Ľudské telo je pre taoistov určitým privilegovaným miestom pre skúsenosť s tao. No hlboko si vážia jeho existenciu, vnímajú ho ako „cisárstvo“, priestor pre kultiváciu ducha a vnútornú alchýmiu. Telo je zhmotnením taoistickej filozofie.
Princípy, ktoré sa odohrávajú v makrokozme, zrkadlia sa aj v mikrokozme ľudského tela. Filozofia sa v ňom tým reflektuje, má možnosť sa realizovať a vyvíjať. V ľudskom tele a jeho procesoch nájdeme princípy jin a jang a ich vzájomné pôsobenie, koncept piatich premien energie (päť elementov) je v ňom zhmotnený do formy orgánov a ich funkcií. Nájdeme v ňom aj priestor pre rôzne alchymistické procesy kultivácie energie čchi.
S ľudským telom pracujem od doby, kedy ma rodičia ako štvorročnú priviedli do telocvične na gymnastiku, kde som si pár rokov dávala nohy za hlavu, balansovala na kladine, robila saltá či visela na rebrinách. Profesionálne sa telu venujem 25 rokov. Učím ľudí rozumieť svojmu telu - jeho konštrukcii, funkčným možnostiam i obmedzeniam a samozrejme aj rozumieť jeho energetickým súvislostiam cez informácie o tokoch energie v meridiánoch a jej transformácii v energetických centrách. Cestou k tomu sú mi tanec, čínska medicína, čchi-kung, joga, ale aj poznatky samotnej anatómie ľudského tela. Telo sa pre mňa stalo obrovskou studnicou informácií, faktov, objavov a súvislostí a samozrejme aj priestorom pre kultiváciu svojej duše, svojho tela a energie v ňom. Vďaka taoistickej filozofii som zistila, že telo je kniha plná múdrostí o fungovaní univerza a zároveň plná ľudskej poetiky.
Orgány tela v taoistickom ponímaní
Pozrime sa na úvod na orgány tela. V západnom poňatí orgánového systému je každý z orgánov samostatnou jednotkou. Dá sa vyoperovať, implantovať a „hotovo“. Čínska medicína, vychádzajúca z filozofie taoizmu, sleduje prírodu a toky energie v nej, sleduje človeka ako súčasť tejto prírody a vidí teda orgány z iného uhľa pohľadu.
Na základe dlhodobých pozorovaní tela, jeho procesov, cyklov a tendencií, čínska medicína zistila, že náš orgánový systém je prirodzene vymyslený tak, aby spoločne fungoval ako dobre usporiadané štátne zoskupenie. Zoskupenie, kde každý člen je za niečo zodpovedný - od cisára, cez ministrov, až po bežných úradníkov. Symbolicky uvažujúci taoisti dali jednotlivým orgánom určité prívlastky podľa toho, čo majú v našom tele, poeticky povedané v našom cisárstve, na starosti. Existuje medzi nimi dokonca hierarchia, ale tá sa vymyká boju o moc.
Prehľad funkcií orgánov podľa taoistickej filozofie:
| Orgán | Funkcia |
|---|---|
| Srdce | Cisár, vládca všetkých orgánov, zodpovedný za jasný úsudok a komunikáciu so svetom univerza. Je sídlom psychiky a vedomia. |
| Pľúca | Vrchný kancelár, alebo najvyšší hodnostár pre rytmické usporiadanie všetkých životných pochodov a prúdenie čchi po tele. |
| Slezina | Kontrolór, ktorý má dohľad nad tým, čo do organizmu cez potravu vchádza. Zároveň sa podieľa na transformácii potravy v tele a na jej premene na čchi. |
| Obličky | „Prameň“ života, dohliadajú na skladovanie čchi a sú teda radou, ktorá zodpovedá za zvyšovanie čchi v tele. |
| Pečeň | Generál ostatných orgánov, zodpovedná za celkovú stratégiu a plánovanie, pochádzajú z nej úvahy a taktické plány celého orgánového systému. |
| Žalúdok | Úradník zodpovedný za verejnú zásobáreň potravou. |
| Močový mechúr | Asistent obličiek, zodpovedný za poslednú transformáciu tekutín. |
| Hrubé črevo | Hlavný úradník pre presuny v spolupráci s pľúcami. |
| Tenké črevo | Dvorný dodávateľ živín pre telo. Má schopnosť rozpoznať, čo je podstatné, čo musí organizmus vstrebať. |
| Žlčník | Spoľahlivý a verný pomocník cisára, akýmsi oficiárom spravodlivosti. Riadi a ovláda náš úsudok, odhad, rozvahu, názory, ale aj to, ako ich budeme presadzovať. |
Som presvedčená, že ak by sme sa aj my tu na západe naučili pozerať sa na telo trochu iným spôsobom, zmenil by sa náš vzťah k nemu. Pozrime sa napríklad na maternicu. Maternicu taoisti považujú za „srdce podbruška“. Spojenie slov „srdce podbruška“ nám hneď ponúka iné asociácie, než pozerať sa na ňu ako na kus svaloviny. Každý z nás má počiatok v maternici a zároveň mu maternica poskytla priestor na vývoj. Maternica preto zastáva v našom živote dôležité miesto. Je ako chrám vstupu ľudskej duše do ľudského tela, a preto je považovaná za srdce podbruška. Podbruško vnímajú taoisti ako oblasť pre silné energetické centrum, tzv. spodný tantchien. Maternica a spodný tantchien sú hlavné skladiská energie obličiek, a preto je táto oblasť často nazývaná „Morom energie čchi“. Je to miesto, kde čchi sídli a kde je pôvodná energia skladovaná. Maternica teda nie je len nejaký sval, ktorý sa po skončení reprodukčného života ženy môže z tela vyrezať. Doslovný preklad čínskeho znaku pre maternicu Nü-c´-pao znamená žena-dieťa-palác. Nazývajú ju preto „maternicový palác“ alebo „detský palác“, či dokonca „nebeský palác“.
Ľudské telo je pre taoistov mikrokozmos v makrokozme. Máme jedinečnú dušu, ktorá je v konečnom dôsledku spätá s univerzálnym vedomím. Zostávame osobití ako každý list na strome, čo má svoj vlastný mikrokozmos, ale zároveň sme súčasťou celku, rovnako ako je každý list spojený so všetkými ostatnými listami na strome - na makrokozme. Taoizmus vedie k duchovne založenej úcte k prírode, k pociťovaniu prítomnosti tao vo veciach a tvoroch a k harmónii s veľkými rytmami univerza.
5 Tibeťanov - cvičenie, ktoré ti prinesie zdravie a vitalitu
Taoistický symbol Jin-Jang
Telo ako chrám v biblickom kontexte
V Písme je zrejmý posun v dôraze na fyzické miesta a budovy. Stará zmluva je plná fyzických tieňov a predobrazov, ktoré mali pripraviť Boží ľud na príchod Mesiáša. Celý obetný systém sa naplnil v Ježišovi Kristovi. Fyzický chrám v Jeruzaleme ustúpil cirkvi ako Božiemu chrámu v novej zmluvy. On prebýva v ľude, nie v budove.
Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. Ale prichádza hodina - a už je tu -, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov.
Samozrejme, Pán neskončil s fyzickými priestormi. V stave večnosti bude nové nebo a nová zem, nový Jeruzalem a všetky druhy nádherných fyzických priestorov a my sa z toho máme tešiť. Hoci sa obetný systém a fyzický chrám SZ naplnil v Kristovi a jeho cirkvi, aj oni rôznymi spôsobmi predstavovali a odrážali realitu neba.
Spojenie s Kristom prostredníctvom prebývania Ducha Svätého, ktorý nás spája s Kristom, je jednou z nádherných právd evanjelia (Ga 2:20; 1Kor 6:17-20). Ba čo viac, vďaka zjednoteniu s Kristom sme spojení jeden s druhým. Cirkev sa teda skladá z ľudí.
Pristupujte k nemu, živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny. Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
Telo ako chrám Ducha Svätého
Cirkevné budovy a ich význam
Cirkevné budovy sú zároveň užitočné. Ak to Pán dovolí, je múdre využiť každý zdroj, ktorý dostaneme v službe evanjelia a budovania jeho cirkvi. Ako sme už uviedli, cirkevný majetok a budovy nie sú nevyhnutné, ale môžu byť užitočné. Nie sú zlé, hoci môžu byť postavené a používané zo zlých dôvodov. Za našou teológiou cirkevného majetku stojí teológia všetkých stvorených vecí. Sú to dary od Pána, ktoré sa môžu používať správne alebo nesprávne, na slávu Krista alebo na slávu ľudstva. Pravdepodobne potrebujeme neustále pripomínať účel fyzických vecí, ktoré máme prijímať s pokorou a úprimnou vďačnosťou. Mali by sa používať na službu Kristovi a jeho kráľovstvu, na službu evanjeliu, na lásku k ľuďom.
Budova nám tiež pomáha presne a múdro sústrediť Pánove zdroje. Budova nám umožňuje spoločne uctievať Boha. Umožňuje nám spoločne lámať chlieb v jednom čase. Chráni naše telá pred dažďom a snehom, aby sme mohli počúvať kázanie Slova, modliť sa ako zbor a uctievať Pána s minimálnym vyrušovaním.