Ľudové zvyky a tradície Vianoc na Slovensku

Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.

Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darčeky. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Vianoce sú spojené s rozmanitými ľudovými zvykmi a tradíciami. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.

Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január). Naši predkovia verili, že toto obdobie je plné magickej sily. Vianočné výzdoba a dekorácie sú typické pre adventné obdobie.

Predvianočné obdobie

Od Sv. Martina (11. november) sa začína predvianočné obdobie pre našich predkov. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu. Pre ľudí to znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Opravovalo sa náradie a gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním, či rozprávaním o mágii a čarodejníctve. Rozprávali sa povery o strigách alebo démonoch, ktoré svojimi čarami chcú uškodiť ľuďom, ich majetku a zvieratám.

Dni sa rýchlo skracovali a vonku bolo čoraz chladnejšie. V našich predkoch to vyvolávalo obavy alebo až strach. Mysleli si, že prevaha noci nad dňom symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť. Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25 november bol zároveň posledným dňom v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.

Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december). Chlapci si vyrábali tzv. Luciin stolček, s ktorým mohli ísť na polnočnú omšu a odhaliť všetky strigy v okolí. Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva. Známym rituálom bolo veštenie budúcnosti počas Lucie. Dievčatá a mladé ženy si zapisovali na dvanásť papierikov mená potenciálnych nápadníkov a každý deň až do Vianoc jeden papierik spálili. Ten, ktorý zostal posledný, predstavoval meno budúceho manžela.

Zaujímavosťou bolo, že počas Stridžích dní sa nikomu nič nepožičiavalo, nepredávalo a ani nedávalo. Ktorákoľvek žena mohla byť striga a stačilo, aby z gazdovstva uchmatla steblo slamy alebo triesku, čo by domácnosti prinieslo smolu. Tento zvyk časom nabral na intenzite až do takej miery, že bola počas Stridžích dní z dvora vykázaná akákoľvek žena. Verilo sa, že strigy sú tak šikovné, že sa do domu alebo maštale dostanú aj cez kľúčovú dierku. Budovy sa preto kropili svätenou vodou, potierali cesnakom alebo sa nad dverami urobil drevený krížik. Z rozdrveného koreňa čakanky alebo z diviačieho sadla sa vyrábali čarovné mastičky, ktoré sa nanášali na dvere domu alebo maštale. Na odplašenie stríg sa robil aj veľký hluk.

Advent

V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície. Niektoré z nich sa ale dostali do kresťanskej liturgie. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Každá z nedieľ má svoju symboliku a význam.

• 1. Adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
• 2. Adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
• 3. Adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
• 4. Adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.

Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa - Krista. Tradičné sú rotáty, skoré ranné omše, ktoré sa konajú počas adventu. Tieto omše sú venované Panne Márii a ich zmyslom je pripraviť veriacich na narodenie Krista.

Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma.

Deťom sa v tomto období často venujú adventné kalendáre. Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam. V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné. Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky. Tie zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky, či drobné hračky.

Tradícia svätého Mikuláša bola tiež spojená so starostlivosťou o chudobných. V dedinách často bohatší ľudia a statkári pomáhali chudobným rodinám a deťom počas tohto sviatku, čím sa symbolicky napodobňovala štedrosť svätého Mikuláša. Sviatok svätého Mikuláša mal aj náboženský rozmer. Na počesť svätca sa v mnohých kostoloch konali omše, počas ktorých sa zdôrazňovali jeho cnosti, ako sú štedrosť, pokora a láska k blížnym. Sviatok svätého Mikuláša sa na Slovensku oslavuje dodnes, pričom si zachováva veľa zo svojich pôvodných prvkov, no v modernej podobe. Mikuláš je často zobrazovaný ako starý muž v biskupskom odeve s mitrou a palicou, ktorý je symbolom láskavosti a starostlivosti o deti.

Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie. Aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista. Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Základom vianočného pečenia je hojnosť. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok. Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami - museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček.

Ďalšou tradičnou vianočnou pochúťkou sú oblátky. Oblátky sa piekli v špeciálnych formách, ktoré mali rôzne kresťanské motívy, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezdu. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch. Piecť oblátky bola významná úloha, ktorá voľakedy patrila učiteľom. Deti na začiatku adventu vyzbierali po celej dedine suroviny na ich výrobu. Pred Vianocami už hotové oblátky roznášali aj s vinšom, ktorý zložil pán učiteľ. Odmeny, ktoré za oblátky dostali, odovzdali učiteľovi.

Piekli sa aj kysnuté koláče - makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové. V niektorých oblastiach sa robil štedrák - kysnutý koláč, ktorý bol bohato plnený vrstvami maku, lekváru, tvarohu a orechov. Piekol sa na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Inde bola tradičná calta - akýsi predchodca vianočky. Okrem pečenia a varenia sa pripravovali aj vianočné dekorácie. V mnohých rodinách sa vyrábali domáce ozdoby, ktoré mali osobitný charakter.

Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať. Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy (vtedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine) alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca. Zabezpečiť mali dostatok peňazí na budúci rok.

Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Pripíjať sa muselo silným alkoholom. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny - pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti. Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť.

Menej známy zvyk sa týkal slobodných dievčat. Tie za seba hádzali topánku. Ak sa špička obrátila smerom k dverám, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá. Ak sa smerom k dverám obrátila päta topánky, ostalo dievča ďalší rok slobodné. Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie). Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám. Po večeri prichádzali koledníci. Najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko.

Vinšovalo sa veľmi srdečne. Ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to. Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo. Dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice). Tá prvá pochádza z roku 1843.

Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno. Chodili na ňu väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov. Najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá. Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave. Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6.

Štedrý deň

Štedrý deň (24. decembra) má pre kresťanov osobitný význam. Je to deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

Večer sa tradične konajú polnočné omše (tzv. "polnočná"), ktoré sú slávnostným začiatkom vianočného obdobia. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

Sviatky vianočné

Prvý sviatok vianočný (25. decembra) je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali. 25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.

Druhý sviatok vianočný (26. decembra) je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (tzv. "protomučeníkom"). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi. Svätý Štefan je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti.

Sviatok Zjavenia Pána (6. januára), nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025).

Regionálne rozdiely v zvykoch a tradíciách

Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak. Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darčeky. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Vianoce sú spojené s rozmanitými ľudovými zvykmi a tradíciami.

Západné Slovensko

Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.

Stredné Slovensko

Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.

Už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Ryba: tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.

Východné Slovensko

Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok. V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.

Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier.

Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.

Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!

Tradičné jedlá na Štedrý večer

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.

Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

Jedlo: na úvod samozrejme nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk aby bola rodina zdravá a silná po celý rok). V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom. Ryba - najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť je majonézový zemiakový šalát.

Prehľad tradičných vianočných jedál

tags: #ludove #vins #na #vianoce