Prečo je dôležité modliť sa | #modlitba 1
Biblické základy ľudskosti v modlitbe
Biblické texty a modlitby pohrebnej liturgie majú osobitný význam a zdôrazňujú dôležitosť ľudskosti. Peter v biblickom čítaní vyhlasuje, že Boh nerobí rozdiely medzi ľuďmi - bez ohľadu na ich pôvod alebo kultúru. Následne Peter rozpráva o svojom vzore - Ježišovi: priniesol posolstvo pokoja pre všetkých. Biblický úryvok zhŕňa, o čo by malo v kresťanstve ísť predovšetkým: nie o moc alebo pravidlá, ale o ľudskosť, súcit a nádej. Ježiš sa nepýta na tituly - len: „Miluješ ma?“ Kto odpovie „áno“, má sa nasadzovať za iných - to je hlavná myšlienka textu. Mnohí veria, že pápež František tento príkaz bral veľmi doslovne a opakovane sa staval na stranu chudobných a vylúčených. Jeho spôsob byť pápežom bol skôr pastiersky než panovnícky.V eucharistickej modlitbe sa text opiera o kresťanské vyznanie viery vo vzkriesenie mŕtvych.
Modlitba ako stretnutie s Bohom skrze ľudskosť
Boh bude žiť tam, kam ho necháme vstúpiť. Sme povolaní svedčiť o Tom, v ktorom sa dejú všetky naše denné plány. Stretnime Ho skrze ľudskosť. Zjednocujme sa s Ním pri stretnutiach s ľuďmi, načúvajúc ich problémom. „Všetko, čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40) Svätí nie sú dokonalí, ale sú hlboko ľudskí. Ak sa aj Boh stal človekom, aby zachránil túto zem, máme my nejakú inú možnosť? Úlohou človeka je stať sa ľudskejším, rásť vo vnímavosti a láskavosti, aby sa v ňom prebudilo to najlepšie. Byť ľudskejší znamená živiť to Božské v nás.Iba tam nájdeme to najautentickejšie potvrdenie nás samých. Nič nás nemôže odlúčiť od Boha a jeho lásky. Láska a prijímanie lásky robia náš život ľudskejším. Zasvätení ľudia hľadajú Boha. Ale na akých cestách Ho hľadajú? Ich poslaním je „byť podobnými obrazu jeho Syna“ (Rim 8, 29). Božskými sa stávame vtedy, keď sme ľudskí.
Dôležitosť ľudskosti vo viere
Niektorí ľudia sú hlboko veriaci a zároveň vedia byť hlboko neľudskí. Byť dobrým rehoľníkom nestačí. Treba byť predovšetkým dobrým človekom. A to neznamená, že sa nám vo všetkom bude dariť, ale že sa budeme snažiť čeliť všetkému čo najlepším spôsobom. Byť hrdinom je jednoduchšie než byť dobrým človekom. Hrdinami sme len jedenkrát a za špecifických okolností. Dobrými ľuďmi by sme mali byť stále, aj keď sme obklopení všednosťou každodennosti a nekonáme žiadne hrdinské činy. Zasvätený človek robí obyčajné veci neobyčajným spôsobom. To je rozdiel medzi veľkosťou a priemernosťou. Ľudí máme radi pre ich vlastnosti: že sú láskaví, pokorní, citliví, že sa o nás zaujímajú, pomáhajú nám… toto sú dobrí ľudia.Naša hodnota závisí od úrovne našich vedomostí, zručností, skúseností a od spôsobu nášho života. Keď strácame nadšenie, oberáme sa o najlepšiu vec, ktorú máme: náš spôsob prežívania, strácame ducha. Meníme sa z výnimočných na priemerných. Strácame Boží život, prítomnosť Ducha v nás. Život je stav mysle. Našou úlohou je pomôcť ostatným, aby neklesali na duchu. Prevezmime zodpovednosť aj za vlastné duševné rozpoloženie.
Ľudskosť ako jadro viery
Pápež František nás pobáda k tomu, aby sa jadrom našej viery stala ľudskosť, a nie svätosť, pretože ľudskosť je stelesnením svätosti. Do stredu kladie dobrotu a utrpenie biednych. Ježiš dáva do centra našej pozornosti život, medziľudské vzťahy, dobrosrdečnosť a milosrdenstvo (ako sa píše v blahoslavenstvách). Hovoriť o Božom kráľovstve znamená hovoriť o spoločnosti, v ktorej je plnosť ľudskosti (dobroty), krása, radosť a šťastie. Ježiš rád vstával zavčasu, aby bol osamote s Otcom, no stoloval radšej spolu s ostatnými. Jeho srde bolo otvorené pre tých, ktorí sa cítili stratení. Nestrpel farizejov a ich tvrdé srdcia.Ak má byť Božie slovo hodnoverné, potrebuje ľudské telá, svedkov, mučeníkov, do ktorých by sa mohlo prevteliť. Potrebuje, aby naše komunity dýchali evanjeliom, žili ho v modlitbe a v bratskom stretávaní. Modlitba je stretnutím s Bohom, so sebou samým, so životom. Modlitbou získavame prorockého ducha a ducha misie. Nemôžeme žiť iba zo skutkov a výsledkov. Rozjímavá modlitba nám pomôže zosúladiť naše myšlienky, pocity a skutky. Vďaka nej sa naučíme prežívať prítomnú chvíľu naplno. Počas modlitby je potrebná naša plná sústredenosť a prežívanie celým srdcom. Bez plného sústredenia by ani náš život nemal zmysel.
Tabuľka: Porovnanie viery a nevery
| Viera | Nevera |
|---|---|
| Volanie | Udúšanie volania |
| Protest proti neblahému stavu | Obmedzenie sa na znášanie situácie |
| Nádej byť zachránený | Navyknutie si na zlo |
Modlitba ako odrazový mostík k ľudskosti
Vstúpiť do vlastného vnútra znamená rásť v ľudskosti a vnímavosti voči skutočným hodnotám. Modlitba je odrazový mostík k tomu, čo je hlboko ľudské a vďaka nej sa vyhneme povrchnosti. Ak sa naša modlitba zredukuje na recitovanie slov, hrozí nám nebezpečenstvo, že upadneme do povrchnosti. Namiesto ľudí modlitby sa z nás stanú len modliaci sa ľudia. Cieľom nie je stať sa zbožnejšími, horlivejšími alebo dokonalejšími, ale upevniť sa vo viere a nájsť v nej hlboký zmysel, na ktorom môžeme budovať naše poslanie aj celý náš život.
Význam rozjímavej modlitby
V rozjímavej modlitbe Ježiš zušľachťuje naše túžby, pocity a náklonnosti, až kým nebudú podobné túžbam, pocitom a náklonnostiam jeho srdca. „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš (Flp 2,5).“ Modlitba neznamená vyhľadávanie akéhosi duševného rozpoloženia, je to prejav viery. Nemodlíme sa len preto, aby sme premýšľali o Bohu alebo aby sme ho cítili, ale hlavne preto, aby sme prejavili lásku ľudskému Bohu, ktorý sa nám dal spoznať v Kristovi Ježišovi.Rozjímanie nad Slovom postupne premieňa naše myšlienky, spôsob uvažovania, motiváciu a pocity na Ježišove prežívanie podľa Božej vôle. Návyk modlitby nás vedie k tomu, aby sme nežili len podľa seba a pre seba, ale aby naše skutky vychádzali z Boha pre dobro našich bratov a sestier, s nimi a pre nich. Pripodobňuje náš pohľad Božiemu pohľadu: „A Boh videl, že je to dobré“ (Gn 1,10). Život s chudobnými nás pozýva k neustálej vnútornej premene. Nie sme Božím ľudom preto, že sa veľa modlíme, ale preto, že v našom zmýšľaní, rozprávaní a konaní je badať vteleného Krista.