Malinová, okres Prievidza: História a významné pamiatky

Obec Malinová, nachádzajúca sa v okrese Prievidza, má bohatú históriu a kultúrne dedičstvo. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, Karpatskonemecký spolok, miestny kostol a ďalšie zaujímavosti.

História obce Malinová

Medzi obce založené alebo doosídlené na nemeckom práve, ktoré sa nachádzajú v severnej časti dnešného okresu Prievidza, patrí Malinová. Prvé správy o nej máme zo 14. storočia (z roku 1339), kedy nemeckí kolonisti doosídlili pôvodnú slovenskú obec Požeha (v roku 1332 je spomínaná pod menom Pozega, ako obec s kostolom).

Malinová tak nadobudla charakter baníckej obce, na čo poukazujú aj staré chotárne názvy (Unten - Obere, Stollen, Seifen atď.) V čase nemeckého doosídľovania tu bol postavený kostol zasvätený svätej Kataríne. Pôvodne bola Malinová filiálkou bojnickej farnosti, ale v 14. storočí tu vznikla samostatná farnosť. Malinová bola samostatnou farnosťou až do obdobia reformácie v 16. storočí, kedy bola pridružená ako filiálka k inej farnosti - Nitrianskemu Pravnu.

Zo začiatku 17. storočia máme doklady o tunajších zlatých baniach, v prospech ktorých Pavol Pálfi zakázal miestnym mlynárom odvádzať vodu, ktorá bola potrebná na odvádzanie a na premývanie zeminy, v ktorej sa nachádzalo zlato. V roku 1648 sa tu vyťažilo približne 700 g zlatého prachu, pri ktorého dobývaní sa zúčastňovali hlavne poddaní v rámci vykonávania svojej robotnej renty.

Malinová bola podobne ako ostatné dediny vo svojom okolí súčasťou majetkov bojnického hradu, teda bojnického panstva. V 18. storočí ťažba zlata postupne klesala v dôsledku vyčerpania zásob tohoto nerastného bohatstva, až postupne celkom zanikla a obyvatelia boli následkom toho nútení živiť sa poľnohospodárstvom a sezónnymi prácami.

Ani Malinová sa nevyhla dôsledkom typického úkazu 18. storočia, a to rozširujúcemu sa majerskému hospodáreniu zemepánov. V roku 1726 odkúpil Ján Pálfi tunajšie dedičné richtárstvo so všetkými právami a majetkami, pričom richtársky majetok a výčap pálenky v dedine začal prenajímať za stanovený ročný poplatok 58 zlatých. V polovici 18. storočia pôsobili v Malinovej okrem poľnohospodárov aj siedmi remeselníci.

V roku 1788 bola obnovená farnosť v Malinovej, pričom pribudla ku nej filiálka Chvojnica (Fundstollen). Farárom bol v tom čase Jacobus Ledl, ktorý dostal dar - istý cirkevný majetok, a nadobudol tak naň patronátne právo kostola, kým ostatná časť dediny patrila stále k panstvu Bojnice. Z tejto spomínanej doby pochádza aj najstaršia zachovaná matrika Malinovej, kde sa môžeme ešte obšírnejšie dozvedieť o demografických pomeroch obce na konci 18. storočia.

V roku 1822 bol v Malinovej postavený trojičný stĺp. V priebehu 19. storočia sa bieda poddaných ešte viac zostrovala a prehlbovala, pričom z týchto ľudí veľká väčšina musela odchádzať za prácou a zárobkom sezónne do iných oblastí krajiny, alebo sa natrvalo vysťahovať kôli hľadaniu si lepších podmienok pre svoje živobitie.

V 2. polovici 19. storočia bola v obci postavená kaplnka, ktorej priestor bol používaný na slúženie bohoslužieb v čase úradného uzavretia kostola v roku 1889 - a to z bezpečnostných dôvodov aj počas stavby nového kostola v rokoch 1893 - 1896. V tomto čase bola prevládajúcim jazykom v Malinovej nemčina a Malinová sa vlastne až do konca druhej svetovej vojny nazývala nemeckým názvom Cach, čo je dôsledkom toho, že Nemci usadení na tomto území v 14. storočí si vytvorili značnú kontinuitu a priniesli sem svoje zvyky a reč, ktoré sa tu udomácnili a pretrvali.

V prvej svetovej vojne padlo mnoho vojakov. Medzi nimi boli zúčastnení aj vojaci z Malinovej, ktorí v počte 26 zahynuli. Počas doby trvania prvej Československej republiky si vedúce postavenie v dedine vybudovala komunistická strana, za ktorou boli umiestnené nemecké strany a sociálna demokracia. Pracovali tu aj Spolok katolíckej mládeže, Hasičská jednota, miestna skupina Nemeckého kultúrneho spolku, miestna organizácia Karpatonemeckej strany, Sporiteľná a výpožičná pokladnica.

Hospodárska kríza v 30. rokoch postihla i Malinovčanov , veľa z nich sa zúčastňovala protestných pochodov proti nezamestnanosti. V roku 1939 prepadli obec príslušníci FS a HG a odvliekli do väzenia 57 nemeckých a niekoľko slovenských antifašistov. V čase SNP bolo aktívnych z Malinovej vyše 100 partizánov, ktorí sa stali jadrom nemeckého partizánskeho oddielu Ernesta Thälmana v Hornonitrianskej partizánskej brigáde. Fašisti odvliekli do koncentračných táborov jednotlivcov i celé rodiny, z ktorých sa väčšina po vojne do Malinovej vrátila. Všetci Nemci, ktorí sa odboja nezúčastnili, boli z obce vysídlení a na ich miesto prišli repatrianti, ktorým bola pridelená pôda skonfiškovaná tým, čo obec opustili.

V roku 1948 bolo otvorené kultúrne stredisko obce, v 50.

Karpatskonemecký spolok v Malinovej

Karpatskonemecký spolok na Slovensku (KDV Karpatendeutscher Verain in der Slowakei) bol založený hneď po transformácii spoločnosti v roku 1989 v Medzeve. Miestna organizácia karpetskonemeckého spolku v Malinovej bola založená v roku 1992. Organizácia mala 37 zakladajúcich členov. Predsedom sa stal Štefan Richter. Spolok si vytýčil za cieľ zachovanie hmotných aj kultúrnych hodnôt nemeckej menšiny v obci, podporovanie dedinského folklóru a osvetovú činnosť v tejto oblasti.

Od svojho vzniku je aktívnou organizáciou o čom svedčí aj každoročný nárast členov. Organizuje stretnutia nemeckej menšiny a jej sympatizantov. Tradične pred Veľkou nocou, ku Dňu matiek, v letných mesiacoch sú to stretnutia detí a rodičov a výročná členská schôdza sa koná pred Vianocami. Organizuje zájazdy na festivaly, ktoré sa konajú v oblasti Hauerlandu alebo vrámci Slovenska. Spolok i obec reprezentuje na kultúrnych podujatiach spevácka skupina ZLATAVA, ktorá má veľkú zásluhu na zachovaní "cachovských" piesní v pôvodnom nárečí.

Veľkou pomocou pre miestnu organizáciu v Malinovej aj obec bola uskutočnená finančná zbierka od rodákov v Nemecku na podnet Richarda Richtera (Vunčlar) a Melánie Schlenker (rodáčka z Nitrianskeho Pravna, ktorá učila v Malinovej do roku 1945), ktorá bola na renováciu miestneho kostola -Kostol Božského srdca Ježišovho pri príležitosti 100.výročia vysvätenie a na opravu kaplnky.

Melánia Schlenkerová zozbierala všetky vzácne spomienky, historické fakty, existujúce zvyky a tradície, kultúrne dedičstvo pôvodného nemeckého obyvateľstva vniesla do knihy „Von Heimat zu Heimat“, ktorú napísala vo svojom druhom domove v Nemecku. Zásluhou rodiny Štefana Richtera mala obec od našich rodákov z Nemecka originál sviatočného kroja zo začiatku 19. Brigáda v Parku rodákovO Park rodákov nachádzajúci sa v areáli miestneho cintorína sa stará Karpatskonemecký spolok, ktorý tu pravidelne organizuje brigády.

Členovia Miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku (KNS) v Malinovej majú pod patronátom Park rodákov (Park der Kompatrioten) nachádzajúci sa v priestoroch cintorína. Je to dôstojné miesto, kde rodáci Cachovčania, dnes žijúci mimo rodiska na Slovensku, alebo v zahraničí od roku 2011 sadia okrasné stromčeky a kríky. Aby takto vyjadrili svoj vzťah k rodisku a symbolicky tam zapustili korene. V stredu, 2. apríla 2025, členovia výboru MO KNS zorganizovali v parku jarnú brigádu. Na brigáde sa zúčastnilo 6 členiek výboru a 3 členovia spolku ako aj dvaja detskí pomocníci. Vyčistili trávnik, ostrihali niektoré kríky, vyzbierali odpadky.. Očistili drevené lavičky, ktoré sú tiež darom rodákov. Spoločne bol urobený kus práce.

Už viac ako 10 rokov sa členovia Miestnej organizácie Karpatskonemeckého spolku (KNS) v Malinovej starajú o Park rodákov, ktorý sa nachádza na miestnom cintoríne. Toto miesto, kde rodáci z Cachu sadia okrasné stromčeky a kríky ako symbol zapustenia svojich koreňov, dvakrát ročne zveľaďuje výbor MO KNS so svojimi členmi. Tento rok so skorším príchodom jari zorganizovala organizácia brigádu už koncom mesiaca marec a to v utorok 26. marca 2024. 10 členov spolku upravilo zeleň, jarným rezom okrasné stromy a kríky, ďalej vyzbierali odpadky, pohrabali lístie a vysadili rad jarných kvetov. Taktiež očistili lavičky určené na oddych, ktoré sú darom malinovských rodákov. Aj touto akciou park ešte viac ožil a príroda môže už naplno využiť svoju čarovnú silu.

Spolok karpatských Nemcov mal ku koncu roka 2010 osemdesiatšesť členov. Činnosť spolku, rôzne aktivity vedené hlavne k zachovávaniu kultúry a hmotného dedičstva karpatských Nemcov i administratívu, zabezpečuje od januára 2011 sedemčlenný výbor a to na základe výsledkov volieb, ktoré sa konali v decembri 2010. Miestna organizácia Spolku karpatských Nemcov v Malinovej pripravila 4.12.2010 pre svojich členov aj členov organizácií v rámci oblasti Hauerlandu podujatie "Sviatok zimného slnovratu". Spoločne si všetci pripomenuli zvyky, ktoré sa v tomto zimnom období od 21.decembra do Troch kráľov zachovávajú hlavne v našom regióne a pripomenuli si aj zvyky z čias Slovanov. Celú atmosféru umocnila koledami a vianočnými piesňami miestna spevácka skupina Zlatava.

Súčasťou podujatia bol aj príchod Mikuláša. Výbor spolku pripravil počas letných prázdnin pre členov s deťmi spoločný deň v prírode.

Kostol Božského Srdca Ježišovho

Dominantou obce je rímsko - katolícky kostol - Božské srdce Ježišovo. Postavený bol v rokoch 1893 - 1896.

Lampiónový sprievod sv. Martina

Stalo sa už tradíciou, že jeden z prvých novembrových dní sa ulice našej obce rozžiaria svetielkami pestrofarebných lampiónov, lebo si pripomíname odkaz svätého Martina, biskupa z Tours. Aj tento rok 14. novembra o 17,oo hod. sa priestranstvo pred obecným úradom zaplnilo množstvom blikajúcich lampiónov. Stretlo sa tu nielen veľa detí, ale i dospelých, aby sa už po desiatykrát vydali na lampiónový sprievod svätého Martina. Každý lampión bol symbolom dobra, lásky a nádeje.

Čarovnú atmosféru večera umocnilo vystúpenie detí z MŠ z Malinovej a pútavý príbeh o rímskom vojakovi, ktorý sa stal biskupom a počas života pomáhal chudobným a trpiacim. Za zvukov piesní sa sprievod vydal na putovanie po uličkách obce, osvetlených množstvom pestrofarebných lampiónov. Podľa tradície má svetlo lampiónov presvietiť tmavé miesta v nás a ukázať cestu ľuďom okolo nás.Na konci večerného putovania čakalo deti prekvapenie v podobe medovníkov a chutného čaju. Deti ešte dlho šantili a dospelí debatovali v priateľskej atmosfére. Úprimné poďakovanie za pomoc pri zorganizovaní tohoto podujatia patrí pedagógom a deťom z Materskej školy v Malinovej, Valentinke- žiačke Spojenej školy v Nitrianskom Pravne, dobrovoľníkom obecného úradu, ako aj firme MEDEX a členom KNS- miestna organizácia Malinová.

8. novembra 2024 sa opäť v našej obci konal lampiónový sprievod sv. Martina. Priestranstvo pred obecným úradom sa rozžiarilo blikajúcimi svetielkami pestrofarebných lampiónov. Aj tento rok sa zišlo veľa detí so svojimi rodičmi a starými rodičmi.

O 17.00 hod. prítomných privítala pred obecným úradom predsedníčka MO KNS v našej obci - Mgr. Edita Grossová. Príbeh o šľachetnom čine sv. Martina nám rozpovedala Anabelka Grossová. V podaní detí z Materskej školy z Malinovej sme si vypočuli i krásne básne a piesne o Martinovi. Potom v miestnom rozhlase zazneli prvé tóny nemeckej pesničky Kommt, wir wolln Laterne laufen a lampiónový sprievod sa pohol k trojičnému stĺpu . Odtiaľ pokračoval za zvukov detských pesničiek ďalej uličkami Malinovej späť k obecnému úradu, kde všetkých čakal teplý čaj a chutné medovníčky.

Ďakujeme všetkým, ktorí ste prišli prežiť s nami tento výnimočný večer. Kultúrne podujatie bolo realizované Karpatskonemeckým spolkom, miestnou organizáciou Malinová, obecným úradom a materskou školou.

Mošovský jarmok

Na Slovensku je každoročne organizovaných veľa jarmokov. Väčšina z nich má dlhoročnú tradíciu, niektoré začali písať svoju históriu len nedávno. K tým historicky najstarším patrí aj vychýrený Mošovský jarmok v Turci. Je označovaný za jeden zo 7 divov Turca. Koná sa pravidelne prvý októbrový piatok a sobotu. Svojou pestrosťou a jedinečnou atmosférou vždy priláka mnoho návštevníkov aj z okolitých regiónov.Je zvláštny tým, že v centre obce sú sústredení remeselníci, ktorí predvádzajú aj ponúkajú tradičné remeselné výrobky, či už prútené veci, sú tu zvonári, paličkárky, kováči, včelárska výstava a včelári predávajú svoje produkty. Ďalším ťahákom jarmoku sú sprievodné akcie, ako napríklad známe hudobné skupiny, súťaže pre malých aj veľkých, možnosť pozrieť si v miestnom kostole z poľnohospodárskych produktov vytvorené obrazy, ktoré majú byť vďakou Bohu za úrodu, sokoliari, kolotoče. Nechýbali ani stánky s občerstvením a sladkosťami.

Dňa 5. októbra 2024 Karpatskonemecký spolok v našej obci zorganizoval autobusový zájazd práve na tento jarmok. Kto prišiel, neoľutoval.

Na spestrenie svojej činnosti zorganizovala dňa 4. októbra 2025 naša MO KNS v Malinovej zájazd na tradičný jarmok v Mošovciach. Mošovský jarmok je stávka na istotu. Dôkazom toho bol aj záujem a veru ani tento rok nebola núdza o účastníkov. Vychýrené podujatie si srdcia ľudí získava hlavne zachovávaním tradícií, bezprostrednosťou, pestrým kultúrnym programom, výrobkami od šikovných majstrov, ďalším rozmanitým tovarom a v neposlednom rade chutným jedlom, maškrtami a rôznorodými nápojmi.

Krásu sme objavili aj v miestnom rímskokatolíckom kostole, jeho interiér miestni farníci každoročne vyzdobia nádhernými sypanými obrazmi. Jarmok obohatila aj včelárska výstava, sokoliari a rôzne zábavné atrakcie.

Každý si objavil v stánkoch niečo, čo potešilo vlastné oči, dušu aj chuťové zmysly. A pre potešenie svojich blízkych a známych doma sa našlo na jarmoku tiež dostatok darčekov. Určite sa nikto z účastníkov zájazdu nevrátil domov sklamaný.

Festival Hauerlandfest

Dňa 24. augusta 2024 zorganizovala miestna skupina Karpatskonemeckého spolku v Hornej Štubni 32. ročník festivalu Hauerlandfest. Je to najstarší festival karpatských Nemcov na Slovensku, ktorého cieľom je podporiť kultúrnu tvorivosť karpatských Nemcov a zachovávanie tradícií ich predkov.

Na festivale vystúpili spevácke a tanečné skupiny z Hornej Štubne, Turčeka, Handlovej, Tužiny Kľačna, Nitrianskeho Pravna a detský tanečný súbor Dukátik z Kremnice. Našu obec reprezentovala spevácka skupina Zlatava. Za jej pekné vystúpenie patrí poďakovanie vedúcej speváckej skupiny Lýdii Maurerovej, ako aj účinkujúcim Karin Maurerovej, Edite Grossovej, Lýdii Luprichovej a Rozite Markovej.

V sobotu 16. augusta 2025 sa v obci Turček v krásnom areáli futbalového ihriska uskutočnil 33. ročník festivalu Hauerlandfest. Tento kultúrny festival karpatských Nemcov sa koná každý rok, pričom jeho organizovanie zabezpečuje vždy iná organizácia z oblasti Hauerlandu. Jeho cieľom je podporiť kultúrnu tvorivosť karpatských Nemcov a zachovávanie tradícií ich predkov, ako aj rozvíjanie priateľstva medzi príslušníkmi tejto národnostnej menšiny. Veľký význam má aj kvôli nemeckým nárečiam Hauerlandu, ktoré sú jedinečné.

Na festivale okrem iných speváckych a tanečných skupín vystúpila aj naša spevácka skupina Zlatava. Za jej pekné a veľkým potleskom odmenené vystúpenie patrí poďakovanie vedúcej speváckej skupiny pani Lýdii Maurerovej, ako aj ostatným účinkujúcim, a to Karin Maurerovej, Edite Grossovej, Lýdii Luprichovej, Rozite Markovej a Eve Elischerovej. Bol to deň plný folklóru, hudby, tanca, chutného jedla a skvelej nálady.

Deň matiek

Mama - slovo kratučké, milé a láskavé. Druhá májová nedeľa už tradične patrí jednému z najkrajších sviatkov - Dňu matiek. Je dňom, kedy vzdávame úctu mamám a materstvu. V tento deň, nedeľu 11. mája 2025, boli všetky mamičky, babičky, staré mamy, omamy našej MO KNS Malinová pozvané na oslavu tohto sviatku.

V úvode vystúpili s programom deti z Materskej školy v Malinovej, ktoré si pripravili s pani učiteľkami pekné pesničky a tančeky. Svojim milým vystúpením všetkých potešili. K pestrému programu a slávnostnej atmosfére prispeli aj žiačky Základnej školy s materskou školou - Grundschule mit Kindergarten z Nitrianskeho Pravna. Básničky v nemeckom jazyku predniesli žiačky Ella Gerecová, Kristína Fojtíková, Valentina Grossová a Anabela Grossová. Nasledovala úvaha o matke - žene v podaní predsedníčky MO KNS Mgr. Edity Grossovej.

Pán Ing. Miroslav Gross, člen nášho spolku, predniesol dojímavý príhovor, v ktorom vyzdvihol dôležitú úlohu matiek v našich životoch a vyjadril im hlbokú vďaku za ich lásku a obetavosť. Prítomným sa prihovoril aj starosta našej obce, pán Juraj Stiffel. Ocenil nezastupiteľnú úlohu matky a poďakoval im za ich obetavosť, starostlivosť a nehu. Na záver boli všetky prítomné obdarované malou pozornosťou v podobe kvetu. Pripravené pre nich bolo aj občerstvenie.

Oslava Dňa matiek bola plná lásky, vďačnosti a úcty. Bola krásnym vyjadrením dôležitosti matiek v našich životoch a pripomenuli nám, aké sú vzácne a nenahraditeľné.

Tak, ako každý rok, aj tento sme sa dňa 10. mája 2024 stretli v sále Partizánskeho domu v Malinovej, aby sme so svojimi členkami oslávili jeden z najkrajších dní- Deň matiek. Spoločne sme vyzdobili sálu, nachystali občerstvenie a oslava mohla začať. Podujatie milým vystúpením otvorili deti z miestnej materskej školy. Po krátkom a emotívnom príhovore člena spolku pána Miroslava Grossa sa v krátkosti prihovorila aj predsedníčka KNS v Malinovej pani Edita Grossová a slovu sa ujal aj starosta obce Malinová pán Juraj Stiffel. Básničkou o mame v nemeckom jazyku potešila prítomných Anabelka Grossová. Po programe si prítomní mohli pochutnať na ruských vajciach, zákusku a občerstvení.

Demografický vývoj obce Malinová

Vývoj počtu obyvateľov obce Malinová v rokoch 2009 až 2024:

Ďalšie zaujímavosti

V obci sa nachádza niekoľko rekreačných chalúp, čím sa obec stáva ďalšou rekreačnou oblasťou regiónu. V obci , v priestoroch bývalého mlyna, sa v koryte mlynského potoka nachádza známi chov pstruhov s možnosťou predaja. Pri turistickej prechýádzke je možnosť obdivovať chov danielov, oviec a koní. Cez obec prechádza cykloturistická trasa - Pravnianska radiála. Pre výchovné a športové aktivity obyvateľstva je v súčastnosti k dispozícii futbalové ihrisko a športová strelnica. Obec Malinová susedí s viacerými obcami, spájajú ich lesné chodníky, ktoré využívajú najmä cyklisti. V roku 2012 sa v obci začal budovať náučný chodník.

Hlavným strediskom kultúry je kultúrny dom, nazývaný tiež Partizánsky dom. V tejto oblasti prispieva svojimi vystúpeniami ženská spevácka skupina ZLATAVA. Reprezentuje obec piesňami v slovenskom, nemeckom, ale i pôvodnom cachovskom nárečí nielen doma, ale aj v zahraničí.

Ďalšou historickou pamiatkou obce je miestna kaplnka postavená v 2 polovici 19. storočia. Z novšich pamiatok je to Pamätník padlých hrdinov SNP, ktorého autorom je akad. sochár Vojtech Ihriský. Postavený bol v roku 1954. V roku 2012 pribudla k pamätníku Pamätná tabuľa venovaná obetiam II. svetovej vojny.

tags: #malinova #okres #prievidza #kostol