Životopisy farárov a duchovných osôb v Trenčíne

Zoznam farárov mesta Trenčín bol kedysi dávno spracovaný prinajmenšom dvakrát, no s pribúdajúcimi desaťročiami jeho dostupnosť klesala a čas priniesol aj ďalšie mená. Tento článok prináša zoznam, životopisy s fotografiami a uvádza aj iné duchovné osoby, v rozsahu, v akom sa ich podarilo získať.

Farár a kňaz nie je to isté: síce každý farár je kňazom, ale nie každý kňaz je farárom. Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená biskupom.

Pred rokom 1990 menovanie kňaza do akejkoľvek duchovnej služby podliehalo štátnej kontrole a udeleniu tzv. štátneho súhlasu, bolo veľmi rozšíreným javom menovanie tzv.

Keď farnosť práve nemá farára, alebo keď sa farárovi prekáža vo vykonávaní jeho úlohy uväznením, vyhnanstvom alebo vypovedaním, pre nespôsobilosť alebo slabé zdravie alebo z iného dôvodu, diecézny biskup určuje farského administrátora čiže kňaza, ktorý má farára zastupovať, ale nenahradzuje ho.

Novodobú, najmä (ale nie výlučne) povojnovú (po 1945) časť zoznamu farárov a ďalších kňazov (asi sedem desiatok mien vč. rokov pôsobenia), na jar 2017 láskave poskytol trenčiansky dekan a farár vdp. Mons.

V Trenčianskych Biskupiciach [obec bola v r. 1964 (alebo 1965) administratívne pripojené k mestu Trenčín] bola farnosť novozriadená dňa 1. júla 2007, farským administrátorom sa stal vdp. Mgr. Peter Knapec (v r. 2004 - 2005 bol kaplánom trenčianskej farnosti); v lete 2019 došlo k zmene osoby. Aj predtým (pred 1.7.2007) však trenčianske dolné mesto malo v niektorých ohľadoch vysunutú duchovnú správu (nemocnica, kostol sv.

Farský kostol v Trenčíne

Významní Trenčianski Farári

Mons. ThDr.

Na tomto mieste uvádzame len heslovite základné údaje zo života Mons. Vďaka už nežijúcej pani Dr. Nar. Otec František remeselník sedlár; matka Anna rod. Terešová, krajčírka. Brat Alojz. 1909 vysvätený. Od r. 1931 pápežský prelát v Trenčíne, od r. Dňa 7.dec.1935 bol v hoteli Tatra slávnostne uvedený do úradu trenčianskeho katolíckeho farára. Od nov. Počas Homolovho puču 9. Blízky spolupracovník J. Na zjazde HSĽS v Trenčíne 30. sep. - 1. okt. 1939 bol zvolený do širšieho predsedníctva strany A. Zomrel v rehoľnom charitnom domove v Beckove 12. 10.

Opát Rudolf Misz

Rudolf Misz sa narodil v Nitre dňa 2. januára 1871 v nitrianskej meštianskej, zrejme kupeckej rodine, rodičom Rudolfovi a matke Jozefíne, rodenej Szinghoffer. Gymnázium vyštudoval a zmaturoval u piaristov v Nitre. Bol dobrým žiakom. Teológiu študoval prvé dva roky na univerzite vo Viedni v r. 1889 - 1891. V tomto období býval v známom seminári Pázmáneum. Ďalšie dva roky štúdia teológie absolvoval v kňazskom seminári v Nitre v rokoch 1892 - 1893. Na katolíckeho kňaza bol vysvätený tiež vo svojom rodisku v Nitre 30. Na svoje prvé kaplánske miesto nastúpil v Bošanoch. V roku 1894 bol menovaný administrátorom, a to najskôr v Nitrianskych Žabokrekoch, potom od r. 1895 v Nitrianskych Diviakoch. Do Trenčína prišiel v roku 1896. Pôsobil tu ako kaplan. Potom dva roky (1902 - 1904) pôsobil ako kaplan v Košeci, odtiaľ sa však opäť vrátil do Trenčína. V máji 1904 ho zvolili za trenčianskeho farára. V roku 1906 bol menovaný trenčianskym dekanom, v roku 1913 titulárnym (t. j. čestným; skalským) opátom.

Od 6. novembra 1924 do 22. marca 1928 bol starosta mesta Trenčín. Rudolf Misz bol za monarchie významným podporovateľom maďarskej vládnej politiky. V roku 1912 zorganizoval opravu farského kostola za 60 tis. korún. Ako starosta Trenčína podnietil koncom roku 1924 dva ženské spolky, evanjelický a katolícky, založiť v Trenčíne kuchyňu pre chudobných - istý čas sídlila neďaleko budovy gymnázia a varili v nej pre 150 ľudí. Zaslúžil sa o to, že bratia Tiberghien založili v roku 1905 svoju továreň na výrobu látok (dnes Merina) práve v našom meste. Pričinil sa o zavedenie mnohých technických noviniek do verejného života Trenčína, ktoré nám slúžia dodnes - napríklad výstavba nového bitúnku, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, úpravy ulíc, rekonštrukcia hlavného námestia do jeho nedávnej (do 2016 vč.) podoby, t. j. jeho vydláždenie a úprava parku na námestí. Zasadil sa o zamietnutie plánu, aby výškové rozdiely na hlavnom námestí boli prekonané akýmisi schodmi - výškovými stupňami. Ako starosta mesta dal v r. 1924 - 1928 na všeobecnom cintoríne postaviť kaplnku. V Trenčíne založil katolícky spolok Orol, protipól Sokola, tiež bol členom Slovenského kruhu a veľmi známou osobnosťou mesta. Mal rád spoločnosť. Príležitostne na verejnosti hrával na klavíri. Trenčania ho už zdiaľky poznali podľa jeho mohutnej postavy a fialovej šerpy okolo pása. Masívny zlatý prsteň nosil ako odznak svojej hodnosti. Veriaci nemohli rátať s jeho zhovievavosťou, svojím silným hlasom z kazateľne kostola odsúdil všetky poklesky. Potrpel si na dobré jedlo, čo sa odzrkadlilo aj na jeho postave. Bol predsedom Mestského ženského spolku v Trenčíne (zal. okolo 1870; jeho prvými predsedami boli muži, čo bola dobová zvyklosť...

Býval v cirkevnom dome pod farskými schodmi. Neskôr, už na odpočinku, býval vo vtedy novopostavenej (1937) budove Mestskej sporiteľne (na rohu hlavného námestia a Farskej ulice) o výstavbu ktorej sa zaslúžil, a rád sedával na námestí na lavičke pred piaristickým gymnáziom (trochu povyše terajšej Braneckého pamätnej tabule), pozorujúc život v meste. Treba pripomenúť, že spoločenské zmeny po r. 1945, po r. Zomrel 83 ročný v Trenčíne 6. júna 1954. Opát Rudolf Misz bol svojho času známou osobou nášho mesta a jeho významným verejným činiteľom.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1997 - 2017, pôvodne uverejnené v: Trenčianske noviny, 28. jan.

Gejza Luky

Autor: Ing. Gejza Luky sa narodil 13.09.1924 v Rudne nad Hronom rodičom Viliamovi Lukymu a matke Alžbete Lukyovej rod. Duchajovej. Rodičom sa narodilo 8 detí. Dve Dcéry a 6 chlapcov. Gejza sa narodil v poradí druhý. V rokoch 1930 - 1935 vychodil 5 tried obecnej školy v rodnej obci Rudno nad Hronom. V rokoch1935 až 1938 absolvoval 3 ročníky gymnázia v Leviciach. V školskom roku 1938/39 absolvoval 1. ročník gymnázia v Zlatých Moravciach a v rokoch 1939 až 1943 absolvoval 4 ročníky gymnázia v Nitre.

Po vysviacke od 1.7.1948 nastúpil ako kaplán v obci Bošáca, okr. Trenčín, kde pôsobil do 30.11.1951. Od 1.12.1951 do 07.05.1954 vykonával základnú vojenskú službu (PTP). Od 1.6.1954 do 28.2.1956 pôsobil ako kaplán v Ilave. Od 01.03.1956 do 30.4.1958 pôsobil ako kaplán v Žiline II. Od 01.05.1958 do 30.06.1970 pôsobil ako správca fary v Dolnej Tižine, okr. Žilina, kedy bol preložený do obce Nemšová, okr. Trenčín, kde pôsobil ako správca fary do októbra 1982. Od októbra 1982 do roku 1990 pôsobil ako farár a dekan v Trenčíne. Pre zlý zdravotný stav odišiel do dôchodku. Vo voľných chvíľach bol vášnivým včelárom. Bol láskavý, komunikatívny a bolo veľmi príjemné a pozbujúce viesť s ním rozhovor. Zomrel v Trenčíne 11.05.1993. Pohreb mal za veľkého počtu veriacich a kňazov.

Ján Ondrisík

Kurátor kostola sv. Anny v Trenčíne v r. Pseudonymy: Ivan Rimanov, Ivan Rovín, Ivanovič, Otvorený, Tritinov, Upravdov, tiež Prostovravec; aj značky -ský, , J. O., J. Narodil sa 5. júla 1820 v obci Veľké Rovné (pri Bytči) ako prvorodený syn v roľníckej rodine, otec Ján Ondrisík, matka Katarína rod. Vysvätený za kňaza bol 2. Pôsobil ako kaplán v Turzovke (sept. 1844 - marec 1846), Bošáci (zač. Na Kysuce sa vrátil koncom marca 1847. Prežil ťažké časy - hladomor (dôsledok veľkých povodní v r. Po potlačení maďarskej revolúcie sa Ondrisík zúčastnil na jesennom (sept. a okt. 1849) petičnom hnutí, ktoré malo za cieľ silou verejnej mienky dokázať Viedni oprávnenosť slovenských politických akcií a potrebu odčlenenia Slovenska od Uhorska a vytvorenie Slovenskej korunnej krajiny. Za to ho biskup preložil na iné pôsobisko, a tak musel (pravdepodobne koncom októbra 1849) Kysucké Nové Mesto opustiť.

V rokoch 1850-1879 pôsobil v Trenčíne ako kaplan a kurátor kostola sv. Po Trenčíne, kde zotrval takmer 30 rokov, sa jeho ďalším pôsobiskom stala obec Nová Ves nad Váhom, kde bol od r. Národne sa začal angažovať v polovici 40. rokov 19. storočia. V rokoch 1846-1848 uverejňoval v Slovenských národných novinách v rubrike Dopisy krátke správy s miestnou tematikou. V revolúcii 1848-1849 bol podporovateľom slovenských dobrovoľníckych výprav, počas druhej dobrovoľníckej výpravy na prelome rokov 1848-1849 ho na krátky čas dosadili aj za člena výboru, čo bol výsledok snáh cisárskeho dvora o spravodlivejšie zastúpenie Slovákov v štátnej správe na Slovensku. Po potlačení revolúcie 1848-1849 v mesiacoch september a október 1849 aktivizoval obyvateľstvo Kysúc na zapojenie sa do masových národnopolitických akcií, vyvolaných Ľudovítom Štúrom. Cieľom tohoto petičného hnutia bola snaha o splnenie oprávnených požiadaviek slovenského národa, spojených s vyriešením sociálnych problémov obyvateľstva.

V Trenčíne pôsobil v období, keď farský úrad zastával Ľudovít Stárek a ako mestský úradník pôsobil Jozef Kamin, obaja boli priaznivci histórie; prvého poznať musel, druhého mohol, a je pravdepodobné, že aj pod ich vplyvom svoju spisbu smeroval Ondrisík (okrem prevažne cirkevnej oblasti) aj do histórie, čoho vrcholným prejavom je jeho jediné samostatne tlačou vydané dielo (Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne) v r. Takmer tridsať rokov vykonával funkciu kaplána v Trenčíne, bol kurátorom kostola sv. Anny, a pri príležitosti 90. výročia založenia spomenutého kostola, v časopise Cyrill a Method v článku V Trenčíne (1858, r. 9, č. 28, s. 223-224) informoval o jej pôvode a záchrane pred zrútením. Tlačou vydal text Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne... (Trenčín 1868), venovaný 100.

V r. 1865 ho zvolili za člena výboru Matice slovenskej. Finančne podporoval prvé slovenské katolícke patronátne gymnázium v Kláštore pod Znievom, bol aj členom Spolku sv. Vojtecha, kde od r. Svoje básne a články s vlasteneckou, vzdelávacou a náboženskou tematikou uverejňoval v periodikách Slovenské národné noviny, Slovenské noviny, Cyrill a Method, Katolícke noviny, Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Slovenský letopis, Orol, Sokol, Obzor, Kazateľ, Kazateľňa, Poklady kazateľského rečníctva a Vojtech. Zomrel 26. decembra 1883 v obci Nová Ves nad Váhom (pri Novom Meste nad Váhom - poniže Kočoviec).

Ján Ondrisík: Reč o SS. Iván Rovin. Michal Lavko. Ondrišík, Ján: Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne. Vyšlo samostatne tlačou v r. Dejiny Slovenska 3. Bratislava 1992, s. Chmel, R.: Listy a denníky...

Zoznam ďalších kňazov pôsobiacich v Trenčíne

tags: #lubomir #havran #farar