Liturgia vopred posvätených darov: Spevy a význam v byzantskom obrade

Liturgia vopred posvätených darov je jedinečná bohoslužba, ktorá sa slávi v byzantskej tradícii počas Veľkého pôstu. Táto liturgia, charakteristická svojimi spevmi a notami, má hlboký duchovný význam a bohatú históriu.

Ikona zobrazujúca byzantskú liturgiu.

V byzantskej tradícii obdobie desiatich týždňov, ktoré predchádzajú Paschu, nazývame Triodion. Názov označuje tri biblické ódy, ktoré sa spievajú na utierni a obsahuje predpôstne a pôstne obdobie.

Skutočný a vlastný Veľký pôst má štyridsať dní - od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou (Nedeľou paliem) - a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.

Byzantský Veľký pôst je obdobím, ktoré má veľmi bohatý výber biblických textov: žalmy i čítania - v hymnografii aj v čítaniach cirkevných otcov. Hymnické texty sa pozastavujú predovšetkým pri téme ľudskej duše ovládanej hriechom, ktorá nájde prostredníctvom Veľkého pôstu možnosť spásy.

Predpôstne obdobie

V štyroch nedeliach predpôstného obdobia nachádzame veľké témy, ktoré poznačia priebeh Veľkej štyridsiatnice: pokora (Nedeľa mýtnika a farizeja); návrat k milosrdnému Bohu (Nedeľa márnotratného syna); posledný súd (Mäsopôstná nedeľa - o Kristovom súde), odpustenie (Syropôstna nedeľa - o vyhnaní prarodičov z raja). V túto poslednú nedeľu sa spomína na vyhnanie Adama z raja, bol z neho vyhnaný kvôli hriechu, ale vo Veľkom pôste sa začína cesta jeho návratu, ktorý vyvrcholí tým, že sám Kristus v paschálnom tajomstve zostúpi do podsvetia a dá mu svoju ruku, aby ho vyzdvihol zo smrti a priviedol ho späť do raja, ktorý sa takmer personifikuje v modlitbe Cirkvi.

Syropôstna nedeľa.

Veľký pôst a jeho nedele

Veľký pôst trvá štyridsať dní, má päť nedieľ. V každej z nich vidíme dvojaký aspekt: na jednej strane biblické čítania, ktoré pripravujú na krst, na druhej strane historické a hagiografické aspekty.

• Nedeľa ortodoxie: Povolanie Filipa a Natanaela je modelom povolania každého ľudského bytia a slávi sa víťazstvo ortodoxie nad ikonoklazmom a znovunariadenie uctievania ikon.
• Nedeľa svätého Gregora Palamu: Spomína sa viera ochrnutého uzdraveného Kristom.
• Nedeľa povýšenia svätého Kríža: Je venovaná uctievaniu víťazného Kristovho Kríža, ktorý sa slávnostne prináša do stredu chrámu a je uctievaný veriacimi celý týždeň ako symbol víťazstva a radosti, nie utrpenia.
• Nedeľa svätého Jána Lestvičníka: Ktorý je vzorom askézy, sa slávi uzdravenie posadnutého démonom.
• Nedeľa svätej Márie Egyptskej: Ktorá je vzorom pokánia, sa slávi ohlásenie vzkriesenia.

Šiesty týždeň - Kvetný týždeň

Šiesty a posledný týždeň Veľkého pôstu, ktorý je nazývaný kvetný (palmový), má v centre svojej pozornosti Lazára, Pánovho priateľa, od momentu jeho choroby až po jeho smrť a vzkriesenie. Liturgické texty nás približujú k tomu, čo sa plne zjaví počas dní Svätého veľkého týždňa, totiž že Božia láska k človeku, ktorá sa zjavila v Kristovi, je skutočnou a konkrétnou láskou. Celý Veľký týždeň je orámovaný kontempláciou už blízkeho stretnutia Ježiša so smrťou, najskôr jeho stretnutia so smrťou priateľa a o týždeň neskôr jeho stretnutia s vlastnou smrťou.

Liturgickým textom sa darí zatiahnuť nás do tejto Ježišovej cesty do Betánie, smerom do Jeruzalema. V byzantskej liturgii nikdy nie sme len divákmi, ale vždy aj účastníkmi a koncelebrantmi, sme prítomní v liturgii a v udalosti spásy, ktorú liturgia oslavuje.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Počas celého Veľkého pôstu byzantská tradícia recituje na konci všetkých oficiálnych cirkevných hodiniek modlitbu pripisovanú svätému Efrémovi Sýrskemu, ktorá zhrňuje cestu obrátenia každého kresťana: „Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.

Táto modlitba je súčasťou skoro každej bohoslužby byzantského obradu počas Svätej a veľkej štyridsiatnice (od pondelka do piatku). Vynikajúco vystihuje v krátkosti celý program Veľkého pôstu, a to jeho negatívnu i pozitívnu stránku - čoho sa máme zbaviť a k čomu máme dospieť.

Veľký týždeň

Najväčšími kresťanskými sviatkami roka je Veľká Noc. „Jej prípravné obdobie je vo forme veľkého 40-denného pôstu. Pre byzantský obrad Veľký pôst začína pondelkom po Nedeli syropôstnej. Latinský obrad začína Veľký pôst Popolcovou stredou. Je to streda pred prvou pôstnou nedeľou.“ Veľký týždeň je týždňom, kedy vrcholí Veľký pôst a v nedeľu sa oslavuje Slávne Kristovo vzkriesenie.

„V pondelok, utorok a stredu Veľkého týždňa sa slúži liturgia vopred posvätených darov, vo štvrtok podvečer veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého.“ V byzantskom obrade sa Štvrtok svätého týždňa nazýva ako Veľký štvrtok. „Na veľký štvrtok počas osobitnej liturgie svätí biskup „m y r o“ - olej na myropomazanie, birmovanie. Do katedrálneho chrámu slúžiť spolu so svojim biskupom prichádza duchovenstvo celej eparchie. Večer tohto dňa sa slávi Večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Táto liturgia má niekoľko špecifík. Po skončení tejto liturgie nasleduje obrad pod názvom „Strasti“. Ide o čítanie 12 evanjelií, súvisiace s utrpením Krista. Prvé evanjelium začína poslednou večerou. Všetko vrcholí Ježišovým ukrižovaním a pochovaním. Medzi jednotlivými evanjeliami sú sedálne piesne, počas ktorých sa sedí. Pri čítaní strastných evanjelií sa stojí. Niekde je zvykom, že po prečítaní každého evanjelia sa zazvoní chrámovými zvonmi. Po 8. Evanjeliu zvony zazvonia posledný krát. Zvony prestávajú zvoniť až do nedele vzkriesenia. Namiesto nich sa používajú motory zvona. Počas obradu je možné zapáliť na patričnom stojane 12 sviečok. Po každom prečítaní evanjelia sa jedna zhasne. Byzantský obrad nepozná pašie, ako je to v rímskokatolíckom obrade. Namiesto nich má spomínané Strasti.

Ďalším dňom Veľkej Noci byzantského obradu je Veľký piatok. Tento názov ostal v gréckokatolíckom obrade nezmenený. V latinskom obrade nesie po zmene názov Piatok utrpenia Pána. Počas celého dňa je prísny pôst od mäsa a od všetkého, čo je živočíšneho pôvodu. Ráno, na Veľký piatok, sa vo farských chrámoch modlia cárske časy. Počas týchto modlitieb sú tri čítania. - 1 čítanie je zo starého zákona, 1 čítanie je z listu od sv. apoštola Pavla a evanjelium. V popoludní sa koná Veľká večiereň. Môže sa konať už od 15 hodiny. Na jej konci kňaz vezme plaščenicu zo žertveníka a prinesie ju na prestol (obetný stôl). Na pláščenici je vyobrazený mŕtvy Kristus v hrobe. Môže byť zobrazená celá scéna jeho sňatia z kríža a ukladania do hrobu. Kňaz si pláščenicu dá na vrch hlavy, chytí sa oboch jej koncov. Vychádza s ňou zo svätyne cez celý chrám až von. Dvaja mu pritom pomáhajú. Vzadu držia pláščenicu. Za pláščenicou sa schádzajú veriaci. Utvárajú tak liturgický sprievod. Všetci vychádzajú von. V sprievode obchádzajú jedenkrát celý chrám v protismere hodinových ručičiek. Počas toho sa spieva: „Ctihodný Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo, ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.“ V cirkevnej slovančine táto modlitba znie takto: „Blahoobráznyj Jósif s dréva siém prečístoje tílo tvojé, plaščániíceju čístouju obvív i voňámi vo hróbi nóvi pokrýv položí.“ Zvonu chrámu už druhý deň nezvonia. V liturgickom sprievode sa namiesto nich používajú rapkáče. Keď sa kňaz s pláščenicou a veriacimi vracajú späť do vnútra chrámu, vykoná sa uloženie pláščenice do symbolicky znázorneného Božieho hrobu. Ide väčšinou o jednoduchý stôl. Môže byť mierne naklonený tak, aby tak bolo vidieť zobrazenie celej pláščenice aj zo vzdialenejších miest chrámu. Boží hrob by mal byť na dôstojnom mieste. Môže to byť v bočnej časti chrámu. Celkom správne by sa mal nachádzať pred ikonostasom a jeho cárskymi dvojkrídlovými dverami. Teda pred oltárom v strede. Ikonostas je na vyvýšenom schodíku, ktorý nazývame solea. Z jej stredu smerom k veriacim vyčnieva polkruh, ktorý predstavuje odvalený kameň od hrobu. Symbolický Boží hrob, ktorý je pripravený na Veľkú noc je takto nielen vyššie položený, ale vyčnieva z neho aj spomínaný polkruh. Celý Boží hrob býva ozdobený kvetmi a osvetlený sviečkami. Po požehnaní a ukončení celej pobožnosti je zvykom, že sa kňaz v krátkosti prihovorí veriacim. Liturgická farba Veľkého štvrtku a Veľkého piatku je bordová. V bordovej farbe sú oblečený aj kňazi v bohoslužobnom rúchu.

V byzantskom obrade sa sobota pred nedeľou vzkriesenia nenazýva Svätá, resp. biela sobota. Nazývame ju ako VEĽKÁ SOBOTA. Je dňom odpočívania Pána Ježiša v hrobe. Chrám je celý deň sprístupnený pre veriacich, aby mohli navštíviť Boží hrob. Je to možnosť pre veriacich, kedy sa môžu trochu zastaviť, pomodliť sa, duchovne pookriať a pouvažovať ako vlastne žijú. Zamyslieť sa majú najmä nad Veľkonočným tajomstvom - Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania. „Dlhoročná skúsenosť Cirkvi však potvrdzuje, že zdravá ľudová zbožnosť priniesla bohaté ovocie kresťanského života v rodinách a národoch.“ Ľudová zbožnosť sa prejavuje práve návštevou Božieho hrobu v gréckokatolíckom chráme, kde nie je vylúčená ani spoločná modlitba viacerých veriacich, vykonávaná mimo liturgických slávení. Zdravej ľudovej zbožnosti je vhodné z pastoračného hľadiska vyhovieť.

Jeruzalemská utiereň

Ráno, na Veľkú sobotu, sa koná Jeruzalemská utiereň, tzv. nadhrobná utiereň. „Nadhrobnou alebo jeruzalemskou sa nazýva preto, lebo v Jeruzaleme sa konala priamo pri hrobe Ježiša Krista. Predpis aj teraz je taký, že v chrámoch kňaz má vykonať utiereň pri svätom hrobe.“ Kňaz spolu s asistenciou stojí pred týmto symbolickým hrobom a predsedá tejto modlitbe. Obsahom jeruzalemskej utierne je čítanie zo starého a nového zákona. A taktiež aj evanjelium. Po evanjeliu nasledujú prosby. Nechýba záverečné požehnanie.

Svätá a Veľká sobota je vo východnej cirkvi posledným dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia. Skoro ráno sa slávi Jeruzalemská utiereň. Štruktúra tejto modlitby pripomína pohreb. Hlavnými prvkami sú velebenia k 176 veršom 118. žalmu a kánon. Tieto texty sú rozjímaním nad Kristovou smrťou a jej významom pre ľudstvo.

Na Veľkú sobotu sa vo večerných hodinách slávi liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou. Cirkev touto sv. liturgiou očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Po 6. čítaní sa spieva Mojžišova pieseň. Na jednotlivé verše sa odpovedá lebo sa preslávil. Potom nasleduje ďalších 9 čítaní. Po 15. čítaní nasledujú verše a potom ešte jedno čítanie z nového zákona - z Pavlovho listu. Po prečítaní Pavlovho listu nasledujú verše. Počas týchto veršov a odpovedania na ne zo strany veriacich, sa kňaz preoblieka do bieleho rúcha. To platí aj pre liturgické obrusy, ktoré sú na bohoslužobných stoloch vo svätyni. Bordové liturgické obrusy sa vyzliekajú a nahrádzajú sa bielymi liturgickými obrusmi. Tu musí prísť na pomoc duchaprítomná a šikovná asistencia. Po 15. čítaniach a preoblečení sa, kňaz číta z Matúšovho evanjelia 28. kapitolu, 1. až 20. verš. V evanjeliu zaznievajú slová o prázdnom Kristovom hrobe a o jeho vzkriesení.

Pašie

Pašie sú pobožnosti, ktoré sa konajú počas pôstu. Sú rozjímaním o umučení Ježiša Krista. Názov pochádza z latinského slova "passio", čo znamená "utrpenie". Počas pašiových pobožností sa spievajú rôzne piesne a modlitby, ktoré opisujú Ježišovo utrpenie a smrť.

Spevy a modlitby liturgie

Niektoré z piesní a modlitieb, ktoré sa spievajú počas liturgie vopred posvätených darov:

• Odel si sa do slávy a veleby
• Svoj zrak upieram na vrchy
• Z hlbín volám k tebe, Pane
• Teraz je vhodný čas

Liturgia sv. Jána Zlatoústeho

Svätý Ján Zlatoústy sa narodil okolo roku 345 v Antiochii, kolíske kresťanstva. Aby svoje kresťanské vzdelanie uplatnil v každodennom živote, tento bystrý mladík sa uchýlil do susedných hôr, kde v jeho dobe prekvital veľmi aktívny asketický život. Meletiov nástupca arcibiskup svätý Flavián († 404) vysvätil Jána za kňaza a ustanovil za kazateľa v najväčšom mestskom chráme. Ján Zlatoústy je považovaný za najväčšieho kresťanského rečníka všetkých čias. V arcibiskupskej pozícii sa Zlatoústy okamžite pustil do náboženskej reformy a popri inom obnovil poriadok a dôstojnosť liturgických obradov.

Zlatoústy si všimol, že počas dlhých modlitieb Bazilovej liturgie veriaci začali byť roztržití a nedisciplinovaní. Rukopis z 8. Vďaka svoje praktickosti a Jánovej autorite tzv. božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho do 13. V 5. storočí bol Jánovej liturgie zavedený hymnus Trisagion. Až 7. storočí bol obrad prípravy eucharistických darov (proskomídia) presunutý na začiatok bohoslužby a boli pridané antifóny. Koncom 8.

Veľkopôstne obdobie - aliturgické dni

Pondelky, utorky, štvrtky počas Veľkého pôstu sú plne aliturgické dni, stredy a piatky čiastočne aliturgické. V nedele počas sv. štyridsiatnice, budeme sláviť sv. liturgiu.

tags: #liturgia #vopred #posvatenych #darov #spevy #knaza