V dejinách sa nájde mnoho osobností, ktoré svojou prácou a životom ovplyvnili celé generácie. Jednou z takýchto ikon je nepochybne aj Madam Eva, ktorej meno sa stalo synonymom pre štýl, eleganciu a inšpiráciu.
Život v skromných podmienkach
Na skromné podmienky bola však Maria zvyknutá. V Poľsku, kde sa 7. novembra 1867 narodila, v nich vyrastala. Bola jedným z piatich detí v učiteľskej rodine, navyše jej otec, ktorý bol veľkým vlastencom mal pre svoje názory o nezávislom Poľsku často problém sa na dlhší čas zamestnať. Otec chcel deťom zabezpečiť vzdelanie, nemal však na ich štúdium peniaze. Súrodenci si teda pomáhali navzájom. Maria teda pracovala ako vychovávateľka, aby pomohla staršej sestre, ktorá chcela študovať v Paríži.
Štúdium na Sorbonne
V roku 1891 Sklodowská zložila prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie slávnej parížskej Sorbonny. Vo francúzskej metropole sa pretĺkala ťažko, bola odkázaná sama na seba. Napriek nesmiernej záťaži patrila medzi premiantov a okrem fyziky a chémie začala dokonca študovať aj matematiku, pričom všetky skúšky zložila s vyznamenaním.
Stretnutie s Pierrom Curie
Pierre Curie bol typický vedec. Výskum bol alfou a omegou jeho života a súkromie druhoradé. Ako tridsaťpäťročný zarytý starý mládenec však stretol Mariu Sklodowskú, ktorá mala rovnaké záujmy ako on. Keď sa v roku 1896 pustila do skúmania novoobjaveného rádioaktívneho žiarenia, netušila, že práve začala pracovať na objave, ktorým sa zapíše do dejín. Námet, na prvý pohľad nie veľmi atraktívny, jej ponúkol muž, ktorý krátko predtým na nový jav prišiel - profesor Henri Becquerel. Svojím zápalom strhla aj manžela. Po dvoch rokoch dospeli k prvému výsledku a z uránovej rudy oddelili dva dovtedy neznáme prvky. Bol to prevrat vo fyzike, pretože dovtedy bol atóm považovaný za nedeliteľný.
Nobelova cena
O päť rokov neskôr však finančnú odmenu predsa len dostali. Bola spojená s Nobelovou cenou za fyziku, ktorú im udelila švédska Kráľovská akadémia vied. Získali ju spolu s objaviteľom rádioaktivity Henrim Becquerelom, z ktorého poznatkov vychádzali. Pierre a Maria Curieovci.
Tragédia a ďalšie ocenenia
Spoločnú prácu manželov Curieovcov na výskume rádioaktívnych prvkov ukončila 19. apríla 1906 tragédia. Pierre išiel do sídla Akadémie vied a zamyslený vstúpil na cestu, po ktorej sa rútil povoz. Maria hľadala únik pred smútkom v práci a čoraz viac sa uzatvárala do seba. Keď jej francúzska vláda ponúkla štátnu penziu, odmietla to s tým, že o seba a svoje dve dcéry (Irène sa Curieovcom narodila v roku 1897, Eva v roku 1904) sa dokáže postarať sama. Pomohlo jej ale vedenie Sorbonny, ktoré jej po Pierrovi zverilo vedenie katedry. Ďalšej pocty a ocenenia svojej práce sa dočkala v roku 1911 keď jej druhýkrát udelili Nobelovu cenu, tentoraz za chémiu.
Bola prvým a jediným človekom, ktorému v dvoch rôznych odboroch udelili Nobelovu cenu. Maria Curie-Sklodowská je v dejinách vedy považovaná priam za ikonu. Dodnes je jednou z najväčších osobností svetovej vedy. Maria Curie-Sklodowská, ktorá sa narodila pred 150 rokmi, bola prvou profesorkou na slávnej Sorbonne. Múzeum Marie Curie-Sklodowskej sa nachádza v prízemí Pavilonu Curie, v jednej z najstarších budov Inštitútu rádia, kolísky rádioterapie, ktorý sa stal Inštitútom Curie. Obdiv k tomu, čo dosiahla zvýrazňujú podmienky, v akých Maria spolu s manželom k svojim objavom dospeli. Od optimálnych a dá sa povedať, že aj od vedeckých mali totiž ďaleko.
Marie Curie | Objavovanie rádioaktivity | Prvá žena, ktorá získala Nobelovu cenu
Výskum liečby rakoviny a koniec života
Po prvej svetovej vojne sa Maria Curie-Sklodowská, okrem riadenia inštitútu, venovala prvým výskumom liečby rakoviny pomocou rádioaktivity. Rádioaktívny prvok, ktorý objavila a priniesol jej svetovú slávu napokon život slávnej vedkyne aj ukončil. V roku 1934 podľahla ako 67-ročná vtedy ešte záhadnému rozkladu krvi.