Rímskokatolícke kostoly sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Ich história siaha hlboko do minulosti a odráža bohatý náboženský a spoločenský vývoj krajiny. V tomto článku sa zameriame na históriu, architektúru a význam týchto kostolov, s dôrazom na Košický kraj.
Katedrála svätej Alžbety v Košiciach
Košický Kraj a Jeho Kultúrne Dedičstvo
Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a zahŕňa štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná - a s nimi previazané kultúrne okruhy.
Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií. V tomto kraji sa nachádza množstvo rímskokatolíckych kostolov, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve regiónu.
Konfesionálna Charakteristika Kraja
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce: Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce Michalovce (2): Budince, Krásnovce
Štatistika Kostolov Podľa Denominácie
Počet i podiel kostolov podľa denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 61
- 14. storočie: 43
- 15. storočie: 21
- 16. storočie: 10
- 17. storočie: 18
- 18. storočie: 139
- 19. storočie: 182
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
- 21. storočie: 67
Nová dokumentárna séria RTVS Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku
Príklady Rímskokatolíckych Kostolov
- Rímsko - katolícky kostol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému: Vznik stavby v roku 1720, obnovený v 18.
- Rímsko katolícky kostol v Uhrovci: Má staršie základy na drevenom kostole z 18.
- Kostol postavený v prvej polovici 13. storočia: Ako jednoloďová stavba s predstavanou vežou a so svätyňou neznámeho tvaru.
- Rímskokatolícky kostol Karmelskej Panny Márie: Sa spomína už v 2. tretine 13 storočia z roku 1329.
- Farský kostol v Košických Oľšanoch: Interiér kostola zaklenutý pruskými klenbami.
Kostol Panny Márie Karmelskej v Strede nad Bodrogom
Obec Streda nad Bodrogom leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, len pár kilometrov od hraníc s Maďarskom. Od Slovenského Nového Mesta je vzdialená približne 8 kilometrov. Kostol je neprehliadnuteľný, stojí v južnej časti obce hneď pri ceste. Celý areál aj s cintorínom je prístupný.
Kostol v Strede nad Bodrogom
Kostolík postavili niekedy v druhej štvrtine 13. storočia na vyvýšenine neďaleko rieky Bodrog ako jednoloďovú kamennú stavbu so západnou emporou na ktorú nadväzovala vstavaná veža, a svätyňou neznámej podoby. Prvýkrát sa v písomných prameňoch spomína v roku 1322 (uvádza sa aj rok 1329), vtedy ešte s pôvodným zasvätením sv. Zrejme niekedy v druhej polovici 16. storočia došlo k odstráneniu pôvodnej svätyne a následne k postaveniu súčasného kvadratického presbytéria.
Je možné, že románska svätyňa bola poškodená počas bojov s Turkami, keďže miestna tradícia spomína výbuch vo svätyni uskladneného pušného prachu v 60. rokoch 16. storočia. V roku 1598 Mikuláš Bočkai opevnil spolu s neďalekým hradom aj kostol a mal ich prepojiť podzemnou chodbou. Od 2.polovice 16.storočia bola budova až do konca 17.storočia v rukách kalvínskej cirkvi. V 17. storočí, uvádza sa, že najneskôr v rokoch 1627/1628, získali kostolík kalvíni.
Keď sa dostal späť do rúk katolíkom po potlačení povstania Františka II. Rákociho (1703 - 1711), bol v zlom stave bez strechy. Rozsiahlou prestavbou prešiel kostolík v roku 1800. K západnému priečeliu vtedy pristavali barokovo - klasicistickú vežu, zo severnej strany presbytéria pribudla sakristia. Pôvodný kostol nemal vežu ktorá neskôr v r:1800 bola dostavaná a vtedy bola postavená aj sakristia.
Stavbu dal upraviť barón Vécsey František v r:1931-1936. Ďalšej obnovy sa dočkal v 30. rokoch 20. storočia. Najprv ho dal v roku 1931 opraviť barón František Véčei, kedy vznikli aj pseudorománske združené okná na južnej strane lode a východnej stene sakristie. V roku 1936 prešiel odbornou obnovou. V roku 2005 uskutočnili architektonicko-historický a umelecko-historický výskum kostola L. Kürthy a M.
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a stále sa využíva na liturgické účely. Jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria bol pôvodne typom tzv.panského kostola s emporou. Barokovo-klasitistická veža je ukončená vysokou ihlancovou strechou. Na zadnej strane presbytéria je predstavaný vchod do krypty rodu Vécseyovcov. Celá stavba je zakončená trojuholníkovým tympanómom. Nástenná maľba presbytéria je z konca 19. storočia. Sviatočný odpust sa koná každoročne 16. Pôvodná románska stavba patrila do skupiny kostolov s vstavanou západnou vežou, ktorá nadväzovala na emporu v lodi.
O románskom pôvode neskôr viackrát prestavanej stavby svedčí predovšetkým hodnotný ústupkový portál na južnej strane lode. V západnej časti lode sa nachádza murovaná tribúny, ktorá využíva sčasti aj murivo pôvodne románskej empory.
Ďalšie Príklady Kostolov
- Pôvodne gotický kostol zo 14. storočia.
- Rímskokatolícky barokovo - klasicistický kostol dobudovaný v r. Stojí v juhozápadnej časti obce. Hlavná fasáda je orientovaná juhovýchodným smerom.
Kostoly na Zozname Svetového Dedičstva UNESCO
V Košickom kraji sa nachádzajú aj kostoly, ktoré sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO:
- Kostol v rámci záznamu „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“: rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre
- Kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej
Kostoly Vyhlásené za Národnú Kultúrnu Pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:
- Rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996)
- Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie)
- Rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663)
- Rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957)
- Rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792)
- Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813)
- Evanjelický kostol (1816)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820)
- Rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850)
- Gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886)
- Rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935)
- Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940)
- Rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940)
Zaujímavosti
- Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
- Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.
- Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove.
- Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.
tags: #luxembursko #rimskokatolicky #kostol