Osídlenie podľa archeologických nálezov je tu dávne. Vidiek, dediny ako u nás nebol známy. Polia sa obrábali z mesta, vzdialenejšie na spôsob majerov, alebo lesov.
Za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. Združovali sa farnosti z desiatich osád. V strede sa mal postaviť kostol. Tieto farnosti mali kostol pri župnom, alebo inom hrade. V Turci bolo viacej hradov, ale parochia castrensis sa nedá doložiť.
V 12. a 13. storočí boli fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare. Z praktických potrieb museli voziť ku hradnému kostolu, kde bol cintorín, ktorý bol miestom pohrebiska, časti pre roľníkov. Roľníci dostali v našich krajoch vo výmere 24 kat. jutár pôdy a mali právo na duchovného pastiera. Výživu mali zabezpečenú duplovaným majetkom, 48 kat. jutár. Pôdu mu obrábali farníci pre jeho potreby.
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv, kde to potreba ukazovala. Najviac farností nastalo za Márie Terézie a Jozefa II.
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Kostol sv. Mikuláša v Trnave
Osada zoskupená okolo kostola sv. Antona v Sásovej bola známa ako „Bystrica“. Neskôr vzniklo nové sídlisko pri ústí potoka Bystrice do Hrona. V 14. storočí boli objavené nové rudné žily. Bane neboli jednotné, ťažiarov bolo viac a menili sa.
V 70. rokoch 15. storočia nastala významná udalosť v histórii baní, keď si sám Ján Thurzo z Betlanoviec, krakovský konšel, prenajali všetky bane. Huty mali v Tajove, Harmanci, St. Horách, Balážoch a Lipt. Revúcach. Postavili aj hámor na plech a kotle. Stavali mlyny. Krakova. Flanderska až po Poľsko.
Na konci 14. storočia mestá vytvorili Zväz hornouhorských banských miest. Sem patrili: Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá. Závideli bohatstvo a rozvoj komunity. R. 1500 zhorela značná časť mesta, čo sa citeľne prejavilo. Každý povstalecký vodca chce, aby mu bolo mesto dojnou kravou. Mesto musí vydržiavať vojsko. Bane v 18. storočí zanikli, lebo boli vyčerpané. Tým zanikli aj huty. Od 18. storočia nastal rozvoj slovenského jazyka. Na konci 19. storočia sa zase stala maďarizačným strediskom. Béla Grünwald robil všemožný nátlak za maďarizáciu. Na význame zase získala za SNP, keď sa stala centrom povstaleckých síl.
Spomínajú sa pápežské decimačné protokoly a testament. Zakladačná listina Belu IV. z roku 1255 upravovala voľby farára, ktorého volil magistrát. Fara bola exemptná. Richtár a cirkevník najímal F., ktorý mal šíriť novoty zavedené luteránmi. F mu nedovolil kázať bez jeho súhlasu. Do sporu zatiahli aj kráľovnú Máriu, ktorej mesto patrilo právom vena. nástupníctva. sviatky. Takí boli Konrád Kordatus a Ján Crislink. arcibiskupovi, že prevracajú starú vieru. proti ním korunným svedkom. Zalkán zahynul. Zakrátko Mikuláš zomrel. agitácii. všetko, aby faru obsadili človekom nového učenia.
R. 1526 prišiel Anton, bývalý prešovský kaplán, taký istý človek. ktorí odpadli od pravej viery, poslali do ostrihomského väzenia. kňaz. Ale K Anton bol uväznený, kým Spettingerovi sa nič nestalo. zakročoval, aby bol K oslobodený. biskupa, potom u samého Ferdinanda. R. nevrátil. Richtár zdá sa nastolil nového kazateľa, Slováka Jána Bibera. tento tu dlho neostal, odišiel r. 1532. vyjsť s novotármi, ale sám im bol naklonený. Bol ženatý. magistrát popudzoval proti F. obrátil o pomoc ku OAB. považovať Martina Hanku. muži plne oddaní luteránskym poriadkom. z Kežmarku. Keď r. 1561 Zathay vizitoval BB, nebolo F. kazatelia: nemecký, slovenský a komorský. na potvrdenie.
Týchto začal duchovne obsluhovať od r. Bol kaplánom pre všetky banské mestá. ho nepustili. slobodno ani pochovať do cintorína. R. by mohli pokračovať v Schlegelovej misii. Provinciál vyhovel a poslal r. do BB P. Pavla Hellensteina a P. Mateja Fabera. dome. žiakov, lebo tí im boli naklonenejší ako Nemci, ktorí ich odmietali. R. pribudli ďalší kňazi, 1653 konvertovali dve prvé ženy. R. Trikell povýšil misiu na rezidenciu. s pátrami, ktorí účinkovali v Kremnici. fl a od Kremnice 410 fl - to bol začiatok. R. základinu 10000 fl na vydržiavanie levočského F s 5 % úrokmi. dovolil, aby bola prevedená do držby SJ. R. iné cirkevné budovy patriace fare a rektor prevzal funkciu farára. podľa nariadenia panovníka vrátiť okupované kostoly. ľudia vôbec nerešpektovali, preto 17. nov. 1671 plukovník Alex. vojenskou mocou prevzal kostoly. sa kostoly dostali do katolíckych rúk. Od r. budú natrvalo vykonávať farskú duchovnú správu. odišli jezuiti nočnou hodinou, len jeden ostal pre vojsko. vyrabovali, ale kaplnku nechali neporušenú. Vyhnanstvo trvalo sedem týždňov. Wurm a Dünewald vrátili kostoly, z ktorých sa nič nestratilo. bolo narobené škody za 5000 fl. R. 1679 gen. mocou vyhnali „falošných pastierov, ktorí pôsobili na dedinách“. R. ktorí proti nariadeniam začali verejnú činnosť. odviedli od jezuitských škôl. Košice, gen. Caprara táboril vo Zvolene. Jezuitom poradil, aby odišli. hneď odišli do Trenčína, iní nasledovali neskoršie. rebeli do BB. Zaujali jezuitské domy, ktoré utrpeli škodu 3000 fl. uviazali na hrdlo povraz. Po potlačení povstania sa jezuiti vrátili. R. dostali prepozitúru v Šahách. pátrov tretej probácie. R. 1695 začali stavať budovu budúceho kolégia. kameň položil comes L. de Thavonat. R. bola povýšená na kolégium. R. 1702 začali stavať kostol sv. Františka. R. vypuklo povstanie „male contentorum“, malkolentov. Vodca povstania Fr. viac príčin nemohli zložiť. Prísne s nimi preto nakladali. osobný styk s vonkajšími ľuďmi. mesta. Bývali spolu s vyhnanými jágerskými a špaňodolinskými pátrami. vojakov a baróna von Thavonata. Schrötterovi. nenarodili v Uhorsku, opustili krajinu. vyviedol desiatich pátrov. Ostal len rektor P. Kolégiu odobrali farský dôchodok a benefícium altárie. P. Rákoczyho, že im bol ponechaný aspoň dôchodok od komory. R. Häffele. a tak zložiť sľub konfederátom, alebo sa odsťahovať z Uhorska. katolíkom štyri kostoly. Protestovali u Bercsényiho, ale márne. R. všetci jezuiti. Poniektorí bývali ako exuli v Žiline. Sceles, ktorého však skoro internovali do Mukačeva. 16. Borza. Lúčanským, ktorého ustanovili za správcu fary a pánom Jellenfim. dekanovi zo Slov. Ľupče. V škole vyučovali dvaja kňazi, P. Kubovič a P. a jeden civilný učiteľ. 1.1.1709 sa vrátili dvaja pátri, neskoršie ďalší. niekoľko mesiacov učili len súkromne. 6.nov. prišiel gen. v sprievode kniežaťa Ľubomírskeho. Slovenský kostol rekoncilioval P. Matej Weler, voj. sekularizovaní. Rektor Michal Šeffcsik ostal farárom. kaplánmi, iní ostali profesormi na školách. farnosti. R. 1779 stal sa F exjezuita I. Rauch.
Za reformácie bola erigovaná fara na Šp. Doline. trvalú misiu ju spravovali. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. vývoj pozri pri Motyčkách/. dochádzkou jeden páter /missionarius pagensis/. služby božie v jednom z kostolov. R. samostatné kaplánske stanice, r. 1806 povýšené na fary. Jakub, Uľanka a Harmanec, a síce r. expozitúra. Na území jedinej bb farnosti do 16.st. Kaplánske stanice. zriadil pri špitáli roku 1303 tri kaplánske stanice. vykonávali funkcie kaplánov mladší pátri. kaplánskych staníc, ktoré ostali obsluhovať bývalí pátri. starosti pastoráciu dedín. R. 1303 sp. cum tribus capelanis - medzi 1332-1337 sp. Melchior - 1494 sp. Anton magister - 1503 sp. - od 1544 éra ev. farárov. správy vedenej jezuitami. 1650 P. Poppen Zachariáš 1651 P. P. Reinhardt Baltazár - 1654 P. Sanigh Gašpar - 1656 P. P. Weltin Jakub - 1660 P. Roth Leopold - 1668 P. Braun Alojz - 1675 P. Ján - prevzal funkciu farára natrvalo - 1689 P. Thum Ján - 1693 P. František - 1694 P. Häffel Ján, od r. 1701 rektor kolégia - 1705 P. Andrej - t. r. Lúčanský Juraj svetský administrátor - 1709 P. 1712 P. Huebmann Michal - 1716 P. Wilhelmb František - 1719 P. 1722 Höchhinger František - 1725 P. Leüttner Andrej - 1728 P. 1732 P. Gestager Michal - 1735 - Pamär Gottfried - 1737 P. 1739 P. Mayerl Benedikt - 1746 P. Roys Ignác - 1761 P. Mayr Krištof.
Architektúra a významné prvky Kostola Nanebovzatej Panny Márie
Kostol Nanebovzatej Panny Márie má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery: dĺžka 45,5m, šírka 12m, výška 21 m. Do veľkosti bol počítaný ako piaty kostol v bývalom Uhorsku. Je jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m, ktorú upevnili na vnútorné pilastre. Svätyňa dostala oválnu podobu. oblúk chýba. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. bočné krátke chóry. obrazovou sklomaľbou. užšie. V priečelnej strane, troška bokom, stojí veža štvorcového pôdorysu. súčasťou pôvodného románskeho kostola. piliere. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. segmentovo zakončené z doby renesančnej. svätcov. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. posunutá doľava a hlavný vchod doprava od osi kostola. pultovou strechou. To bol pôvodný vchod, ale jeho portál je zamurovaný. z južnej strany je štýlový, gotický. hlavného oltára. strane mohutné stĺpové retabló. do výšky štyri kanelované stĺpy, ukončené kompozičnými hlavicami. bohato zdobené kladie, oblúkovito otočené. vázy a anjelskí trubači. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Predstavujú vieru, nádej a lásku a svetlo viery. vymaľovaná Antonom Schmidtom. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie. pôsobí velebne. V lodi bol maliar viazaný na deliace pásy klenby.
Kaplnky
Bočné kaplnky kostola sú Kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. obdialníkového pôdorysu. bustových hlaviciach, znázorňujú svätcov. Má cenný gotický oltár z r. 1504. strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. obrazy. Nadstavec je fiálové stĺpovie so scénou kalvárie. majstra Pavla z Levoče. krstiteľnica, dielo majstra Jodoka z r. 1475. Jedinečné dielo. je kaplnka Tela Kristovho. združenia baníkov. oltára z kostola sv. gotický charakter. Postarali sa o to reštaurátori r. 1936. ostenia bola odstránená omietka. zhotovené fialy. Časť okien zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, r. bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad. biblického výjavu v Getsemani. časti kostola v nike so sieťovou klenbou. nevkusne pomaľované olejovou farbou. vynikajúceho umelca. Odhaduje sa, že bola vytvorená okolo r. Königsberga, štedrého dobrodinca chrámu. vonku P. Márie a sv. Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. otvorená v troch oblúkoch a mala dve poschodia. zachovaná severná stena. odpustkové buly, vydané r. Mikuláša Záza, mešťana, r. 1332 na žiadosť Jána viceplebána kostola, r. žiadosť Mikuláša Karoli. Niektoré boli znovu potvrdené OAB ešte r. sa dá uzatvárať, že kostol bol ešte aj v tom čase vo výstavbe. pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela. ostrihomského vikára z r. poskytnuté odpustky pre túto kaplnku. Kaplnka sv. Mikulášom Plathom. Keď zomrel, stavbu dokončila jeho vdova Dorota. napísané v odpustkovej listine Michala Milkovského zo 14.marca 1478. 1761, keď zhorelo celé mesto. strhnúť klenbu. sa skoro až ku klenbe. Bolo ozdobené sochami. bol údajne vyšší ako levočský. mal taký mohutný hlas, že mu nebolo páru v Uhorsku. rozhádzali, čo bolo cennejšie, rozpredali a tak všetko vyšlo nazmar. som zaznačené, ktorý staviteľ zhotovil klenbu a barokizáciu kostola. architektúru retabla zhotovil J. Vallhamer. Kostol sv. Stojí vedia farského zo severnej strany. mestskej hradby, južná, priečelná je spojená s Matejovým domom. nepravidelný lichobežník. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. víťazný oblúk. pri prestavbe odsekali. Uzatvorená je rovnou strechou. pristavaná ako kaplnka, je teraz spojená s hlavnou loďou do jedného celku. jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra. poukazuje hlavný portál ozdobený presekávanými prútmi. jedno vo svätyni, trojdielne s kružbou, ozdobené sklomaľbou /1911/. prieč...
Drevený artikulárny kostol