Evanjelium podľa Lukáša: Štruktúra a obsah

Evanjelium podľa Lukáša (skratka Lk alebo L) je tretia kniha v poradí Nového zákona a najdlhšia zo štyroch kanonických evanjelií.

Svätý Lukáš píše svoje evanjelium

Nový zákon a jeho štruktúra

Nový zákon alebo Nová zmluva je zbierka svätých kníh, ktoré vznikli v kruhoch kresťanstva a sú súčasťou kresťanskej Biblie. V dnešných vydaniach v zmysle kánonu vytvoreného v 5. st. zahŕňa 27 spisov. Sú to evanjeliá - Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Lukáša a Evanjelium podľa Jána. Nasleduje kniha Skutky apoštolov, ktorou sa uzatvára členenie Novej zmluvy podľa historických kníh, v západnom usporiadaní potom nasleduje štrnásť Pavlových listov, ktoré usporiadal svätý Augustín podľa istej obsahovej spätosti, a sedem tzv. katolíckych listov. Novú zmluvu uzatvára Apokalypsa čiže Zjavenie svätého Jána.

Podľa východného usporiadania, ktoré používa napr. gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, nasleduje po Skutkoch svätých apoštolov sedem katolíckych (všeobecných) listov a až potom Pavlove listy a nakoniec Zjavenie svätého Jána.

Autorstvo a vznik

Text je dielom vzdelaného človeka s dobrou gréčtinou a s väčšou slovnou zásobou ako ostatné tri evanjeliá dohromady. Evanjelium vzniklo skôr než kniha Skutkov, ktorá sa naň odvoláva. Stará tradícia pripisuje spis lekárovi Lukášovi, i keď v evanjeliu nie je menovaný. Najstarším písomným dokladom je Muratoriho fragment (Muratoriho kánon) (približne v roku 200), Lukášovi je pričítaný aj Origenes, Tertullianus a ďalšie z tej doby.

Lukáš sprevádzal apoštola Pavla na jeho cestách, mohol hovoriť s očitými svedkami a nazerať do písomných záznamov. Najstaršie zachované rukopisy (papyrus P75, Sinajský a Vatikánsky kódex) však majú len nadpis „podľa Lukáša“.

Autor takmer isto používal text Markovho evanjelia a pravdepodobne písal až po zborení Jeruzalemského chrámu v roku 70. Zo zrovnaní s Matúšovým evanjeliom súdi biblická kritika, že oba používali i dnes stratenú zbierku Ježišových výrokov, ktorý sa zvyčajne nazýva Q (z nem. Quelle, prameň).

Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka Pavlovej reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské.

Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom).

Charakteristické črty

Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľuďom na okraji spoločnosti. Autor nechce v texte priniesť Ježišov životopis ale skôr jeho posolstvo.

Evanjelium podľa Lukáša možno právom nazvať evanjeliom milosrdenstva. Lukáš, ktorý bol podľa tradície lekárom a pochádzal z pohanstva, prejavuje vo svojich textoch mimoriadnu citlivosť k chorým, bezbranným a ľuďom na okraji spoločnosti. Ani jeden z Ježišových učeníkov neodhalil tak pôsobivo a ľudsky príťažlivo srdce Boha, ani jeden nevyznačil človeku cestu lásky a milosrdenstva tak jasne a konkrétne ako práve svätý Lukáš.

Ďalšie knihy Nového zákona

Medzi ďalšie knihy Nového zákona patria:

• Evanjelium podľa Matúša (skratka Mt)
• Evanjelium podľa Marka
• Evanjelium podľa Jána (skratka Jn alebo J)
• Skutky apoštolov (skratka Sk)
• List apoštola Pavla Rímskym (skratka Rim alebo R)
• Prvý list Korinťanom (skratka 1 Kor alebo 1K)

Skutky apoštolov popisujú obdobie vzniku a šírenia prvotnej kresťanskej Cirkvi, najmä činnosť apoštolov Petra a Pavla v 30. a 40. rokoch 1. storočia.

List prináša rozsiahlu syntézu Pavlovho posolstva. Pavol píše svoj list ako výraz starosti nad tým, čo sa v nej medzitým deje. Sťažuje si na nejednotu a spory vo vnútri cirkvi (1 Kor 1,10-4,21), na padlé mravy (1 Kor 5,1-6,20) a v druhej časti (1 Kor 7-15) rozvíja štyri témy kresťanského učenia: o manželstve, o kresťanskej slobode, o bohoslužbe a o vzkriesení Krista.

Význam pre kresťanov

Čítaním Svätého písma máme možnosť rozjímať o ceste, ktorou prešiel galilejský rybár od svojho prvého stretnutia s Pánom až po veľkonočné udalosti a stretnutie so vzkrieseným Ježišom Kristom. V Petrovi môže každý z nás spoznať seba samého.

Pápež František nás ustavične vyzýva, aby sme Sväté písmo čítali pravidelne. Veď sám Duch Svätý sa nám pri jeho čítaní prihovára vždy iným spôsobom, preto by sme mali každý deň živiť svoju dušu čítaním Svätého písma.

Podľa Rímskeho pontifikálu, keď biskup, hlavný svätiteľ, číta slávnostnú modlitbu vysviacky, po invokácii o vyliatie Ducha Svätého, ktorý všetko riadi a sprevádza, opakuje slová, nachádzajúce sa už v starobylom texte Apoštolskej tradície: „Otče, ty, ktorý poznáš tajomstvá sŕdc, učiň, aby sa tento tvoj služobník, ktorého si vyvolil na biskupskú službu, stal pastierom tvojho svätého ľudu a dokonale vykonával svoj veľkňazský úrad.“

tags: #lukasovo #evanjelium #struktura