Učí Biblia, že Ježiš mal pokrvných súrodencov?

Otázka, či mal Ježiš pokrvných súrodencov a teda, či Mária mala okrem Ježiša aj iné deti, je dlhodobým predmetom teologických diskusií. Mnohí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi z reformovaných cirkví sú presvedčení, že Ježiš mal súrodencov, nakoľko sa to spomína v Biblii.

Napríklad, v Matúšovi 12,46 čítame: „Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať.“ Podobne Matúš 13,55 uvádza: „Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda?“

Ježišových bratov spomínajú vo svojich evanjeliách všetci štyria evanjelisti.

Katolícky pohľad

Väčšina katolíkov sa s tým, že sa v evanjeliách spomínajú Ježišovi bratia, vysporiada podľa oficiálneho učenia Katolíckej cirkvi, že v zmysle židovského vnímania rodiny sa v evanjeliách pod pojmom Ježišovi bratia nemyslia pokrvní bratia, ale sú tak označení jeho bratranci, resp. príbuzní. Tým teda u mnohých katolíkov ďalšia diskusia v tejto oblasti končí.

Takto však nikdy nezdôvodníme Máriine večné panenstvo ostatným kresťanom, ktorí ho neuznávajú, resp. majú v tejto oblasti pochybnosti, nakoľko tie state Písma, kde sa spomínajú Ježišovi bratia si vykladajú v zmysle nášho súčasného vnímania slova brat. Teda, že Mária s Jozefom mali ďalšie deti. Niektorí zase zastávajú názor, že Jozef už nejaké deti mal z predchádzajúceho manželstva, v ktorom ovdovel, skôr ako si zobral Máriu. Uvádzajú to niektoré apokryfné spisy. Toto je však biblicky neobhájiteľné učenie, keďže sa o tom v Písme nič neuvádza, a ani tomu Písmo nenasvedčuje.

Opierať obhajobu Máriinho večného panenstva u bratov a sestier v Ježišovi Kristovi z reformovaných cirkví o nejaké naše katolícke učenie, tradíciu, či nebodaj zjavenia, je nezmysel. Ich autoritou, rovnako ako našou, je Biblia - Sväté Písmo. Preto by som aj ja chcel ponúknuť zamyslenie sa o Máriinom večnom panenstve výlučne z Písma.

Podľa mňa sa Ježiš potreboval o svoju osamotenú matku pred svojou smrťou predovšetkým postarať, a preto ju zveril Jánovi. Toto zverenie Márie Jánovi je logickým biblickým dôkazom toho, že Ježiš pokrvných súrodencov nemal a v Biblii sú jeho bratmi nazývaní, v zmysle vtedajšieho židovského vnímania príbuzenstva, jeho bratranci, či iní pokrvní príbuzní. Ak by ich mal, Ježiš by nemal dôvod zverovať Máriu Jánovi.

Význam slova "kým" v Biblii

V Biblii slovo „kým“, napr. aj to „nepoznal ju, kým neporodila“ nie vždy ukazuje na zmenu v budúcnosti, keď nastane to „kým“, ale skôr zvýrazňuje to, čo je v súčasnosti.

• Žalm 123,2: „…tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.“ Teda neznamená to, že keď sme získali milosrdenstvo od Boha, odvrátime od neho svoj zrak.
• 1 Timotejovi 4,13: „Kým neprídem, venuj sa čítaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu.“ Je jasné, že Timotej toto robiť nemá prestať, ani keď už Pavol príde.
• 1 Korinťanom 4,5: „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán…“ Vari po Pánovom príchode už predčasne súdiť máme? Je jasné, že nie.
• 1 Korinťanom 15,25: „Lebo on (Kristus) musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy.“ Kristovo kraľovanie sa neskončí ani potom, čo mu budú položení všetci nepriatelia pod nohy.

Biblické slovo „kým“, „dokiaľ“ neznamená vždy to, že potom (po danej udalosti) sa už niečo dialo, resp. nedialo. Jeho cieľom je niekedy poukázať na daný súčasný stav a nie na ten nasledujúci za ním.

Určite nechcem ohľadom Máriinho večného panenstva poukazovať len na význam slova „kým“, aj keď aj to má svoj podiel na učení o Máriinom večnom panenstve, preto som uviedol viac príkladov.

Napr. útek Jozefa, Márie a Ježiša do a hlavne návrat z Egypta (Mt 2,13-23). Spomína sa tu len dieťa a jeho matka, nie nejaké ďalšie deti. Alebo nájdenie 12 ročného Ježiša v chráme (Lk 2,41-52). Pri putovaní do chrámu a späť sa spomína len Ježiš, Mária a Jozef.

Ak by mali Mária a Jozef ďalšie deti, najskôr by putovali s nimi a vieme, aké je to náročné niekde s menšími deťmi ísť, hoc aj na pár hodín, či kilometrov, a nie to ešte na dlhšiu cestu. Z Nazareta, kde bývali, do Jeruzalema, kde bol chrám, je to pešo cca 150 km. Tieto deti by museli byť od Ježiša mladšie podľa času smrti Herodesa (4 pred Kr.) cca o najmenej dva a viac rokov, keď zoberieme v úvahu, že pri návrate z Egypta sa spomína len dieťa, nie viac detí, a tiež to, že Ježiš sa narodil pravdepodobne v roku 6 pred Kr. (omyl v prepočte nášho letopočtu). Teda hovoríme pri putovaní do chrámu o potencionálnych deťoch mladších ako 10 rokov.

Vieme, že Ježiša hľadali obaja rodičia. Kto sa staral počas toho o ich údajné ďalšie deti, ktoré by boli malé? Toto odporuje logike.

Som otec viacerých detí, ak by sa mi stratilo dieťa, určite by sme ho nehľadali s manželkou spolu, ale išiel by som sám a manželka by sa zatiaľ starala o mladšie deti. Dvanásťročného Ježiša však hľadali obaja i Jozef i Mária. Kde nechali mladšie deti? Matka by od mladších detí isto nešla, ale s Jozefom by hľadal Ježiša namiesto Márie ešte niekto iný z príbuzných či priateľov.

Reformovaní bratia a sestry v Ježišovi Kristovi viem, že veríte v počatie Ježiša v lone panny Márie z Ducha Svätého, lebo veríte Božiemu Slovu. Je to zázrak, ktorý sa nedá obsiahnuť rozumom, ale len vierou. Prečo je Vám ťažké veriť vo večné Máriino panenstvo, ktoré je v súlade s Písmom a logikou jednotlivých biblických udalostí?

Nie je náš Boh, Boh zázrakov? Píšem pritom ohľadom Máriinho panenstva o duchovných veciach, nie telesných. Prečo sa niektorí z Vás venujú týmto témam? Nechce Vám náhodou Duch Svätý o Márii niečo povedať?

Máriiným večným panenstvom nie je nijako negatívne dotknuté Ježišovo vykupiteľské dielo, práve naopak, je ním ešte viac oslávené. Myslíte si, že Ježiš svoju matku Máriu nemá vo svojom kráľovstve v osobitnej úcte?

Iste má, veď samo Písmo o Márii jej vlastnými slovami hovorí: „Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný…“ (Lk 1,48-49 SSV).

Ježiš jasne povedal: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ (Lk 8,21 SSV). Mária nebola len Ježišova mama, ale aj tá čo počúvala Božie Slovo najviac, veď bola s Ježišom počas celého jeho života najdlhšie a Bohu povedala áno bezpodmienečne: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1,38 SSV).

Márii Ježiš povedal toľko slov, ako nijakému človeku žijúcemu na tejto zemi. Veď sa zamyslime, aká vnútorne krásna, čistá, ale i odvážna musela byť, že Boh si vybral práve ju, aby bola matkou jeho Syna.

Tiež za povšimnutie v Písme stojí, že nik z učeníkov neprijal Ducha Svätého takým spôsobom ako Mária, a to už pri počatí, teda skôr ako bol zoslaný pre učeníkov na Turíce: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho„ (Lk 1,35 SSV). Teda Mária mala mocnú „skúsenosť“ s Duchom Svätým ešte oveľa skôr ako napr. apoštoli a učeníci, čo ju jednoznačne vybavovalo byť aj najlepšou Ježišovou učeníčkou aj počas jeho verejného pôsobenia. Žiadneho z Ježišových učeníkov Boh nezatônil svojou mocou pri prijatí Ducha Svätého ako sa to stalo Márii.

Ježiš sám je našim spoločným Spasiteľom, nech už patríme k akejkoľvek kresťanskej cirkvi. V nikom inom niet spásy a chopiť sa jej môžeme len vierou, a áno, sám Boh stačí a predsa dvíha a prijíma nás ľudí skrz Ježiša Krista za svoje deti, máme jeho identitu, jeho autoritu, sme dedičia a Kristovi spoludedičia.

Mária nie je Bohom, len stvorením, ale preto, že sám Boh ju z celého ľudského rodu vybral za matku svojho Syna a povedala mu bezpodmienečne áno, čo dosvedčila svojim životom, si zasluhuje úctu, ktorú sama v Písme prorocky vyjadrila: „Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 48-49 SSV).

A ohľadom Písma - Božieho Slova, žijeme z neho i my kresťania katolíci, o nič menej ako ostatní kresťania nekatolíci, a tiež prosíme Ducha Svätého, aby nás pri čítaní a rozjímaní nad ním viedol a zjavoval nám pravdu. Aj my katolíci sme svedkami Božej moci a daru Ducha Svätého aj v dnešnej dobe.

Ohľadom panenstva Márie ale i Jozefa, čo je neprijateľné na tom, že ostali v tejto veci celkom odovzdaní Bohu? Sám Ježiš poukazuje na to, že niektorí ľudia budú žiť v čistote (sexuálnej zdržanlivosti mimo manželstva) z dôvodu služby pre nebeské kráľovstvo - Mt 19,12 SSV: „Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ Či Mária a Jozef nežili pre nebeské kráľovstvo, keď mali vo svojom strede samotného Kráľa tohto kráľovstva?

Obdobne, život v celibáte odporúča i apoštol Pavol v 1Kor 7,38 SEB: „Takže ten, kto sa ožení so svojou snúbenicou, robí dobre, ale kto sa neožení, koná lepšie.“ A máme celé zástupy Ježišových učeníkov, ktorí ho nasledovali v živote v celibáte a dali Bohu dobrovoľne tento dar. Nik ich k tomu nenútil, dobrovoľne sa zriekli veľkého dobra manželstva. Samozrejme, skutočne veľkým dobrom je aj život v manželstve. Sám môžem z tohto dobra denne čerpať a za tento veľký dar Bohu ďakovať.

V slobode ponúkam na zamyslenie túto našu katolícku tradíciu, ale chcem vychádzajúc z Písma, poukázať na logickosť argumentov pre Máriine večné panenstvo. Nech toto moje zamyslenie prinesie ovocie väčšieho vzájomného pochopenia sa, a teda ekumenizmu a nie väčšieho rozdelenia.

Ježiš nie je rozdelený a verím, že nie sme rozdelení v ňom ani my, jeho nasledovníci, bez ohľadu na kresťanskú denomináciu, do ktorej patríme.

Evanjeliá na niektorých miestach spomínajú Ježišových bratov a sestry a veľmi trápne udalosti o tom, že bratia v neho neverili, ba dokonca o Ježišovi tvrdili, že sa pomiatol. Väčšina historikov tieto pasáže evanjelií považuje za autentické práve kvôli princípu trápnosti. Bolo to totiž ponižujúce ak rabína nenasledovala vlastná rodina. Z toho dôvodu je nepravdepodobné, že by si evanjelisti udalosti, ktoré očierňujú ich majstra boli vymysleli, pokiaľ by to nebola pravda.

Avšak po údajnom Ježišovom vzkriesení sa stalo niečo zvláštne. Ježišov skeptický brat Jakub sa dostal do vedenia Jeruzalemského cirkevného zboru.

Okrem kresťanských prameňov, ho dokonca spomína aj židovský historik Josephus Flavius. Píše o tom, že židovský veľkňaz využil vhodnú politickú situáciu, kedy zomrel prokurátor Festus a nový prokurátor Albinus bol na ceste. Pokračuje: „teda zhromaždil Sanhedrin (t.j. židovskú veľradu) a predviedol pred nich Jakuba, brata Ježiša, nazývaného Kristus a nejakých iných.

Historici túto Josephovu pasáž považujú za autentickú nielen preto, že je v súlade s kresťanskými prameňmi, ale hlavne z toho dôvodu, že keby to bola neskoršia kresťanská vsuvka, pravdepodobne by o Jakubovi písal s väčšou chválou.

Niekto môže namietať, že nie je isté, či Jakub zomrel ako mučeník za svoju vieru a nie za iné zločiny. Myslím si, že keby bol Jakub býval zločinec, mohli ho po príchode nového prokurátora postaviť pred rímsky súd. Prečo však potrebovali využiť vhodnú chvíľu, kedy v Jeruzaleme nevládol rímsky prokurátor? Asi preto, že do náboženských sporov sa rímski úradníci väčšinou nemiešali a so žalobou proti Jakubovi by u nich nepochodili, podobne ako nepochodili u Festa s obžalobou proti Pavlovi.

Čo spôsobilo tento obrovský obrat? Prečo sa z Jakuba, ktorý vo svojho brata počas jeho života neveril, stal jeho verný nasledovník, ktorý za svoju vieru zomrel mučeníckou smrťou?

Odpoveď môžeme nájsť v Pavlových listoch. Pavol totiž tvrdí, že sa s Jakubom osobne stretol a na inom mieste píše: „Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom...Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako 500 bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije, niektorí však pomreli. POTOM SA ZJAVIL JAKUBOVI a potom všetkým apoštolom a zo všetkých poslednému - ako nedochôdčaťu - ukázal sa aj mne.“

Môže byť stretnutie so vzkrieseným Ježišom spoľahlivým vysvetlením Jakubovej radikálnej premeny? Alebo máte iné vysvetlenia?

V biblickej reči majú pojmy brat a sestra širší význam než v súčasnej slovenčine. Tak napríklad Abrahám nazýval svojho synovca (Gn 11, 27) Lota bratom (napr. V tomto širšom ponímaní skutočne aj Ježiš mal bratov (ako o tom informujú aj Evanjeliá). Niet však žiadnej jednoznačnej informácie, že by ich matkou bola Mária. Cirkevná tradícia možnosť, že by Mária po Kristovom narodení znova počala jednoznačne odmieta. Svečí o tom napr. list pápeža Sirícia solúnskemu biskupovi Anysiovi (roku 392).

Odpoveď: Ježišovi bratia sú spomenutí v niekoľkých veršoch Biblie. Matúš 12:46, Lukáš 8:19 a Marek 3:31 hovorí, že Ježišova matka a bratia ho prišli pozrieť. Biblia nám hovorí, že Ježiš mal štyroch bratov: Jakub, Jozef, Šimon a Júda (Matúš 13:55). Biblia nám tiež hovorí, že Ježiš mal sestry, ale nie sú pomenované, ani ich počet nie je známy (Matúš 13:56). V Jánovi 7:1-10, Jeho bratia šli na slávnosť, kým Ježiš zostáva pozadu. V Skutkoch 1:14, sú Jeho bratia a matka opísaní, že sa modlia s učeníkmi.

Tento článok odvolávajúci sa na biblické slovníky, zahŕňa komplexnejší pohľad v odpovedi na otázku, či mal Pán Ježíš bratov a sestry. Má za cieľ vniesť svetlo do problematiky, ktorá je zneužívaná na udržanie dogiem o čistote panny, o bohorodičke a jej nanebovstúpení, čo následne vedie k jej zbožsťovaniu a adorácii, uctievaniu medzi veriacimi. Priznanie faktu, že Mária bola obyčajná židovská žena, ktorá iba splnila poslanie, ktoré dostala priamo od Boha skrze zjavenie anjela, by riadne nabúralo všetky dogmy o nej.

Rozpadol by sa mariánsky kult nepoškvrnenej panny na večnosť a jej samotnej ako prvého človeka bez dedičného hriechu. V tejto súvislosti mi prichádza na myseľ príbeh z románu od pána Škvoreckého, „Čierni baróni“, kde sa podobne snažili vyrobiť z vdovy po hrdinovi komunistickí lídri „madonu“, modlu celého okresu. Nevyšlo im to. To že sa im to podarilo v inom skutočnom prípade... /pani Gusta Fučíková/, už nie je podstatné a dnes už zabudnuté.

Avšak to, že sa to podarilo katolíkom v prípade Márie a v takmer celosvetovom merítku už podstatné je, pretože to odvádza veriacich od ústrednej postavy Biblie a viery, ktorou je Boh, Ježíš Kristus.

V SZ sa označenie "brat" vzťahovalo aj na mužov toho istého pokolenia, toho istého národa, na spojenca, priateľa, osobu toho istého úradu, suseda a človeka vôbec. Aj v dobe Ježišovho pôsobenia sa slovom "brat" označuje jednak pokrvný príbuzný a jednako duchovná spriaznenosť. V prenesenom slova zmysle znamená "brat" spolukresťana, ktorého prvorodeným bratom je Ježiš. /Rim 8:29; Žd 2:11 a nasl../

Medzi Ježišovými učeníkmi bolo slovom "brat" označených niekoľko osôb, napr. Šimon a Ondrej, Jakub a Jan.

Podľa Mar 6:3 mal Ježiš "bratov", Jakuba, Jozesa, Judu a Šimona. Doprevádzali jeho matku do Káni Galilejskej a odtiaľ do Kafarnaum Jan 2:12.

Ďalej sa hovorí, že ani "Jeho bratia" mu neverili Jan 7:5.

Po zmŕtvychvstaní sa s nimi stretávame medzi učeníkmi. Písmo jasne rozlišuje "bratov", píše sa o "všetkých so ženami a Máriou" a o "Jeho bratoch". Sk 1:14.

V Gal 1:19 sa píše o Jakobovi ako o "bratovi Pána". Písmo hovorí skutočne o Ježišových pokrvných bratoch.

Nasledovné verše, kde je jasne uvedené, že sa jedná o bratov /menovite/, a sestry Pánove. Marek 6:2 A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky? 3 Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie súaj jeho sestry tu u nás?

Pozrime sa na to, ako sa v histórii „veriaci“ a veriaci stavali ku kontroverzným veršom a učeniu o Ježišových súrodencoch.

Rím sa všemožne / iste v úprimnej viere / snažil dokázať Máriine večné panenstvo. Naopak kresťania /tiež úprimne veriaci, ktorí mali v ruke zvitky, Písmo/ sa veľmi touto problematikou nezaoberali. Okolo roku 200 po Kristovi mali kresťania dosť svojich existenčných problémov. Iste brali fakt o početnosti židovskej rodiny mesiáša ako normálnu a bežnú vec. Ale boli tu už náboženskí vodcovia, ktorí mali na vec iný pohľad.

Netvrdím, že si v tomto okamihu uvedomovali dosah a dopad toho, čo sa v najúprimnejšej snahe snažili vyhlasovať za pravdu. Žiaľ, stalo sa to, čo nikto neočakával, vznikli tri pohľady na učenie o Ježišových súrodencoch, a začali spory, ktoré trvajú dodnes. Neupieram ani jednému z nich úprimnosť hľadania a úprimnosť toho, čo mu bolo zjavené v jeho vlastnej viere. Je však pravdou, že satan dokáže veci prekrútiť a okolnosti prispôsobiť tak, aby si dotyčný bol istý, že má pravdu. Je iba jedna cesta ako si overiť, kde je pravda.

Z Luk 2:7 a Mat 1:25 prirodzene vyplýva, že po narodení Pána existoval medzi Jozefom a Máriou normálny manželský vzťah. Tento pohľad vehementne zastával Helvidius v 4. storočí, ale vo svetle stále atraktívnejšieho učenia o trvalom panenstve Márie, v dobe kedy sa rozrastalo asketické hnutie sa stal herézou. Až od čias reformácie sa táto vec začala verejne rozoberať a toto učenie začali zastávať protestanti a zastávajú ho dodnes.

Túto teóriu, po prvýkrát prezentovanú v treťom storočí a obhajovanú Epifanom v 4. storočí , prijala do svojho učenia pravoslávna cirkev.

Tento názor presadzoval Jeroným na obranu učenia o trvalom panenstve. Zakladá sa nasledujúcich predpokladoch:

• správna interpretácia Jan 19:25 je tá, že pri kríži stáli tri a nie štyri ženy, teda Mária, matka Ježišova, jej sestra stotožnená s Mariou Kleofášovou a Mariou Magdalénou.
• Druhá Mária z Jana je totožná s Máriou, ktorá je známa z Mar 15:40, ako matka Jakuba mladšieho a Jozefa.
• Tento Jakub mladší je apoštolom, v Mar 3:18, nazvaný „syn Alfeov“.

Táto teória "bratrancov" teda musí tvrdiť, že Kleofáš bolo iné meno pre Alfea, alebo že táto Mária bola dva razy vydatá.

Touto vynaliezavou teóriou, a nepresvedčivou exegézou Jeroným obmedzil počet mužov menom Jakub na dva, syna Zebedeovho a Jakuba brata Pána, ktorý bol zároveň apoštolom a známy ako „menší“, aby bolo možné odlíšenie od Zebedeovca.

Zo všetkých troch pohľadov, učení, nech si každý vyberie ten, ktorý mu je rozumovo logicky najbližší, ktorý čo najdôveryhodnejšie korešponduje s Písmom.

Aké sú skutočné dôvody, prečo niektoré náboženstvá tak vehementne popierajú fakt, že Pán Ježiš Kristus mal súrodencov?

Kto z toho má prospech?

Čo by sa stalo, keby Pánových súrodencov začali cirkvy akceptovať tak, ako to uvádza NZ?

Použité zdroje: Nový Biblický slovník, str. 112; heslo „Bratři Páně; Návrat domu, Praha 1996. Biblický slovník, Adolf Novotný, David Jan Novotný, Kalich; Česká biblická společnost, Praha 1992.

tags: #mal #jezis #surodencov