Farnosť Námestovo má bohatú históriu a dala Slovensku mnoho významných duchovných osobností. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich a na udalosti, ktoré formovali život farnosti.
Významné osobnosti farnosti Námestovo
Rudolf Schuster
Rudolf Schuster pochádzal z Námestova. Po absolvovaní teologických štúdií v Budíne bol v roku 1747 vysvätený za r. k. kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán na Spiši, potom farár v Poľanovciach (Polyanócz) a od roku 1764 v Švábovciach (Svabócz), kde zomrel 15. januára 2012.
Ján Kršák
Ján Kršák sa narodil v Námestove 5. júla 1769 rodičom Jánovi Kršákovi a Dorote Kršákovej. Pravdepodobne navštevoval aj základnú školu v Námestove. V rokoch 1791 - 1795 absolvoval teologické štúdiá v generálnom seminári v Bratislave, kde sa zapojil do bernolákovského hnutia ako člen Slovenského učeného tovarišstva. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Malých Opatovciach, od roku 1797 kaplán a potom farár v Skýcove, od roku 1815 v Semerove, kde bol aj prísediacim súdnej tabuly Komárňanskej stolice a kde zomrel 14. februára 1870.
Anton Kršák
Anton Kršák sa narodil v Námestove 5. augusta 1823 rodičom Antonovi Kršákovi a Márii rod. Galasovej. Po absolvovaní teologických štúdií bol v roku 1846 vysvätený za r. k. kňaza. Od roku 1848 pôsobil ako farár v Zubrohlave, kde za jeho účinkovania žilo vyše 1 000 obyvateľov, z ktorých bolo 987 katolíkov, 12 evanjelikov a 11 židov. Zaslúžil sa o výchovu mládeže, o postavenie viacerých sôch a krížov v Zubrohlave, kde zomrel 25. marca 1880. Rizšírená správa o jeho úmrtí vyšla v Katolíckych novinách 10. apríla 1880.
Ignác Veselovský
Ignác Veselovský pochádzal z rozvetvenej, národne uvedomelej rodiny z Námestova, kde sa narodil 20. augusta 1832 rodičom Ignácovi VeseIovskému a matke Anne rod. Hamuljakovej, sestre Martina Hamuljaka. Základnú školu navštevoval pravdepodobne v Námestove, od roku 1840 študoval na gymnáziu v Budíne pod dohľadom M. Hamuljaka, ktorý mu poskytol vlastnú knižnicu, potom absolvoval teologické štúdiá v Trnave, r. 1850 bol vysvätený za r. k. kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Stupave, r. 1858 v Hidaskurte (dnes Mostová), r. 1859 - 1863 administrátor v Pukanci, od r. 1863 farár v Šišove, kde aj zomrel 12. februára 1870. Literárne činný, písal príležitostné verše, autor rozsiahlejšieho príspevku, venovaného pamiatke vierozvestov sv. Cyrila a Metoda (v časopise Cyrill a Method, 1869). Z rukopisnej pozostalosti M. Hamuljaka pripravil na vydanie výber z listov J. Palkoviča, J. Kollára a P. J. Šafárika adresovaných Hamuljakovi.
Jozef Danielak
Jozef Danielak sa narodil v Námestove 15. novembra 1856 v rodine Jozefa Danielaka a matky Anny, rod. Miklušičákovej. Po matkinej smrti a otcovej druhej ženbe sa stal chovancom známeho oravského župného lekára a Hamuljakovho priateľa Vavrinca Miklošicu (1815 - 1883), s pomocou ktorého študoval na slovenskom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, potom v Ostrihome a v Rožňave. Pôvodný úmysel stať sa učiteľom na otcovu žiadosť zmenil a odišiel študovať teológiu do Banskej Bystrice. Po vysvätení r. 1881 jeho prvou kaplánskou stanicou bola fara v Sučanoch v Turci, odkiaľ odišiel za kaplána na nemeckú faru do Tužiny a potom do Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno). Ťažko chorý na tuberkulózu sa od jesene 1883 liečil v rodnom Námestove, kde aj zomrel ako 27-ročný 5. decembra 1883. Literárnej činnosti sa venoval už počas štúdií v Ostrihome, kde bol členom spolku Budič a prispievateľom do rovnomenného študentského časopisu. Neskôr uverejňoval články hlavne v Národných novinách, napr. o maďarizácii na školách, o slovenskom folklóre a o jazykovedných otázkach (Obrysy jazykovedy, 1882). Okrem češtiny, poľštiny a ruštiny ovládal aj nemčinu, maďarčinu a taliančinu, ale venoval sa i štúdiu staroarménčiny a sanskrtu. Mal bohatú knižnicu, ktorú poručil svojmu priateľovi, literátovi Antonovi Bielekovi, časť jeho pozostalosti zhorela pri prechode frontu v Námestove r. 1945.
Anton Bielek
Anton Bielek pochádzal z rozvetvenej, národne uvedomelej rodiny z Námestova, kde sa narodil 13. apríla 1858. Študoval na gymnáziách v Trstenej a v Levoči, v rokoch 1878 - 1881 teológiu v Spišskej Kapitule. Po vysvätení za r. k. kňaza pôsobil ako kaplán v Tvrdošíne, Spišskom Hrhove, Slovenskej Vsi, Spišskom Podhradí a v Ružomberku, od r. 1890 bol farárom v Oravskej Lesnej, od r. 1898 v Malužinej. Zomrel v Námestove 5. novembra 1911. Ako náboženský publicista uverejňoval kázne v Osvaldovom časopise Kazateľňa (1884 -1896), napr. O nepokojoch medzi manželmi, Následky opilstva, Čo sú to fašiangové zábavy?
Jozef Vojtíček
Jozef Vojtíček bol námestovský rodák, narodený 21. apríla 1863. Po absolvovaní teologických štúdií r. 1885 bol vysvätený za r. k. kňaza. Od r. 1885 pôsobil ako kaplán v Teplej, v Sedliackej Dubovej, Zákamennom, Rabči, potom farár v Zubrohlave, od r. 1901 farár v Námestove, kde zomrel 18. marca 1931.
Anton Gallas
Anton Gallas bol rodák z Námestova, kde uzrel svetlo sveta 22. februára 1875, po absolvovaní teologických štúdií bol r. 1897 vysvätený za r. k. kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán vo Veličnej, v Bijacovciach na Spiši a v Tvrdošíne. Potom bol administrátorom fary v Bobrove, od 1901 farárom v Zubrohlave a od r. 1921 dekanom námestovského dištriktu. Po odchode do dôchodku r. 1947 žil v Námestove, kde zomrel 18. augusta 1955.
Ján Grebáč-Orlov
Patrí medzi najvýznamnejšie duchovné osobnosti, pochádzajúce z Námestova, kde sa narodil 25. januára 1888 v rodine roľníka Jána Grebáča a matky Márie rod. Hanajovej. Detstvo prežil vo Veličnej, kde navštevoval ľudovú školu, potom študoval na gymnáziách v Ružomberku a v Rožňave, teologické štúdiá absolvoval v seminári v Spišskej Kapitule. Po vysvätení za r. k. kňaza pôsobil od r. 1911 ako kaplán vo Veličnej, r. 1913 v Smižanoch, počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1918 bol poľným kurátom na východnom fronte. Po vojne od r. 1919 pôsobil ako profesor gymnázia v Ružomberku, kde bol redaktorom časopisu Duchovný pastier a zodpovedným redaktorom týždenníka a potom denníka Slovák (1919 - 1921), od r. 1921 pôsobil ako farár a od r. 1927 ako dekan a škôldozorca vo Veličnej, od r. 1956 žil na dôchodku v Ružomberku, kde zomrel 26. apríla 1957. V medzivojnovom období sa angažoval aj ako verejný činiteľ, bol spoluzakladateľom a zapisovateľom Slovenskej ľudovej strany a blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku, v rokoch 1922 - 1935 bol poslancom Národného zhromaždenia za Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu. Literárne činný ako básnik, prozaik, dramatik a publicista, píšuci pod pseudonymami G. Orlov, I. Orlov, Vraňák, Vraňár a i.
Štefan Náhalka
Štefan Náhalka sa narodil v Námestove 22, mája 1887, kde navštevoval základnú školu, od r. 1902 študoval na gymnáziu v Trstenej a v Ružomberku, r. 1907 odišiel do Ameriky, kde absolvoval teologické štúdiá, r. 1914 vysvätený za r. k. kňaza v New Yorku. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Yonkers, od r. 1916 bol správcom farnosti pri Kostole sv. Jána Nepomuckého v New Yorku, r. 1931 pápežský komorník, r. 1963 apoštolský prototonár, monsignore. Zomrel v New Yorku 11. marca 1970. Patril medzi mimoriadne aktívnych krajanských pracovníkov v Amerike, vo svojej farnosti vybudoval kostol, školu a kláštor pre sestry, charitatívnou prácou v rámci Združenia slovenských katolíkov v Amerike ako jeho predseda, tajomník a redaktor podporoval študentov i emigrantov po druhej svetovej vojne a všestranne napomáhal národné uvedomenie Slovákov, prispel k založeniu Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Bol zakladateľom a predsedom prvého zboru Slovenskej ligy v Amerike, predsedom literárneho výboru Národného slovenského spolku. Udržiaval kontakty s M. R. Štefánikom, pracoval za oslobodenie Slovenska a bol spoluautorom memoranda slovenských katolíckych kňazov prezidentovi USA Wilsonovi. Člen Československej národnej rady, začas redaktor krajanského časopisu Dobrý pastier. Pri 50. výročí kňazstva r. 1964 vyšla pamätnica Zlaté jubileum kňazstva Apošt. protonotára mons.
Remigius Maťkovčík
Remigius Maťkovčík sa narodil 21. júla 1888 v Námestove, kde navštevoval aj ľudovú školu, potom absolvoval teologické štúdiá v Trstenej, r. 1905 vstúpil do františkánskej rehole v Malackách, teológiu študoval v Bratislave. Po vysvätení za r. k. kňaza 30.06.1911 pôsobil ako gvardián vo františkánskych kláštoroch v Žiline, Bratislave, Skalici, Malackách, kde bol i magistrom klerikov a lektorom filozofie. V Trstenej sa stal provinciálnym poradcom, mimoriadnym spovedníkom rehoľníčok z Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža (Krivá), cenzorom, ľudovým komisárom a historikom františkánskej rehole. Vynikol ako kazateľ a ľudový misionár, od r. 1935 zastával funkciu provincionálneho vikára. Zomrel v Bobrove 2. októbra 1963, kde je aj pochovaný. Vyvíjal bohatú literárnu aktivitu ako náboženský spisovateľ, teológ, filozof a prekladateľ, písal pod pseudonymami Ctiboh Samotínsky, Maťkovan, Remigius a iné. V rokoch 1922 - 1950 sústavne spolupracoval s františkánskym časopisom Serafínsky svet, v ktorom publikoval väčšinu svojich prác. Písal duchovné úvahy, poučné príbehy zo života ľudu i divadelné hry, venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Je autorom diela Pomník na hrobe otcovom (1925), preložil prácu Regula a závet nášho sv.
Florián Tomaga
Florián Tomaga pochádzal z Námestova, kde sa narodil 14. septembra 1892 a kde navštevoval aj základnú školu. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Trstenej a v Ružomberku, v rokoch 1913 - 1917 vyštudoval teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. Po vysvätení za r. k. kňaza od r. 1917 pôsobil ako kaplán v Poprade a potom v Ružomberku, od r. 1923 bol profesorom náboženstva na gymnáziu v Ružomberku, od r. 1944 v Spišskej Novej Vsi, od r. 1946 v Trstenej. Bol blízkym spolupracovníkom A. Hlinku. V čase útokov proti cirkvám bol krátko kaplánom v Zubrohlave, od r. 1952 duchovným a učiteľom náboženstva v Breze, od r. 1961 pôsobil v rodnom Námestove, kde zomrel 8. mája 1962 a tam je aj pochovaný.
Jozef Likavčan
Narodil sa v Zákamennom 1. marca 1903 vo Frydmane (terajšie Poľsko ). Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1925. Kaplánoval v Spišských Vlachoch a v Tvrdošíne. Bol administrátorom v Zázrivej a v Liptovskej Tepličke. Za farára do Zákamenného nastupuje 11. mája 1931. V jeseni 1931 bola dokončená nová murovaná fara. Na jeseň v roku 1938 bola vyhlásená mobilizácia a začala sa 2. svetová vojna, ktorá sa skončila kapituláciou Nemecka 8. mája 1945. Na jeseň v roku 1941 začala sa výstavba 13 triednej ľudovej školy za výdatnej pomoci pána biskupa Jána Vojtaššáka. Zákamenský farár Ján Balara odchádza 8. mája 1946 po 15 ročnom pôsobení za farára do Holumnice. Pán farár Likavčan v kostole prečítal pastiersky list, ktorý bol zakázaný, pretože bol namierený proti štátom založenej Katolíckej akcii. Za to bol v roku 1950 bol zatknutý, odsúdený do väzenia a navždy mu zakázali pobyt v okrese Námestovo.
František Tondra
Mons. František Tondra, diecézny biskup spišský (1989 - 2011), sa narodil 4. júna 1936 Spišských Vlajkách.
Tohle se skutečně děje s vaší duší během mše - Papež František
Ďalší kňazi a rehoľníci z Námestova
- Jozef Jurčišin: Narodil sa 13. februára 1893. Po skončení štúdia teológie v Spišskej Kapitule bol ordinovaný 6. júna 1917 za kňaza pre Košickú arcidiecézu.
- Chryzostom Halaša: Narodil sa v Námestove 17. septembra 1900. Do Rehole menších bratov - k františkánom - vstúpil v Trnave 3. septembra 1918. Dňa 17. augusta 1946 ho za neznámych okolností na okraji obce Bánová úkladne zavraždili, keď sa pešo vracal do kláštora v neďalekej Žiline.
- Štefan Senčík: Narodil sa v Námestove 2. januára 1917. Vstúpil do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (lazaristi).
- Jozef Grígeľ: Narodil sa v Námestove. Rehoľné sľuby: 31.01.1966. Ordinovaný za kňaza: 9. júna 1973.
- Peter Majcher: Narodil sa Námestove. Ordinovaný za kňaza: 15.10.1988.
- Ján Dudáš: Narodil sa v Námestove. Ordinovaný za kňaza: 19.06.1999.
- Jozef Luscoň: Narodil sa v Námestove. Do Spoločnosti Božieho Slova (SVD) vstúpil v roku 1999. Po vysviacke v roku 2007 pôsobil dva roky ako kaplán v Nitre. 17. septembra 2009 odletel na misie do Ruska.
Z histórie farnosti Zákamenné
Dedinka Zákamenné bola od samého vzniku, čiže od roku 1615 až do roku 1748, filiálkou najstaršej hornooravskej farnosti Lokca. Farnosť Lokca bola založená v roku 1565. Od roku 1612 sa Námestovo stáva samostatnou farnosťou. Aj v rokoch 1653 až 1672 spravuje farnosť evanjelický farár Mikuláš Clementis. V roku 1665 je postavený v Lokci nový kostol zásluhou rodiny Lokčianskych, ktorí horlili za katolícku vieru. V roku 1672 sa farárom stáva evanjelický kňaz Ján Fröhlich. Za pôsobenia farára Jána Jurčáka sa v roku 1748 osamostatňuje filiálka Zákamenné a stáva sa samostatnou farnosťou. V rokoch 1658 - 1748 nebol na Orave žiaden katolícky kňaz, pretože Thurzo obsadil všetky fary protestantskými duchovnými, ale obyvateľstvo bolo väčšinou katolícke. Obec Zákamenné patrila do farnosti Lokca, ktorá bola najstaršou farnosťou na Hornej Orave. Roku 1659 je v Zákamennom postavený prvý malý drevený kostolík. V roku 1677 sa stal šoltýsom Juraj Kamenský. Rok 1674 je rokom rekatolizácie Oravy.
Farnosť Zákamenné vznikla v máji roku 1748. K tejto novovzniknutej farnosti Zákamenné boli pridelené filiálky: Erdútka, Novoť, Krušetnica a Lomná. 27. mája 1748 prichádza do novozaloženej farnosti prvý zákamenský farár Matej Matiašovský. Za farára Mateja Matiašovského bol zrenovovaný drevený kostol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej a postavená drevená fara. V roku 1787 pribudlo k 17 oravským farám ďalších 20 nových. Vtedy sa osamostatnili od farnosti Zákamenné nové farnosti: Novoť, Krušetnica a Oravská Lesná. V roku 1926 na návrh pána biskupa bola odsúhlasená výstavba novej školy so štyrmi triedami a učiteľskými bytmi. V tom čase v Zákamennom nebol riadne ustanovený kaplán. V pastoračnej službe vypomáhal kaplán na invalidnom dôchodku Jozef Vráb, ktorý prišiel z Oravskej Jasenice.
Za pôsobenia Juraja Ondriša v roku 1893 vyhorel drevený kostol, ktorý bol zapálený od blesku. V roku 1894 začala sa výstavba nového kostola. Kostol bol konsekrovaný 23. apríla 1921. Posvätil ho J. E. V roku 1899 sa Jozef Vojtíček stáva školským inšpektorom, v roku 1909 asesorom sv. Stolice, v roku 1912 dekanom strednooravského dištriktu, v roku 1916 čestným kanonikom a v roku 1918 prosynodálnym sudcom. V apríli roku 1921 ho pán biskup Ján Vojtaššák vymenoval za generálneho vikára a rektora Spišského seminára v Spišskej Kapitule.
Pôsobenie kaplána Blažeja Rašku v Novoti
V roku 2020 prišiel do farnosti Novoť kaplán Blažej Raška. Medzi jeho záľuby patrí šport, prechádzka v prírode a rád pomôže. Pán Ježiš povedal: „Neprišiel som dať sa obsluhovať, ale slúžiť!“ Ako Kristov kňaz sa snaží tieto Jeho slova napĺňať aj v jeho živote. Snaží sa byť kňazom podľa vzoru nášho Najvyššieho a večného kňaza. Preto prichádza aj do farnosti Novoť, ako ten ktorý chce slúžiť, a nie dať sa obsluhovať. Bol si už v troch farnostiach. S akými plánmi a očakávaniami prichádzaš do farnosti Novoť? Každá farnosť je jedinečná, takže v každej farnosti je potrebná kreativita. Teším sa na nové výzvy. Verím, že spoločnými silami, sa budeme celá farnosť deň čo deň približovať k NEBU. Úprimný kňazský život, ktorý sa od začiatku usilujem žiť, je život pokory a obety.
| Otázka | Odpoveď |
|---|---|
| Prečítať knihu | URČITE ÁNO |
| Stráviť celý deň pri počítačovej hre | URČITE NIE |
| Navštíviť veľké športové podujatie | URČITE ÁNO |
| Jeden týždeň spať v truhle | URČITE NIE |
| Zúčastniť sa filozofickej besedy | VEĽMI BY SOM ZVAŽOVAL |
| Navštíviť exotickú krajinu | SKÔR ÁNO |
| Skočiť padákom | URČITE NIE |
| Odbehnúť aspoň raz v živote maratón | URČITE ÁNO |
| Podojiť kravu | URČITE NIE |
| Hrať spoločenské hry | URČITE ÁNO |
| Namaľovať obraz | URČITE NIE |
Výročie farnosti Zubrohlava
Poslednú júnovú nedeľu sme v našom farskom kostole slávili odpustovú svätú omšu patrónov nášho chrámu a celej farnosti sv. Petra a Pavla apoštolov. Slávnostnú svätú omšu celebrovali námestovský dekan vsdp. Miloš Pekarčík a náš pán farár Pavol Jurčišin. Pri svätej omši sme si zároveň pripomenuli významné udalosti: 250 rokov od vzniku farnosti a 230 rokov od narodenia významného zubrohlavského rodáka Jozefa Kunsta, kaločského arcibiskupa. Farnosť Zubrohlava bola založená pred 250 rokmi, dňa 17.1.1770. Veriaci obce Zubrohlava sa už niekoľko rokov pred jej vznikom pripravovali na založenie vlastnej farnosti, lebo dovtedy patrila Zubrohlava do farnosti Námestovo.
Slávnostnú liturgiu zvýraznil úvodný príchod kňazov, miništrantov na čele so symbolom našej viery - krížom, doprevádzaný členmi DHZ. Chrámom sa niesol spev zúčastnených farníkov a hostí, svätú omšu spríjemňoval aj spevokol Ichthys, slávnostným bol aj úkon prinesenia obetných darov mládežou oblečenou v krojoch. Bohoslužba bola teda nielen krásnym vonkajším prejavom viery, ale aj možnosťou stretnutia sa a spojenia vo farskom spoločenstve.
Keď v roku 1761 veriaci dokončili stavbu kostola, pustili sa aj do výstavby farskej budovy. Po jej dokončení prišiel do farnosti prvý farár Ondrej Černik, rodák zo Zubrohlavy, ktorý bol synom vtedajšieho richtára. Vo farnosti od jej vzniku pôsobilo tridsať kňazov, ktorí ako duchovní pastieri vykonávali svoju duchovnú službu. Súčasný pán farár Pavol Jurčišin je už v poradí tridsiatym prvým duchovným otcom farnosti. Pád dekan spomenul, že sa teší, že tu mohol byť, pretože farnosť Zubrohlava tiež v jeho mladosti prispela k jeho duchovnému formovaniu.
V roku 1754 sa uchádzali o povolenie na výstavbu fary, pretože sa usilovali o zriadenie farnosti. Napriek tomu, že fara ešte nebola dokončená, 17.januára 1770 dostali veriaci Zubrohlavy veľký dar: vlastnú farnosť, o ktorú sa zaslúžil zubrohlavský richtár Ján Černik s notárom Matejom Majkom s výdatnou pomocou biskupa Jána Gustínyho. K zubrohlavskej farnosti bola pripojená obec Bobrov ako filiálka s vlastným kostolom. V roku 1787 dostal Bobrov vlastnú farnosť a od roku 1791 bola namiesto Bobrova k Zubrohlave pričlenená obec Klin.