Liptovský Svätý Mikuláš v 19. storočí: Významné centrum náboženského a kultúrneho života

Liptovský Mikuláš, mesto s bohatou históriou, sa formovalo okolo svojho farského kostola a vďaka vplyvu významných rodín a udalostí. Liptovský Mikuláš dostal mnoho prívlastkov - mesto medzi horami, či mesto vojenského školstva. Centrum regiónu Liptov je sídlom Akadémie ozbrojených síl.

Mesto sa rozprestiera na úpätí Nízkych a Západných Tatier, preteká ním rieka Váh, ktorá sa v jeho západnej časti vlieva do Liptovskej Mary. Je preto významným centrom cestovného ruchu.

Región Liptov bol osídlený už v dobe bronzovej. Mesto sa spomína od roku 1286 ako Zenthmiklos, Scentmickos, údaj z roku 1268 sa zakladá na mylnej interpretácii listiny, v ktorej sa spomína kostol sv. Mikuláša pri Vlachoch. Prvá oficiálna písomná zmienka pochádza z roku 1268, kedy sa tu mesto spomínalo ako Svätý Mikuláš. Listina tiež dokazuje, že mesto vzniklo už pred týmto rokom.

V roku 1677 sa stalo sídlom Liptovskej stolice. V marci 1713 bol práve tu popravený Juraj Jánošík. V 19. storočí bol Mikuláš významným centrom náboženského a kultúrneho života.

V polovici 19. storočia sa mesto stalo centrom slovenského národného života. Nadviazalo sa pritom na staršie kultúrne tradície, napríklad na pôsobenie Juraja Tranovského (Tranoscia) v 17. storočí. Pôsobili tu Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, Michal M. Hodža, Matúš Blaho a ďalší. Štúrovci tu založili roku 1844 literárny a vydavateľský spolok Tatrín.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa rozvíjal čulý kultúrny život (spolky, divadlá, vydavateľská činnosť).

V prvej polovici 19. storočia sa stal ohniskom slovenského národného života (G. Fejérpataky-Belopotocký, divadlo, M. M. Hodža, Tarín). Národný pohyb štúrovcov vyvrcholil vypracovaním a vyhlásením Žiadostí slovenského národa 10. 5. 1848 v Ondrašovských kúpeľoch.

Po zrušení cechov v roku 1872 a po otvorení prepravy na košicko-bohumínskej železnici sa začal rozvíjať priemysel. Bolo tu niekoľko kožiarskych závodov, textilka, chemická továreň, rafinéria liehu, likérka. S rozvojom priemyslu sa vytvorili priaznivé podmienky pre vznik robotníckeho hnutia.

V roku 1786 sa Oravská stolica spojila s Liptovskou, pričom sídlom takto spojeného celku sa stal Liptovský Mikuláš. V tomto období zaznamenávame aj prvé pokusy usporiadať a archivovať stoličné písomnosti.

Funkcia stoličného archivára existovala v obmenenej podobe už v 18. storočí, ale pôvodne sa o stoličný archív staral vicenotár stolice. Stoliční archivári sa v prevažnej miere venovali vydávaniu odpisov a výpisov, vedením druhopisov, vykonávaním dodatočných matričných záznamov, spracovávaniu župnej knižnice. Ich úsilím vznikali aj prvé evidenčné pomôcky.

Prvá archívna komisia Liptovskej stolice pracovala v rokoch 1786-1789. Bola to trojica registrátorov: Anton Smrečáni, Matej Andaházi a Ladislav Matiašovský, ktorí roztriedili dovtedy riadne neusporiadané stoličné písomnosti, nezachované alebo čiastočne zachované spisy nahradili výpismi z protokolov, pričom usporiadali aj súdne spisy, ku ktorým vyhotovili miestny a vecný elench a index. Jednotlivé spisy označili signatúrou a na zadnej strane zaznamenali stručný obsah.

V rokoch 1790 - 1809 sú zrejmé viaceré nedostatky fungovania stoličného archívu. Častokrát sa stretávame s absenciou spisov, ktoré sa potom vkladajú dodatočne. V roku 1809 je archív zverený už spomenutému registrátorovi Ladislavovi Matiašovskému. Ján Andaházi bol za archivára ustanovený dňa 17. apríla 1817. Bol ním ešte v roku 1833. Podľa zachovaných dokumentov bol v roku 1818 základný plat archivára 200 florénov + príplatok 100 florénov.

Bežné a novšie (mladšie) spisy sa na začiatku 19. storočia ukladali v kancelárii notára.

V rokoch 1849-1852 bol župným archivárom Jozef Plech. V tomto období revolúcie zaznamenávame zvýšenú pozornosť o stoličný archív, na dvere archívu bol pridaný ešte jeden zámok a stráž hajdúchov. V 50-tych rokoch 19. storočia boli písomnosti neustále premiestňované v rámci stoličnej budovy. Pri tomto pohybe písomností sa mnohé z nich poškodili, zničili alebo poprehadzovali.

Architektúra a pamiatky

Na pozdĺžnom námestí sa nachádzajú meštianske domy zo 16. a 17. storočia (Pongrácovská kúria, Seligovský dom - dnes Múzeum Janka Kráľa), župný dom a rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša.

Najstaršou pamiatkou v meste a okolí je Kostol Sv. Mikuláša. Kostol bol postavený okolo roku 1280 na mieste staršieho objektu. V priebehu 2. polovice 15. storočia ho rozšírili a zaklenuli, v 18. storočí bol čiastočne zbarokizovaný, ale po požiari 1883 ho generálne opravili. Sú tu zachované gotické klenby, okná, portály, pastofórium a časť pôvodného zariadenia.

V pôvodnom stave sa zachoval Oltár Panny Márie z 15. storočia a Oltár Božieho tela zo 16. storočia. V južnej kaplnke je umiestnená kamenná krsteľnica s medeným vekom z roku 1490. Hlavný oltár je neogotický s pôvodnými gotickými maľovanými krídlami z rokov 1500-1510 a gotickou sochou svätca.

Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši

Neďaleko kostola sa nachádza Pongrácovská kúria z 15. storočia. V nej sa konali zasadnutia Liptovskej stolice, kým nebol vystavaný Prvý stoličný dom v roku 1712. Od roku 1995 je v dome umiestené Múzeum Janka Kráľa.

Na konci 18. storočia bola Liptovská stolica premiestnená do novej budovy - Župného domu. Dnešnú podobu získala prestavbou v roku 1907, keď bola nadstavaná o ďalšie poschodie.

Na konci 18. storočia bol postavený Evanjelický kostol. Kostolu dominuje neskorobarokový oltár. V blízkosti kostola je stará evanjelická fara. V nej bol založený spolok Tatrín a prvý politický program Žiadosti Slovenského národa. V rokoch 1783-1785 bol v meste postavený evanjelický klasicistický kostol s neskorománskou fasádou.

Najveľkolepejšou synagógou na Slovensku je tá v Liptovskom Mikuláši. Klasicistická synagóga bola postavená v rokoch 1842-1846, obnovená 1906. Súčasnú podobu získala po rekonštrukcii v roku 1906, no pôvodná stavba tvorí podstatnú časť dnešnej synagógy - jej vonkajší plášť. V roku 1990 mesto pamiatku zachránilo a dnes je možnosť ju v letných mesiacoch navštíviť. Tiež sa využíva na kultúrne účely.

Do dejín Slovenska sa zapísala budova Čierny orol. Pôvodný hostinec bol neskôr rozšírený o divadlo a uskutočnili sa v ňom rôzne zhromaždenia. Dnes v ňom sídli Knižnice Gašpara Fejérpataky-Belopotockého a výstavná sieň Liptovského múzea.

V kedysi samostatnej obci Okoličné (dnes súčasť mesta) dominuje Kostol Sv. Petra z Alkantary. Pochádza z 15. storočia, jeho veža je vysoká 15 metrov a kostole nájdete 8 bohato zdobených oltárov, nádhernú sieťovú klenbu, či olejové obrazy zo 17. storočia.

Centrum Liptovského Mikuláša ovplyvnil aj komunizmus. Nie je to prekvapujúce, keďže mesto sa stalo v 60. rokoch jediným sídlom okresu na Liptove. Okrem zničeného židovského cintorína sa staré domy búrali napríklad na Štúrovej, kde vyrástol obchodný dom Prior.

Kultúra a múzea

V meste pôsobí aj Liptovská galéria P. Michala Bohúňa, ktorá je treťou najstaršou galériou na Slovensku. Má 4 stále expozície, zamerané na staré maľby, vývoj slovenského maliarstva v 19. storočí, slovenské výtvarné umenie a osobnostiam v 20. storočí.

Ak vás fascinuje umenie ako prvá na Slovensku je tu Dom fotografie, ktorý sa zaoberá súčasnou fotografiou. Sídli v Galérií Michala Bohúňa.

Múzeum Janka Kráľa dokumentuje históriu mesta a literatúry regiónu. Má 4 stále expozície, medzi nimi napríklad aj expozícia Mikulášska mučiareň. Muzeálna expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa pripomína stretnutia štúrovcov prostredníctvom dobového nábytku, kníh a zápisníc.

V meste má expozíciu aj Liptovské múzeum v Ružomberku, konkrétne sa v priestoroch budovy Čierny Orol snaží predstaviť Dejiny poľovníctva a rybárstva v Liptove.

Jediné svojho druhu na Slovensku je Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva. Má 3 expozície: Kras a jaskyne Slovenska, Chránená príroda a Minerály.

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

O kultúru v meste sa popri Domu kultúry stará aj Liptovské kultúrne stredisko. To zahŕňa oblasť divadla, hovoreného slova, folklóru, hudby a spevu, výtvarníctva, fotografie a filmu. V meste prostredníctvom strediska pôsobí Liptovské ochotnícke divadlo, Divadlo deťom, Mikulášsky gašparko - bábkové divadlo a PAN - celoštátny festival pantomímy a pohybového divadla.

V letných mesiacoch je pri Tatralandii možné navštíviť Western City Šikluv Mlýn. To ponúkne obraz amerického vidieka z 19. storočia a skvelú show, ktorá vám priblíži atmosféru Divokého Západu.

Významné osobnosti

Asi najstarším zaznamenaným básnikom, žijúcim v Liptovskom Mikuláši, je Juraj Tranovský (1592 - 1637), ktorý tu prežil posledných šesť rokov svojho neľahkého života. Do Liptovského Mikuláša prišiel roku 1631 a dokončil tu svoje vrcholné dielo Cithara sanctorum. On, autor duchovných piesní pre evanjelikov, je paradoxne pochovaný v dnes katolíckom Kostole sv. Mikuláša. Tento kostol patril v čase Tranovského pohrebu evanjelikom, v ňom kázal i slovo božie, ale v čase protireformácie im ho odobrali katolíci. Na počesť Tranovského bol vydavateľský spolok v Liptovskom Mikuláši, v ktorom vychádzali diela slovenských i zahraničných spisovateľov, pomenovaný v roku 1898 po ňom - Tranoscius.

Socha od Ladislava Polláka pri Kostole sv. Mikuláša i pamätná tabuľa na dome na Námestí osloboditeľov 16 pripomína, že sa v meste narodil revolučný básnik štúrovského obdobia Janko Kráľ (1822 - 1876). Jeho životné osudy neboli s týmto mestom veľmi zviazané; chodil tu iba do ľudovej školy a ďalšie štúdia absolvoval už v iných mestách. Bol aktívnym členom Tatrína. Veľa básní napísal v ľudovom duchu, ďalšie revolučné vznikli v prelomovom období meruôsmych rokov.

S Liptovským Mikulášom je spätá aj zaujímavá spisovateľská dynastia Bellovcov. Zakladateľ básnickej dynastie Jozef Pravoslav Bella (1810 - 1875) sa síce narodil v Kráľovej Lehote, ale od roku 1830 bol kožušníckym majstrom v Liptovskom Mikuláši. Zanechal rozsahom skromné literárne dielo.

Dňa 1. novembra 1829 založil Gašpar Fejérpataky Belopotocký prvú požičovňu kníh, ktorú vrchnosť roku 1843 zakázala. Od roku 1830 do roku 1853 vydával Nový i starý vlastenský kalendář, ktorý mal od roku 1842 prílohu Slovenský pozorník. Bol jedným zo zakladateľov slovenského ochotníckeho divadla. Dňa 22. augusta 1830 jeho mikulášske ochotnícke divadlo uviedlo hru Jána Chalupku Kocúrkovo. V nasledujúcich trinástich rokoch súbor naštudoval tridsať tri hier a odohral asi päťdesiat predstavení. Belopotockého socha stojí pri Kostole sv.

Fenomenálny jazykový talent, Vladimír Krivoš (1865 - 1942), ovládal 40 jazykov, z toho 26 aktívne. V rodisku prežil len prvých desať rokov, potom sa vydal do sveta a zakotvil v Rusku. Bol v službách cára i boľševického štátu. Obidva režimy ho väznili.

V Liptovskom Mikuláši sa nielen narodil, ale prežil tu väčšinu života Rehor Uram Podtatranský (1846 - 1924). Vyše štyridsať rokov pôsobil na tunajšej evanjelickej ľudovej škole.

V Liptovskom Mikuláši pôsobil Michal Miloslav Hodža - jedna z trojice vedúcich postáv slovenského obrodeneckého hnutia. Pôsobil tu v rokoch 1837 - 1866 na evanjelickej fare, ktorá sa v 40. rokoch 19. storočia stala miestom stretania popredných osobností štúrovskej generácie.

Jedenásť rokov učil v Liptovskom Mikuláši maliar Peter Michal Bohúň (1822 - 1879), po ktorom je nazvaná galéria.

Autorom sochy Štróblovej matky je Alojz Štróbl, rodák z Liptova a popredná osobnosť uhorského sochárstva. Sochu nájdete pri vstupe do Liptovskej galérie P. M. Bohúňa.

V meste sa narodil aj svetoznámy výtvarník Koloman Sokol (1902 - 2003). V Centre Kolomana Sokola na Námestí osloboditeľov si môže obdivovateľ jeho diela pozrieť grafiky, ktoré umelec daroval Slovensku.

Tabuľka: Významné roky a udalosti v Liptovskom Mikuláši v 19. storočí

Liptovský Mikuláš, mesto s bohatou históriou, ktoré sa v 19. storočí stalo významným centrom slovenského národného života a kultúry.

tags: #liptovsky #svaty #mikulas #v #19 #storoci