Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianoce prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.
V každej krajine majú svoje tradičné vianočné zvyky. Na Slovensku ich máme niekoľko, aj keď sa pomaly z domácností vytrácajú.
Príprava na Vianoce
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec.
Adventný veniec
Adventný veniec - k tradíciám Vianoc patrí aj adventný veniec. Ten má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Vianočná výzdoba
Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie. Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi.
Pečenie vianočného pečiva
Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.
Štedrý deň a večera
Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku.
Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku.
Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým.
Vianočné jedlá
Vianočné pokrmy sa líšia históriu, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.
Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu.
Medzi tradičné vianočné jedlá patria:
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
Zvyky počas Štedrej večere
- Modlitba pred Štedrou večerou: Na Slovensku sa ešte stále väčšina obyvateľstva hlási k nejakej viere, ktorá má tento zvyk zaužívaný.
- Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred.
- Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba.
- Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok.
Vianočné zvyky a povery
Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody.
S čím sa najčastejšie spájajú Vianoce, ako vyzerá Štedrá večera a aké sú tradičné slovenské Vianoce?
Najznámejšie vianočné zvyky
- Šupina z kapra sa dáva pod obrus počas štedrej večere. Šupina má zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok a aby ich ešte viac pribudlo.
- Takmer každý Slovák má na stole počas štedrej večere orechy, ktoré sa hádzali do kútov v byte alebo v dome. Ide o najúčinnejší prírodný liek, ktorý má zabezpečiť rodine pevné zdravie počas celého nasledujúceho roka.
- Náhodne sa vybralo jedno jablko, ktoré sa rozrezalo priečne na polovicu. Pokiaľ bola uprostred hviezda znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie. Jabĺčko sa potom rozkrojilo, tak aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny.
- Jeden tanier sa predstieral pre náhodného hosťa, ako symbol symbol spolupatričnosti a milosrdenstva.
- Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola a dokonca aj gazdiná to mala zakázané. Pokiaľ by sa tak stalo, človek, ktorý sa postavil by do roka zomrel.
- Počas vianočných sviatkov hádzali slobodné dievčatá topánku za hlavu smerom k dverám. Pokiaľ špička smerovala k dverám, išlo o znamenie, že sa do roka vydá.
Vianočné povery
- Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
- S hydinou odletí šťastie z domu: Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.
| Zvyk | Symbolika |
|---|---|
| Šupina z kapra pod obrusom | Zabezpečenie peňazí a hojnosti v rodine |
| Hádzanie orechov do kútov | Pevné zdravie pre rodinu počas celého roka |
| Rozkrojenie jablka | Hviezda v jadrovníku symbolizuje šťastie a zdravie |
| Tanier pre náhodného hosťa | Symbol spolupatričnosti a milosrdenstva |