Marián Kotleba a postoj katolíckej cirkvi

Iniciovali ste vznik občianskej iniciatívy veriacich Kresťania proti nenávisti, ktorá okrem iného upozorňuje na zvláštne „nenávistné“ kresťanstvo a samozvaný mesianizmus Mariana Kotlebu a Štefana Harabina.

Ondrej Druga spolupracuje s iniciatívou Nie v našom meste!, Veronika Bruncková je zasa jednou z hlavných organizátoriek zhromaždení Za slušné Slovensko. Za ten čas, čo Kotleba zneužíval kresťanstvo, nezaznel dostatočne silný hlas veriacich, vravia zástupcovia iniciatívy Kresťania proti nenávisti.

Prečo až teraz? Kotleba aj Harabin sú tu už dlhšie. Predtým neboli problémom alebo boli, ale nie až takým?

Veronika Bruncková: Myslím si, že sa to mohlo začať už aj skôr, ale aktívni kresťania na Slovensku sú v rôznych organizáciách, ktoré proti fašizmu bojujú. My sme sa možno názvom „Kresťania“ akoby vyčlenili z davu, ale robili sme rôzne veci proti extrémizmu už predtým.

Má sa Konferencia biskupov Slovenska proti tomu postaviť? Rozumiem, že sa potrebujeme vymedziť voči veľkej hrozbe, ale vždy je tu otázka, nakoľko sa majú klerici zapájať do politického boja. Ak to urobia z tejto strany, tak potom majú právo povedať aj to, koho máme voliť?

Bruncková: Cirkev predsa netvorí len klérus. Osobne si myslím, že tak, ako aj ja tvorím cirkev, tvorím aj to, čo hovorí. Ak my veriaci budeme mlčať a je nás naozaj tak veľa, potom jediný, kto bude za cirkev hovoriť, sú biskupi, ale to nie je jediná cirkev.

Druga: Lebo za celé roky, čo Kotleba zneužíva kresťanstvo a okato sa k nemu hlási, nezaznel dostatočne silný hlas veriacich, ktorý by sa dokázal dostatočne rázne dištancovať od tohto zneužívania. Sem tam vydá niektorý z biskupov ostrejšie vyhlásenie, ale inak sa cirkvi dlhodobo odmietajú vyjadrovať ku konkrétnym politikom a stranám.

Celá iniciatíva, ktorá upozorňuje na nebezpečie z toxických myšlienok Kotlebu a Harabina, vyzerá kresťansky autenticky a úprimne. Niektorí však považujú za prejav autentickej kresťanskej lásky aj toleranciu.

Dostali sme sa až k tomu, že strana KDŽP je na Kotlebovej kandidátke. To, že sú na jednej kandidátke s usvedčenými násilníkmi, je veľkou hanbou pre kresťanstvo. Tak mi napadlo v súvislosti s kresťanstvom a vierou, že Slovensko na tom už musí byť veľmi zle, ak treba iniciatívu Kresťania proti nenávisti.

Bruncková: Niektorí nám povedali, že vyčleňujeme časť kresťanov, ale to sme vôbec nechceli. S podobnou iniciatívou prišlo aj Fórum kresťanských inštitúcií. Presadzujú cestu pokojného dialógu a zmierenia.

Bruncková: Vyhlásenie fóra je taká báza, ktorá hovorí to, čomu kresťania zrejme veria, a my sme cítili, že sa treba voči fašistom vymedziť priamo. Vážime si Kotlebových voličov ako ľudí a v žiadnom prípade si nemyslíme, že sú fašisti. Chceme otvárať oči. Kresťanstvo hovorí o láske a zmierení, ale hovorí aj o pravde. Pravda je to, že si potrebujeme pravdivo pomenovať veci, ktoré sú dobré a ktoré sú zlé.

Vo vyhlásení píšete, že zvlášť kriticky vnímate strany Mariana Kotlebu a Štefana Harabina, „samozvaných spasiteľov“, ktorí sa radi skrývajú za kresťanské symboly a heslá…, dlhodobo využívajú zavádzanie, klamstvo, dezinformácie a ospravedlňovanie násilia na šírenie nenávisti v našej spoločnosti. Tiež kresťan Marián Kuffa, farár zo Žakoviec, však tvrdí, že ľudia sa menia. Doslovne povedal: „Svätý Pavol ako sa zmenil, Levy, Matúš, keby ste povedali Harabin, poviem - máš pravdu. Môžeme jedine predpokladať… Ak sa rozhoduješ v prítomnosti Božej, potom aj tvoje omyly sa nenazývajú hriechy, ale chyby…“ Ako sa v tom má veriaci človek vyznať?

Druga: V dnešnom postfaktuálnom svete, kde vládnu dezinformácie a emócie namiesto faktov, je zmätených veľa ľudí, nielen kresťania. Myslím si, že takmer každý človek si váži prácu, ktorú odviedol otec Kuffa v charitatívnej oblasti. Osobne si však myslím, že nie každý, kto má schopnosť na to, aby urobil fenomenálne veci v charite, má automaticky postačujúce schopnosti aj na to, aby dokázal správne pomenovať a správne reagovať na výzvy, ktorým čelí kresťanstvo v 21. storočí. Samozrejme, aj v sekulárnom svete je veľa zmätených, dokonca majú na to aj dôvod. Cirkevní hodnostári sú však medzi veriacimi autoritami a obávam sa, že Kuffov citát má z kazateľnice iný dosah ako od politika na mítingu.

Bruncková: Teraz to vyznieva tak, že veriaci ľudia kriticky nepremýšľajú, tak to určite nie je. Kňaz je určite autoritou a je pravda aj to, že v tých tradičnejších častiach Slovenska sa veľmi silná poslušnosť voči autoritám dedí z generácie na generáciu. My chceme byť hlasom, ktorý hovorí veriacim ako svojim bratom - pozrite sa a zvážte. Je tu Marian Kotleba alebo Harabin, ktorí niečo hovoria, ale ich skutky sú iné.

Určite nechcem podceňovať ani znevažovať vašu prácu a postoje, ale prepáčte, aká ste vy autorita oproti Mariánovi Kuffovi vo svete veriacich? Keď farár zo Žakoviec povie a myslí tým Kotlebu a Harabina: „Pokánie je prihlásenie sa ku Kristovým hodnotám. Predtým som bol eštebák a zabiják…, ale dôležité je, čo som teraz. Hlásim sa k hodnotám kresťanským.

Druga: Nepokladáme za autentické prihlasovanie sa Kotlebu a Harabina ku kresťanstvu. Vnímame to ako účelové zneužívanie kresťanstva a najhorúcejších tém - Istanbulský dohovor, potraty, LGBTI. V nich je najväčší výtlak a koncentruje sa tam najviac negatívnych emócií. Väčšina ľudí má o tom veľmi veľa dezinformácií a málo faktov.

Bruncková: Mám veľmi jednoduchú odpoveď. Marian Kotleba a Štefan Harabin chcú ísť do politiky alebo v nej sú - teda do služby ľuďom. Ako občan mám právo sa k nim vyjadrovať, pretože oni slúžia mne ako občanovi. V cirkvi to funguje tak, že ak mám ja ako katolícky veriaci nejakú sťažnosť na kňaza, tak sa obrátim na biskupov. Ak by som chcela riešiť Mariána Kuffu, tak by som to riešila najprv v rámci cirkvi. Ak by som nedostala odpoveď, potom by som to riešila verejne.

Pýtali ste sa, či je viac zmätený veriaci alebo farár Kuffa. Jeho by som nenazvala zmäteným. Podľa mňa je zmätený človek ten, ktorý hľadá odpovede, preto by som zmätenými nazvala tých voličov. Ale Marián Kuffa už prestal hľadať odpovede a to je to najhoršie, čo sa mu stalo v jeho kňazstve. Podľa mňa má svoju pravdu, ktorej uveril, a nechce počuť nič iné. Je to podľa mňa veľmi nebezpečné. Marian Kotleba sa môže zmeniť, ako hovorí farár Kuffa. Je to človek ako ja či vy a túto úctu mu nikdy nebudem upierať. Ale debata je úplne inde, ako ju stavia pán farár Kuffa - sú Kotlebove či Harabinove slová rovnaké ako ich skutky? To je to, čo my môžeme hodnotiť.

Hovoríte, že Kotlebove činy nie sú v súlade s kresťanskou vierou, ale Kuffa nie je jediný z predstaviteľov cirkvi, ktorý Kotlebu otvorene podporuje a schvaľuje jeho myšlienky. Uvažujme spolu.

Druga: Mnohí z kléru dlhodobo považujú za najväčšie nebezpečenstvo pre kresťanstvo sekulárnu spoločnosť v štádiu, v akom je na Západe, čo je v podstate už dosť postkresťanský svet. Niektoré obavy z toho môžu byť objektívne, tie určite nezľahčujeme. Chápeme ľudí, ktorí sa týmto cítia byť ohrození, ale apelujeme na nich, aby nehasili oheň benzínom.

Bruncková: Aj naše memorandum má dve časti. Jedna sa vyhraňuje voči ĽSNS a Harabinovi a druhá hovorí o tom, že kresťanský alebo konzervatívnejší pohľad má mať miesto aj v liberálnej spoločnosti. Dôležité je diskutovať. Liberáli hovoria, že každý má právo na slobodu, ale aj kresťanstvo je náboženstvo slobody. Niekomu sa môže zdať, že nie je, lebo tak je na Slovensku nastavený diskurz o kresťanstve. Kresťanstvo v skutočnosti hľadí na slobodu.

Veľmi opatrne a diplomaticky vo výzve uvádzate, že rozumiete znepokojeniu kresťanov, ktoré pramení z ohrozenia ich hodnôt, a obhajobu kresťanských postojov považujete za legitímnu, pokiaľ je presadzovaná demokratickými prostriedkami. Ak Kotleba v parlamente alebo Harabin na tlačových besedách vedú kultúrnu vojnu, obhajujú nenarodený život, bojujú proti interrupciám a za manželský zväzok muža a ženy, robia to tiež demokratickými prostriedkami.

Druga: Podľa mňa je rozdiel je v tom, že Kotleba a Harabin tieto témy len využívajú, lebo sú momentálne výhodné.

Bruncková: Diskusia má byť o tom, či je zákon dobrý. Pýtali ste sa, aký je rozdiel, ak hovoríme o presadzovaní demokratickými myšlienkami my a ak to robí Kotleba v parlamente. Ak sme napísali vo vyhlásení demokratický princíp, tak to je hľadanie toho najlepšieho diskusiou. Kotlebovci presadzujú svoje myšlienky autoritatívne.

Nie je najväčším problémom Kotlebových interrupčných návrhov to, že pristupuje k ochrane nenarodeného života selektívne, a keby mohol, tak by, jemne povedané, obmedzil reprodukčnú schopnosť rómskych žien?

Bruncková: Áno, samozrejme, aj to je obrovský problém a jasný dôkaz nielen hodnotových protirečení tejto strany, ale aj racionálnych. Veľmi veľa premýšľam nad tým, ako by sa mohla cirkev zachovať. Bola by som úplne za, ale ak by toto cirkev urobila, mala by to urobiť aj v iných prípadoch, pri iných politikoch? Pri Ficovi, ktorý je pokrstený birmovaný katolík, ale niektoré veci, ktoré robí, sú tiež nekresťanské?

Druga: Naša iniciatíva v tomto plne rešpektuje názor cirkvi, že kňazi by sa nemali vyjadrovať ku konkrétnym politikom.

Bruncková: Súhlasím. Ak sa nevyjadruje biskup Zvolenský, tak sa nemá vyjadrovať ani jeden z biskupov či kňazov. Keď už o tom hovoríme, čo je väčším vstupom cirkvi do politiky, ak sa stretnú politici u Mariána Kuffu na fare v Žakovciach a dohodnú odmietnutie Istanbulského dohovoru v parlamente, a navyše sa dohodnú, že Kotlebov návrh by neprešiel, tak ho predloží iná politická strana.

Kultúrne vojny v terajšom slova zmysle poznáme minimálne od 19. storočia. Historik a germanista Miloslav Szabó napísal, že práve tam máme hľadať korene dnešných sporov o ochrane nenarodeného života, respektíve o hraniciach slobody tehotných žien.

Bruncková: Kultúrne vojny sú tu aj preto, lebo sa už nechceme rozprávať. Dialóg vyžaduje čas a energiu. A tie nemáme. Na druhej strane, Kultúrne vojny rastú, lebo strácame príslušnosť k nejakým skupinám. Na sociálnych sieťach máme tak veľa spojení, že strácame okruh ľudí, kam skutočne patríme. Áno, uzavretá skupina môže byť nebezpečná, lebo sa v nej formujú jednotné názory, ale zároveň je človeku vlastná. Keď ju niekto zažíva napríklad v rodine odmalička, tak je to fajn, ale ak to niekto nemal, hľadá si skupinu, za ktorú môže bojovať a ktorej na ňom záleží. Toto je podľa mňa jeden z dôvodov, prečo rastú kotlebovci. Potrebujeme vytvárať skupiny, kde sa ľudia cítia prijatí.

Ktoré kresťanské komunity viac inklinujú ku Kotlebovi, prípadne Harabinovi, a prečo?

Druga: Myslím si, že to nezáleží od konfesie.

Bruncková: Myslím si, že sú dve skupiny. Jedni bojujú za svoje hodnoty bez strachu. Neboja sa úplne toho, že rastie liberalizmus, ale za tie hodnoty by bojovali vždy. Druhí sa vyslovene boja. Veľká skupina predstaviteľov ĽSNS sa skutočne bojí, že keď sem prídu migranti, tak nám tu všetko obrátia. Alebo veria tomu, že po každom dúhovom pride vzrastie počet homosexuálov na Slovensku. Tieto skupiny vôbec nemusia byť kresťanské, len majú strach a potrebujú otca, vodcu, ktorí ich ochráni.

Druga: Hoaxy aj reálne. Celý čas tu hovoríme o kresťanských hodnotách a jednou z nich je určite láska k blížnemu.

Druga: Existuje trošku nepravdivý stereotyp, že kresťania sú proti migrantom. Prvé iniciatívy za prijatie utečencov vychádzali v roku 2015 na Slovensku práve z kresťanských kruhov. Človek, ktorý vie, o čom je jeho viera alebo jeho identita, prehnane veľký strach nemá. Podľa mňa máme na Slovensku veľa ľudí, ktorí sa cítia kresťanmi, ale len od roku 2015, keď prišlo do Európy milión moslimov....

Podpora niektorých kresťanov (či už laikov alebo kléru) pre Kotlebovu politickú stranu je prejavom zaslepenosti, nie autentického kresťanstva. Evanjelium si nesmieme prispôsobovať: my sa máme prispôsobiť evanjeliu. Dôstojnosť patrí všetkým bez rozdielu. Nedajme sa teda oklamať: kresťanská snaha o zmenu sa neopiera o autoritárskeho vodcu, ale o skryté, no skutočné pôsobenie Boha v nás a skrze nás.

V piatok vydala skupina vplyvných ľudí výzvu určenú cirkvám, najmä katolíckej, kde pripisuje spoluzodpovednosť za Kotlebu hlasovaniu veriacich vo voľbách. Autori výzvy rámcujú fenomén Kotlebu ako výrazne religiózny. Apelujú preto na predstaviteľov cirkví, aby svoj postoj začali naprávať.

Cirkevné a náboženské autority podľa signatárov zlyhali aj vtedy, keď nevyjadrili verejne postoj k trom slovenským katolíckym kňazom, ktorí v takzvanej Iniciatíve 2016 verejne podporili ĽSNS.

Strohú správu KBS k výsledkom volieb, v ktorej katolícka cirkev vyjadrila nádej, že zvolené strany budú konať dobro pre spoločnosť, považujú osobnosti podpísané pod verejným listom za alibistickú.

Kotleba si hľadá symboly, cez ktoré bude komunikovať, a je zrejmé, že to budú aj náboženské symboly. A tiež, že si bude vyberať agendu, ktorá sa prekrýva s presvedčením tohto voliča - napríklad ochrana života pred narodením či ochrana tradičnej rodiny.

Kotleba sa opiera o viacero táborov: najmä o mladých voličov a nevoličov, ktorí chcú zatočiť so systémom, o ľudí, ktorí sú citliví na problémy spolužitia s Rómami, o nevoličov. Vzhľadom na veľkosť týchto skupín sa dá súhlasiť s tým, že priestor na rast ešte má.

Marian Kotleba je problémom v troch zmysloch a len jeden z nich sa týka konzervatívcov priamo a výlučne. Marian Kotleba politicky rehabilituje obdiv k Tisovi a cez Tisa sa chce tváriť ako sympatizant tradičných hodnôt a kresťanstva. Keďže Jozef Tiso bol katolícky kňaz, mnohým sa to stotožňuje s konzervativizmom. Konzervatívne prostredie sa preto bude musieť vrátiť k diskusii o Tisovi a jeho dedičstvu.

Na prvých pojednávaniach v kauze český znalec z oblasti nacizmu, fašizmu a neonacizmu Jan Uhlíř potvrdil, že číslo 1488 je notoricky známa šifra. "Kto sa na ňu odvoláva, jednoznačne súhlasí s jej rasistickým podtextom," uviedol znalec. Číslo 88 má znamenať ôsme písmeno v abecede, čiže HH. To symbolizuje nemecký nacistický pozdrav Heil Hitler.

Otvorená politická podpora kotlebovcom, ktorá sa v predvolebnej kampani odohrala v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave počas nedeľnej bohoslužby, šokovala mnohých miestnych farníkov.

Už pred pár týždňami prešla médiami správa, že katolícky kňaz Ján Košiar, ako jeden z hlavných iniciátorov kampane Iniciatíva 2016, verejne podporil Kotlebovu stranu, ktorá podľa neho chráni náš národ a jeho kresťanské korene. Výzvu podporil aj ďalší katolícky kňaz, farár z Dlhej pri Trnave Ignác Juruš.

Košiar bol opatrný v tom, že nehovoril menovite o žiadnej politickej strane, spomínal, že katolíkov máme vo viacerých stranách, „takže máme na výber“. Hovoril o monogamnom manželstve, hodnotách, ktoré treba chrániť, a o poriadku, ktorý stanovil Boh. Lenže počas tejto omše sedel Marian Kotleba v prvej lavici.

V závere videa sa Kotleba s Cuperom rozprávajú s potenciálnymi voličmi pred bazilikou, následne Košiar poďakoval združeniu Magnificat, ktorého členovia kandidovali za ĽSNS a ktoré video natočilo: „O týždeň už bude po voľbách,“ usmial sa Košiar, „tak nehádžte prázdne lístky.

Mnohé rodiny s deťmi sú však zvyknuté chodiť na túto bohoslužbu aj cez prázdniny. S Jánom Košiarom som sa osobne porozprával. Následne som zašiel za dekanom a opýtal som sa ho, ako budú v cirkvi tento problém riešiť. Odpovedal mi, že to vyriešil sám arcibiskup Ján Orosch: Košiar mu prisľúbil, že sa to už nezopakuje. Je to však zvláštna odpoveď.

Prednedávnom počas narodenín Róberta Bezáka zmenil úmysel omše, ktorá mala byť obetovaná za zdravie a Božiu milosť pre Bezáka, na „za obrátenie Róberta Bezáka, za to, aby priznal svoj omyl...“. Veriaci ho vtedy v kostole fyzicky napadli. Bazilika sa musela nanovo posvätiť kvôli násiliu v chráme. Dekan sa vtedy verejne od jeho konania dištancoval s tým, že jeho svojvoľnému konaniu nemohol predísť.

Rozumiem tomu, prečo Róbert Bezák či Anton Srholec nemohli slúžiť omše, keďže za tým sú aj objektívne dôvody. No ak omše môže slúžiť človek, ktorý propaguje fašistov, a nikto ho v tom nezastaví, pôsobí to nedôveryhodne.

Agresívnym slovníkom podnecuje hnev a nenávisť najmä voči Rómom, cudzincom a politickým predstaviteľom, odmieta akúkoľvek solidaritu s núdznymi utečencami a ponúka falošné vlastenectvo zakrývajúce si oči pred tragédiami obyvateľov Slovenska. Takéto postoje zvýraznené znakmi a gestami nadväzujúcimi na predstaviteľov fašizmu či národného socializmu sú nezlučiteľné s autentickou kresťanskou vierou.

Skutočná snaha o spravodlivosť si nebude zakrývať oči pred nespravodlivosťou, no nikdy neskĺzne k odoberaniu ľudskej dôstojnosti druhým. Takéto zmýšľanie a konanie nám bráni vidieť vlastnú nespravodlivosť ako aj potreby druhých, roztáča špirálu nenávisti a sťažuje možnosť budúceho zmierenia a vzájomného spolužitia.

Tabuľka: Porovnanie názorov na Kotlebu

Marián Kotleba

tags: #maarian #kotleba #je #katolik