kostola sv. Martina

Už som v mojich článkoch spomínal, že katolícky kostol v Dovalove bol postavený pravdepodobne neskôr ako dedina samotná, je teda od nej mladší, pretože v opačnom prípade by dedina prebrala pomenovanie podľa patróna kostola (napríklad hneď susedná dedina - Liptovský Peter - vznikla neskôr ako kostol sv. Petra a Pavla, a tak prevzala meno jedného z patrónov tunajšieho kostola, rovnako je to s dedinou Liptovský Ján, alebo mestom Liptovský Mikuláš, alebo aj prípad zaniknutej dediny Svätý Duch).

Prvá písomná zmienka o kostole pochádza asi z roku 1397 (tiež som to už spomínal, že meno farára a patrocínium kostola - ,,...farár Šimon v kostole sv. Martina v Liptove...“ sa môže týkať aj kostola sv. Martina v Martinčeku nad Ružomberkom). Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (,,Malý Dowall“ - pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke.

Dovalovská farnosť mohla mať aj jeden alebo dva filiálne kostoly alebo kaplnky - hradnú kaplnku na hrade, a prípadne (nie je isté, či sa tam niečo také v stredoveku nachádzalo, ale predpoklad existuje) drevenú kaplnku v obci Liptovská Kokava. Ale pozrime sa bližšie na samotnú stavbu.

Kostol sv. Martina bol mnoho krát prestavaný, preto je náročné určiť ako v skutočnosti v stredoveku vypadal. Stredoveké jadro podľa doterajších výskumov predstavuje jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia. K severnej strane svätyne bola pristavaná sakristia, samotná svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, loď kostola mala vysoký trámový strop (klenba tu bola dostavaná až v priebehu 17. storočia).

Svätyňa bola od lode kostola oddelená lomeným víťazným oblúkom, na ktorého ľavej strane (z pohľadu z lode kostola) sa nachádzala kazateľnica (do dnešných dní sa nám pôvodná kazateľnica nezachovala, dnešná pochádza z druhej polovice 18. storočia, ale vzhľadom k tomu, že sa nachádzali aj v starších kostol (napr. stredovekú kazateľnicu dosvedčuje aj lomený oblúkovitý otvor v pozostatkoch stredovekého kostola v Rajeckej Lesnej), predpokladám jej existenciu, na ľavej strane preto, lebo je to akusticky najlepšie miesto v gotickom kostole, keď tam prehovoríte, je vás rovnako počuť v celom kostole).

Existuje tu aj možnosť, že kostol bol obohnaný kamenným múrom, hradbou (dnešná pochádza z renesančnej prestavby kostola okolo rokov 1610 - 1615). Vnútri takto postaveného areálu sa nachádzal prikostolný cintorín (v stredoveku sa mohlo pochovávať len na posvätnej pôde a takou práve boli areáli kostolov, takto sa cintoríny dostali do stredov miest - napr. okolie košického Dómu sv. Alžbety).

Nevieme to naisto, ale krátko po postavení kostola mohla prebehnúť trochu reprezentatívnejšia rekonštrukcia súvisiaca so vznikom Hrádockého panstva (je známe, že v rokoch 1312 - 1322 nechal magister Donč, staviteľ hradu, prestavať a obnoviť kostol v Liptovskom Petre, ale keďže sa Liptovský Peter stal postupne sídlom prvých predkov rodu Podturňanských, bolo potrebné nájsť inú alternatívu pre náboženské centrum, ktorým sa stalo Dovalovo, keďže Petranský kostol bol majetkom iného panstva).

Vtedy mohol získať pomerne zaujímavú a reprezentatívnu výzdobu - v druhej polovici 14. a v prvej polovici 15. storočia postupne vznikali fresky na stenách kostola (odhalené počas rekonštrukcie v rokoch 2005 - 2006, na svoju dobu pomerne kvalitné a farebné). Keďže ale výskum kostola nebol kompletný, fresky neboli odhalené plošne a teda nemôžeme ani rekonštruovať polohy stredovekých okenných otvorov. Výskum exteriéru sa nevykonal, teda nevieme ani, aká bola pôvodná farebnosť kostola. Vieme len, že stál bez veže, ktorá ku kostolu bola pristavaná až v 17.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a na to, že výskum kostola nikdy nebol kompletný, je náročné rekonštruovať vzhľad kostola po jeho výstavbe, respektíve prvej prestavbe. Ale ak použijeme porovnanie s inými stredovekými kostolmi Liptova a so značnou dávkou fantázie vieme povedať a zobraziť, ako mohol kostol vypadať.

Vonkajšie fasády boli pravdepodobne natreté na bielo, rohy budovy mohlo ozdobovať kvádrovanie (iluzívne kvádre namaľované na rohoch stavby). Najzložitejšia mala byť vstupná časť kostola - západné priečelie, kde sa do dnešných dní zachoval gotický portál do kostola (aj keď pre 13. a 14. storočie je pomerne nezvyklý jeho tvar - polkruhová vrchná časť portálu, môže svedčiť o tom, že pochádza už z čias výstavby kostola v 13. storočí, pretože v 14. storočí sa už využíval lomený oblúk, typický gotický prvok).

Dvere boli pravdepodobne z masívnych drevených dosák, opatrené zámkou, aby sa dal kostol v noci uzamknúť. Na ľavej alebo pravej strane portálu sa mohla nachádzať nika (výklenok), kde bola umiestnená svätenička so svätenou vodou (mohla byť mušľovitého tvaru, podobná sa našla v 1999 pri stredovekom katolíckom kostole sv.

Stredoveké kostoly sú typické svojimi vysokými oknami zakončenými lomenými oblúkmi, ktoré prepúšťajú do budovy veľa svetla (také sa pravdepodobne nachádzali na stenách lode, neskôr ich nahradili o čosi jednoduchšie renesančné okná, ktoré boli vytvorené do tvaru zámkov). Nie je známe, či sa nejaké okná nachádzali aj na západnom priečelí kostola.

Keď však pozrieme na iné kostoly z rovnakého obdobia, ktoré sa vyznačovali určitou dôležitosťou (čo mohol byť prípad dovalovského kostola, okrem sídla pomerne rozľahlej farnosti bol aj náboženským centrom pre Hrádocký hrad a jeho majiteľov a úradníkov, ktorí tu boli aj pochovávaní a často aj sobášení alebo tu boli krstení ich potomkovia a určite chceli, aby ich kostol vypadal čo najlepšie - takýmto centrom pre hrad nemohol byť kostol sv. Petra a Pavla v Liptovskom Petre, pretože nebol súčasťou panstva, ani kostol Všetkých svätých v Hybiach, keďže až do 16. storočia boli takmer samostatným slobodným kráľovským mestom) sa nad vchodom nachádzala rozeta - kruhové okno s kamenným ostením, ktoré bolo často vyplnené farebným sklom.

Keďže v tej dobe (prvá polovica 14. storočia) tu zaiste pôsobila kamenárska dielňa (pri stavbe Hrádockého hradu), je možné, že takéto kruhové okno boli schopní vytvoriť a je tu možnosť, že mohlo byť umiestnené na západnom priečelí kostola nad vchodom (ako to bolo určite v Liptovskej Mare, kde práve v prvej polovici 14. storočia umiestnili rozetu nad vchod do kostola, odkiaľ bola v 15., resp. 16. storočí premiestnená do svätyne kostola, kde je aj dnes). Rozetu však potvrdiť nemôžeme, pretože ak sa tam nachádzala, tak na jej mieste sú dnes dvere na chór. Jedine, ak by sme zistili, že niekde bola sekundárne použitá ako súčasť muriva.

Tieto a iné stredoveké súčasti kostola boli pravdepodobne zničené počas prestavby kostola na začiatku 17.

Hradná kaplnka

Po cirkevnej stránke hrad patril dovalovskej fare a dovalovský farár bol zároveň hradným kaplánom. Neskôr bola na hrade zriadená kaplánska stanica. Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (,,Malý Dowall“ - pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke.

V stredoveku kostol sv. Martina z Tours v Dovalove. že tamojší farári pôsobili ako hradný kapláni. Podľa listiny kráľa Žigmunda z 29. júna 1396 boli obyvatelia Hýb oslobodení od platenia mýta v Lučivnej a v Dovalove (in Dobola).

S najväčšou istotou poznáme až v 17. Magdaléna Zai s jej manželmi. viere aj naúčala aj svojich poddaných. Paludinusa (1611) a Jána Chalupku (1622 - 1645). kaplnke. pánom, hradnej pani a hradnému osadenstvu. slúžil bohoslužby aj vo farskom kostole v Dovalove. z Bátoviec, ktorý vyštudoval teológiu v Jene. a 18. storočia bol hradným kaplánom na Hrádockom hrade. 1708 - 1709. v Štítniku.

Kedy kaplnka zanikla, resp. prestala plniť svoju funkciu, nevieme. V 18. samostatná fília dovalovskej farnosti. fília spomína kaplnka sv. kríža v Lipovej aleji. a nie sídlom. hrade a kasteláni dochádzali na sv. omše (resp. bohoslužby) do kostola do Dovalova. nebol ani udržiavaný. Udržiavaný bol už len pohodlnejší kaštieľ.

Nevieme, či kaplnka ležala na osi západ (vchod) - východ (svätyňa)) na kaplnku. ktoré malo lepší výhľad, slúžilo ako delostrelecká strieľňa. zachovali v stenách diery). a na severe (otočené smerom do prvého nádvoria). vápennou omietkou (ktorej zostatky sú na stenách dodnes).

Interiér kostola Navštívenia Panny Márie

Jeho rozmery sú na vtedajší Hrádok až príliš veľké. hrádocký. Jozef Lerch maliar. svojmu remeslu, ale freskárskemu umeniu sa vyučil aj v Rakúsku. Slovensku.

kostolov na jeho území. kostol sv. Povýšenia sv.rokoch 1774 - 1795). ležiaci na oblakoch, ako zhliadajú na dianie pod nimi. víťazného oblúka. školou. zaujímavá freska Krstu Krista. 20. a 21. storočia umiestnili ranoklasicistickú kazateľnicu. (svätostánok). patrón kostola. postavami - sv. Jánom apoštolom, Pannou Máriou a Máriou Magdalénou. kostola sa nachádza maľba Sv. zobrazený ako holubica s olivovou ratolesťou v zobáku). (originálna) je ladená do ružova, aby pripomínala mramor. závesy, rastlinné motívy, hudobné nástroje, mušle a podobne). Mojžiša, ako našiel horiaci krík. svoje mysle k nebesiam. 18. a 19. miestnej škole. sedeli na ľavej strane, ženy na pravej. Hrade. kaplnka? vzdialených kostolov v podhradných dedinách alebo mestách.

Od počiatkov svojej existencie obyvatelia Liptovskej Kokavy cirkevne patrili k farnosti svätého Martina v Dovalove a tu navštevovali aj kostol. Tak to bolo až do obdobia reformácie, keď dovalovský kostol v rokoch 1611 - 1709 používali protestanti. V roku 1667 bola Kokava znovu začlenená k rímsko-katolíckej farnosti svätého Martina v Dovalove a dovalovskému farárovi patrili aj všetky cirkevné poplatky od farníkov z Kokavy.

Podľa kanonických vizitácií (prehliadky farnosti) na začiatku 17. storočia už v Liptovskej Kokave existovala drevená kaplnka zasvätená apoštolom svätému Šimonovi a svätému Júdovi. V rámci náboženských búrok v prvej polovici 17. storočia bola kaplnka niekoľko-krát v rukách protestantov, ktorí sú v dobových písomnostiach označovaní aj ako “luteranos” - luteráni. Z rokov 1667-1694 sú záznamy, že bola v rukách katolíkov ako filiálny kostol dovalovskej farnosti. Kaplnka bola malou drevenou stavbou s jedným krídlovým oltárikom a jednoduchou drevenou kazateľnicou.

Podľa kanonickej vizitácie zo začiatku 19. storočia bola v Liptovskej Kokave v roku 1802 založená rímsko-katolícka triviálna škola. Zakladateľom, patrónom a udržiavateľom školy bol štátny erár zastúpený Likavsko-hrádockým panstvom. Na náklady panstva bola v roku 1802 postavená aj drevená budova školy pozostávajúca z učebne a bytu pre učiteľa. Rímsko-katolícka škola v Liptovskej Kokave bola jednotriedna a v 19. storočí slúžila pre deti z Liptovskej Kokavy a Pribyliny. Nedostatok žiakov jej existenciu neustále ohrozoval. V roku 1888 navštevovalo tunajšiu rímsko-katolícku školu len 5 žiakov z Liptovskej Kokavy a 5 žiakov z Pribyliny. V nasledujúcom roku sa už ich počet zvýšil na 15 žiakov. Učiteľské miesto bolo málo platené.

Na mieste spomínaného staršieho rímsko-katolíckeho dreveného kostola bol v rokoch 1825-1830 postavený rímsko-katolícky klasicistický kostolík svätého Šimona a Júdu, apoštolov. Bol projektovaný ako jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou na náklady Likavsko-hrádockého panstva. Patrуnom a udržiavateľom bol štátny erár v zastúpení Likavsko-hrádockého panstva. Na stavbe kostola si poddaní odrábali časť svojich poddanských povinnosti. Loď má valenú klenbu s lunetami. Hladké fasády doplňujú lunetové okná. Nad vchodom vo veži sa nachádza kartuša s letopočtom a termálne okno s čabrakami. Veža je umiestnená do priečelia kostola, ktoré je zakončené klasicistickým tympanónom. Do veže boli inštalované zvony z pôvodnej drevenej zvonice.

Veľký zvon, Šimon, z roku 1641, s nápisom : “VIGITATE ET ORATE . ANNO DOMINI 1641 . MFK” uliaty zvonolejárom Michalom Kupczom z Nemeckej (Partizánskej) Ľupče, malý zvon Júda, uliaty v roku 1636 s nápisom : “ET VERBUM DOMINI MANET IN ALTERNUM . ANNO 1636 ” a malý zvon uliaty v roku 1829. (Pôvodné staršie dva zvony sa nezachovali boli odobraté v období prvej svetovej vojny na vojenské účely. V súčasnosti sa vo veži rímsko-katolíckeho kostola nachádzajú tri zvony. Veľký a stredný zvon sú nedatované a nesignované, malý zvon pochádza z roku 1829 a jeho autor je neznámy.) Rok uliatia najstaršieho zvona dáva možnosť predpokladať, že už v roku 1636 existovala v Liptovskej Kokave drevená zvonica alebo aj menšia drevená stavba v podobe kaplnky. V roku 1645 bola na jej mieste postavená nová drevená zvonica. (Pravdepodobne to bola zvonica na mieste dnešnej evanjelickej fary - na fotografii, ktorá bola zničená na začiatku 19.storočia.)

Interiér kostola bol vybavený zariadením z pôvodného kostola. Hlavný rustikalizovaný rokokový oltár z roku 1772 s obrazom od Alojza Hýroša z Ružomberka. (Oltár bol renovovaný v rokoch 1802, 1805 a 1830.) Zo zariadenia staršieho kostola bola prevzatá aj neskorobaroková kazateľnica z roku 1765. Do parapetu boli inštalované obrazy evanjelistov z roku 1765. Maľovaný drevený chór bol vyzdobený oválnymi obrazmi pochádzajúcimi rovnako z 18. Vojnovému besneniu v zázemí neušli ani zvony z kostolov. V Liptovskej Kokave boli zrekvirované dva veľmi staré zvony z rímsko-katolíckeho kostola.

V 20-tych rokoch 20. storočia, konkrétne v rokoch 1926-1927, opäť v Liptovskej Kokave ožívala myšlienka znovuotvorenia rímsko-katolíckej ľudovej školy. Týmto snahám predchádzalo postavenie novej budovy rímsko-katolíckej školy, ktorú pod číslom 3653/1924 adm. povolil Okresný úrad v Liptovskom Hrádku. Budova bola drevená, čiastočne podpivničená a pozostávala z učebne a dvojizbového bytu pre učiteľa. Bola umiestnená na nižnom konci vtedajšej dediny pri rímsko-katolíckom kostole. Projekty na stavbu vyhotovil Ján Gallo. Potrebné drevo dodal hrádocký “erár” ako zástupca pôvodného panstva. Prácu vykonali obyvatelia Liptovskej Kokavy tak katolíci ako aj evanjelici. Školu sa však na dlho obnoviť nepodarilo.

Dejiny Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Liptovská Kokava siahajú do druhej polovice 16.storočia, keď obec Liptovská Kokava patrila pod správu farnosti v Dovalove. Liptovská Kokava ako fília patrila najprv k Dovalovu a to až do roku 1681. V tom čase mala Liptovská Kokava drevený kostolík, o ktorom sa nič bližšie nevie.

Po takzvanom desaťročnom krutom prenasledovaní evanjelikov v Uhorsku (1671-1681), bola Liptovská Kokava v roku 1682 pričlenená ako fília k evanjelickému artikulárnemu Cirkevnému zboru v Hybiach. Za povstania Františka Rákoczyho (1703-1709), Liptovská Kokava figuruje ako samostatný Cirkevný zbor medzi 42 Cirkevnými zbormi Liptovského seniorátu. Po porážke povstaleckých rákoczyovských vojsk v roku 1709 boli evanjelici na Liptove pozbavení všetkých svojich chrámov. Táto pohroma neobišla ani kokavských evanjelikov, ktorých bola v obci drvivá väčšina (182 evanjelikov, 1 katolík), keď prišli o svoj kostolík.

Po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781, si kokavskí evanjelici zakladajú svoju prvú cirkevnú školu (1787), ktorá tu vykonala požehnanú výchovnú a misijnú prácu a zohrala významnú úlohu v ďalšom živote cirkvi a obce. Prvým učiteľom bol Ján Salmovský v rokoch 1787-1803. V roku 1794 si kokavskí evanjelici postavili malú drevenú modlitebňu. Nárastom počtu evanjelikov v obci modlitebňa už na začiatku 19.storočia kapacitne nevyhovovala, a preto bolo nutné pomýšľať na s´tavbu väčšieho objektu. Realizovať túto myšlienku sa podarilo v roku 1816, keď si postavili tolerančný drevený kostol bez veže. Posvätený bol 27.júla 1817 - v roku 300-tého výročia Lutherovej reformácie. Stál pod starou školou, v školskej záhrade.

Už koncom 19.storočia kokavskí evanjelici pomýšľali na osamostatnenie Cirkevného zboru. V tom čase je hybským a teda aj kokavským farárom liptovský senior Ján Šimkovic. Veril, že zdravý život cirkvi môže povstať len zo zriadených zborov a v tomto duchu pripravoval ako liptovský senior v Hybiach aj osamostatnenie Cirkevného zboru Liptovskej Kokavy. V Zápisnici zo dňa 15.januára 1922 o tom píše: „Osamostatnenie Kokavy sme pripravovali takmer 30 rokov, až konečne v roku 1917 bolo osamostatnenie vypovedané, ale pre pohromu krvavej vojny bolo prevedenie tohto úmyslu odložené na príhodnejšiu dobu.“. Stalo sa tak na synode v Trenčianskych Tepliciach v januári a v máji roku 1921. Prvým farárom Cirkevného zboru bol Ján Čierny (1923-1928). Za jeho pôsobenia sa začalo s výstavbou nového kostola.

Projekty na stavbu vyhotovil v roku 1923 projektant Ján Palkovič z Martina, odchovanec známeho architekta Michala M. Harminca. Stavba prebiehala v rokoch 1926-1929. Kostol bol postavený v neorománskom štýle. Do veže kostola boli postupne umiestnené tri zvony: Veľký (1928), stredný (1920) a malý (1922). Súčasťou kamenného oltára je aj kazateľnica umiestnená nad oltárom. V roku 1928 bol do kostola umiestnený oltárny obraz „Samaritánka pri Jákobovej studni“ od akademického maliara Jána Hálu podľa predlohy Gustava Dorého. V tom istom roku bol do kostola inštalovaný organ od firmy Rieger z Krnova (v tom období bol najlepším organom v senioráte) a drevená krstiteľnica. Posviacka nového chrámu Božieho sa konala 20.januára 1929 v 2.nedeľu po Zjavení Krista Pána mudrcom. Vykonal ju biskup Dr.

Tabuľka: Významné kostoly v okolí Liptovského Hrádku

tags: #liptovska #kokava #kostol