Liptovský Svätý Mikuláš - História a pamiatky Vrbice

Liptovský Svätý Mikuláš, mesto s bohatou históriou, ukrýva vo svojich častiach množstvo pamiatok a zaujímavostí. Jednou z týchto častí je aj Vrbica, ktorá sa v roku 1923 stala súčasťou Liptovského Svätého Mikuláša. V tomto článku sa pozrieme na históriu Vrbice a jej významné pamiatky.

Liptovský Mikuláš - letecký pohľad

História Vrbice

Prvá písomná zmienka o Vrbici pochádza z roku 1267. Spomína sa ako majetok šľachtica Mika a jeho synov. V roku 1412 získala od uhorského kráľa Žigmunda prvé mestské výsady, odvodené od mestského práva Krupiny. Bolo mestečkom hrádockého panstva. Najstaršie pečatidlo pochádza zo 17. storočia. Sú tam vyryté siluety lemeša a čeriesla, nad štítom je hviezda a kruhopis je latinský. Obyvatelia sa živili ako roľníci, pracovali v mikulášskych kožiarskych závodoch.

V roku 1923 sa stala súčasťou Liptovského Sv. Mikuláša. Vrbičania o tom hovorili ako o svadbe chudobného (Mikuláš- bez pozemkov) s bohatou (Vrbica- rozsiahle územia polí, lúk, lesov). V 70. rokoch 20. storočia nastala kvôli panelovému sídlisku rozsiahla asanácia tejto časti mesta.

Myšlienka zlúčenia Vrbice s Mikulášom vznikla už v revolučnom roku 1849. K uskutočneniu tohto návrhu však došlo až za prvej republiky, presne 14. decembra 1923, s cieľom vytvoriť lepšie podmienky pre spoločenský, hospodársky a kultúrny rozvoj mestečka.

Po spojení sa medzi miestnymi ešte dlho tradoval žartovný popevok: „Vrbica sa dobre mala, kým sa ona nevydala."

Pamiatky a významné miesta v Liptovskom Mikuláši

V tejto časti si priblížime pamätné tabule, pomníky a významné miesta v Liptovskom Mikuláši, ktoré pripomínajú dôležité udalosti a osobnosti mesta.

Pamätné tabule

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza niekoľko pamätných tabúľ, ktoré pripomínajú významné osobnosti a udalosti:

• Pamätná tabuľa Juraja Bartoša: Umiestnená na Belopotockého ulici 6 (Katolícky dom). Juraj Bartoš (1798 - 1851) bol rímskokatolícky kňaz a vlastenec.
• Pamätná tabuľa Jána Levoslava Bellu: Nachádza sa na Belopotockého ulici 6 (Katolícky dom). Ján Levoslav Bella (1843 - 1936) bol hudobný skladateľ a pedagóg.
• Pamätná tabuľa Adama Matejku: Umiestnená na Bottovej ulici 1. Adam Matejka (1905-1987) bol herec.
• Pamätná tabuľa J. Jánošíkovi: Nachádza sa na Jánošíkovo Nábrežie 1, v záhrade Hotela Jánošík. Pripomína legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka (1688-1713).
• Pamätná tabuľa M. Lackovej rod. Bujnovej: Umiestnená na Kuzmányho ulici 15. Pripomína Marienku Lackovú rod. Bujnovú, prvú predsedníčku miestneho spolku ČSL. Červeného kríža.
• Pamätná tabuľa obetiam 2. sv. vojny: Nachádza sa na Nábreží 4. apríla 2. Pripomína občanov, ktorí boli upálení fašistickými okupantmi.
• Pamätná tabuľa Juro Jánošík: Umiestnená na Námestí osloboditeľov 28, Pongrácovská kúria. Pripomína odsúdenie Juraja Jánošíka v tomto dome.
• Busta a pamätná tabuľa Koloman Sokol: Nachádza sa na Námestí osloboditeľov 28, Pongrácovská kúria. Pripomína významného grafika Kolomana Sokola (1902-2003).
• Pamätná tabuľa Pavol Strauss: Umiestnená na Námestí osloboditeľov 30, Múzeum Janka Kráľa. Pripomína chirurga, mysliteľa a básnika Pavla Straussa (1912-1994).

Pomníky

V Liptovskom Mikuláši sa nachádzajú aj pomníky, ktoré pripomínajú obete vojen a významné osobnosti:

• Pamätník obetiam 1. a 2 sv. vojny a občanom: Nachádza sa v Iľanove, na Iľanovskej ulici. Pripomína obete prvej a druhej svetovej vojny a občanov.
• Socha šľachtica Pongráca: Umiestnená na Námestí osloboditeľov (pri Kostole sv. Mikuláša). Pripomína šľachtica Pongráca, ktorý získal právo konania trhu pre mesto.
• Socha Gašpara Fejérpataky Belopotockého: Nachádza sa na Námestí osloboditeľov (pri Kostole sv. Mikuláša). Pripomína Gašpara Fejérpataky Belopotockého (1794 - 1874), knihára, kníhkupca a divadelníka.
• Socha Janka Kráľa: Umiestnená na Námestí osloboditeľov (pri Kostole sv. Mikuláša). Pripomína Janka Kráľa (1822 - 1876), básnika Štúrovej školy a politického radikála.

Významné budovy

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza množstvo významných budov, ktoré majú bohatú históriu:

• Kostol sv. Mikuláša: Najstaršia stavebná pamiatka v meste a najväčšia ranogotická stavba v Liptove.
• Pongrácovská kúria: Druhá najstaršia budova v meste, ktorá patrila šľachticom Pongrácovcom.
• Baroková budova prvého stoličného domu: Patrí medzi najvýraznejšie mikulášske domy.
• Budova jezuitského kláštora: Výrazná barokovo-klasicistická budova postavená v rokoch 1757 - 1764.
• Evanjelický kostol: Kostol bol vystavaný v rokoch 1783 - 1785 na základe Tolerančného patentu panovníka Jozefa II.
• Synagóga: Patrí medzi najštýlovejšie a najväčšie na Slovensku.
• Budova Čierny orol: Patrí medzi najvýznamnejšie pamiatkové objekty v Liptovskom Mikuláši. Niekdajší zájazdový hostinec.
• Gymnázium M. M. Hodžu: Secesná budova patrí medzi architektonicky najvýraznejšie stavby v Liptovskom Mikuláši.

Pongrácovská kúria, druhá najstaršia budova v meste, stojí v blízkosti Kostola sv. Mikuláša, na nároží Námestia osloboditeľov a Moyzesovej ulice. Patrila šľachticom Pongrácovcom, ktorí ju v polovici 15. storočia spolu s kostolom opevnili. Časť severného múru opevnenia sa vo dvore kúrie zachovala dodnes. V čase, keď ešte Liptovská stolica nemala svoje stále sídlo, sa stoličné zasadania nepravidelne konali aj v priestoroch kúrie. Je dokonca možné, že tu v marci roku 1713 prebiehal súd s legendárnym zbojníkom Jurom Jánošíkom, hoci tradične sa spája s neďalekou budovou prvého stoličného domu. V rokoch 1976 - 1980 objekt prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a odvtedy je sídlom rôznych kultúrnych inštitúcií. V roku 2002 bol adaptovaný pre potreby Centra Kolomana Sokola.

Kostol sv. Mikuláša je dominantou historického centra Liptovského Mikuláša, najstaršou stavebnou pamiatkou mesta i najväčšou ranogotickou stavbou Liptova. Postavený bol ako farský kostol pre päť neďalekých osád (Vrbica, Okoličné, Ploštín, Palúdzka a Bobrovec). Spočiatku stál osamotený uprostred krajiny, postupne sa okolo neho rozrastalo mestečko Svätý Mikuláš.

Baroková budova prvého stoličného domu patrí medzi najvýraznejšie mikulášske domy. Bol postavený v rokoch 1778 - 1793 ako nové sídlo Liptovskej stolice. Jeho výstavbu realizoval banskobystrický staviteľ Peter Grossmann.

Synagóga v Liptovskom Mikuláši patrí medzi najštýlovejšie a najväčšie na Slovensku. Bola postavená v rokoch 1842 - 1846 ako jednopodlažná klasicistická stavba s rovným trámovým stropom a strohým interiérom bez plastickej výzdoby.

Budova známa ako Čierny orol patrí medzi najvýznamnejšie pamiatkové objekty v Liptovskom Mikuláši. Niekdajší zájazdový hostinec, v 19. storočí sa totiž Čierny orol stáva stánkom kultúrneho a spolkového života v meste. Začiatkom 20. storočia sa v ňom zároveň sústreďujú aktivity rozvíjajúceho sa organizovaného hnutia robotníkov.

Secesná budova Gymnázia M. M. Hodžu patrí medzi architektonicky najvýraznejšie stavby v Liptovskom Mikuláši.

Juhovýchodne od centra mesta, na pravom brehu Váhu, stojí pôvodne roľnícko-remeselnícka obec, Vrbica.

Kostol sv. Gotický Kostol sv. Petra z Alkantary je dominantou východnej časti mesta Liptovský Mikuláš - mestskej časti Okoličné, ktoré bolo kedysi samostatnou obcou.

Kostol sv. Barokovo-klasicistický kostol z roku 1854 financoval Imrich Paluďai, nitriansky biskup a rodák z Palúdzky.

Kaplnka sv. Kaplnka zasvätená svätému Jánovi Nepomuckému bola postavená v rámci výstavby nového Kostola svätého Jána Apoštola a Evanjelistu. Určená bola pre významných členov rodiny Paluďaiovcov.

V Palúdzke, v honosnom renesančnom kaštieli zo 17. storočia sa v minulosti stretávala najvyššia liptovská šľachta.

Samotná stavba kostola nie vždy slúžila vo Vrbici ako bohoslužobný objekt.

Obec Vrbica 1 sa písomne spomína už v druhej polovici 13. storočia a mestské výsady nadobudla v roku 1412.

V roku 1600 sa vo Vrbici okrem 50 obývaných a 10 opustených domov spomína mlyn a hostinec. Podľa urbára pre spomenutú obec z roku 1641 tu boli už dva hostince. Jeden z nich, známy ako „vrbický hostinec“ stál pri ceste zo severozápadného na východné Slovensko. V 50. rokoch 19. storočia dostal od vtedajšieho nájomcu názov „Schwarzer Adler“ (od prelomu 19. a 20. storočia sa používa v slovenskej podobe - Čierny orol). V roku 1873 sa dostal hostinec do vlastníctva vrbického komposesorátu, ktorý ho v dražbe získal za 40.100 zlatých. O desať rokov nato vypukol vo Vrbici veľký požiar a za obeť mu padla aj budova Čierneho orla. Po nevyhnutných opravách hostinec naďalej používali na pôvodné účely. V 19. storočí sa totiž Čierny orol stáva stánkom kultúrneho a spolkového života v meste. Začiatkom 20. storočia sa v ňom zároveň sústreďujú aktivity rozvíjajúceho sa organizovaného hnutia robotníkov.

Zbierka najprv ako veža, neskôr s prístavbou, sa spomína už od roku 1840 a podľa kamennej tabule, na poschodí vo veži, bola dostavaná v roku 1841. Veža bola pokrytá medeným plechom a prístavba šindľom. Zvláštnosťou bol polmesiac s hviezdou na špici veže. V začiatkoch existencie Zbierky to bola obyčajná obecná stavba, kde sa konali obecné porady, zbierali sa obecné a cirkevné dane. Jedna z miestností slúžila ako malé väzenie pre opilcov a drobných zlodejov. Iná miestnosť bola služobnou miestnosťou nočných strážnikov - vartášov. Veža bola vybavená aj hodinovým strojom a troma zvonmi. Takto to bolo v dobe pôsobenia farára Michala Miloslava Hodžu.

13. júla 1833 pri požiari Vrbice Zbierka vyhorela o odolala len veža. Drevený krov prístavby zhorel. Vrbičania však Zbierku opravili a pri 20. výročí pamiatky požiaru dokonca kúpili veľký zvon, ktorý sa ako jediný zachoval po rekvirácii zvonov počas 1. svetovej vojny.

Po prvej vojne, od roku 1918, sa Zvierka začala upravovať a stala sa bohoslužobným miestom - modlitebňou. Bol zhotovený nový oltár s oltárnym obrazom „Ukrižovanie Krista“.

Vojnové udalosti z konca 2. svetovej vojny silno poznačili celý objekt modlitebne. Priame delostrelecké zásahy vykonali svoje a modlitebňa ostala ako ruina so zničenou vežou.

Zborové presbyterstvo v roku 1946 rozhodlo o úplnej prestavbe zničenej modlitebne. Projekt na prestavbu vypracoval známy slovenský architekt Michal Milan Harminc 4. Prestavba započala v aríli 1947 a napriek ťažkostiam a udalostiam z roku 1948 sa podarilo stavbu ukončiť za štyri roky. Posviacka obnovenej Zbierky bola 3. júna 1951 5. Vykonal ju biskup Dr.

V minulých rokoch, v súvislosti s rekonštrukciou hlavného kostola pred r. 2012, aby bola náhrada pre SB, vrbický kostol bol zvnútra vymaľovaný, pribudlo sociálne zariadenie. Vymenené boli všetky obloky a vstupné dvere. Organ bol generálne zrekonštruovaný v roku 2007. Neskôr sa podarilo obnoviť aj vonkajšiu fasádu a bola tiež osadená tabuľa padlých v I. svetovej vojne.

Pozvánka na slávnosť posvätenia vrbického chrámu v roku 1951 mala ako motto uvedený citát z 84. žalmu …Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocnosti!

Prehľad pamiatok a zaujímavostí

Kostol sv. Mikuláša

tags: #liptovsky #svaty #mikulas #vrbica