Manželstvo a príbuzenské vzťahy: Definícia a pohľad cirkvi

Zasnúbili ste sa a plánujete budúcnosť so svojím bratrancom alebo sesternicou? Hoci to nie je bežné, na Slovensku to nie je ani zakázané. Avšak, uzavretie manželstva medzi bratrancami a sesternicami je komplexná téma, ktorá sa dotýka právnych, etických, náboženských a genetických aspektov. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na túto problematiku v kontexte slovenského práva a postojov cirkvi.

Právny pohľad na manželstvo medzi bratrancami a sesternicami

Slovenský Zákon o rodine presne vymedzuje okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva. Manželstvo nemôžu medzi sebou uzavrieť predkovia a potomkovia v priamej línii a súrodenci bez ohľadu na to, či majú spoločného len jedného rodiča, alebo oboch. Rovnako to platí pre príbuzenské vzťahy, v ktorých došlo k adopcii. Ak by manželstvo uzavreli, bolo by neplatné, pozeralo by sa naň, akoby nikdy nevzniklo.

Zákon o rodine však nevylučuje uzavretie manželstva medzi osobami v bočnej línii, to znamená napríklad medzi bratrancom a sesternicou alebo medzi strýkom a neterou. Na Slovensku to vyslovene v zákone nie je zakázané - a teda - čo nie je zakázané, je povolené.

Príklad z praxe

Zákon o rodine vymedzuje iba tieto príbuzenské vzťahy, z čoho vyplýva, že ostatní príbuzní môžu uzavrieť manželstvo a takéto manželstvo je platné. Môže ísť o vzťahy ako napríklad sesternica a bratranec, strýko a neter alebo teta a synovec a podobne.

„Pred mesiacom som mala na úrade svadbu, ale je tu jeden problém. Zistila som, že s manželom sme príbuzní. Ide o môjho bratranca, čo sme nevedeli, lebo naše rodiny sa nestretávajú a my sme sa brali len so svedkami. Jeden známy mi povedal, že príbuzní nemôžu uzavrieť manželstvo, vraj bude neplatné. Je to teda pravda? Ide o neplatné manželstvo?“

Cirkevný pohľad: Striktnejšie pravidlá a prekážky

Napriek tomu, že matričný úrad nekladie prekážky, celkom iná reakcia môže prísť zo strany cirkvi. „Osoby, ktoré chcú manželstvo uzavrieť v kostole, totiž musia okrem podmienok zakotvených v zákone o rodine spĺňať podmienky zakotvené v prí­slušných cirkevných predpisoch,“ upozorňuje advokátka na rodinné právo Jarmila Zahradníková. „A práve cirkevné predpisy vnímajú uzavretie manželstva vo viacerých ohľadoch striktnejšie a na jeho platné uzavretie zakotvujú viac podmienok, ktoré musia snúbenci spĺňať. Ako je to možné a čo sa dá v takom prípade robiť?

Podľa kódexu kánonického práva nielenže manželstvo nemôžu platne uzavrieť osoby v priamej línii, teda predkovia a potomkovia, ale ani osoby v bočnej línii, a to až do 4. stupňa, kam spadá bratranec so sesternicou či teta so synovcom. „V zmysle kódexu už len samotná pochybnosť o stupni príbuzenstva medzi snúbencami by mala byť dôvodom, pre ktorý cirkev uzavretie manželstva nepovolí,“ hovorí Jarmila Zahradníková.

Na uzavretie manželstva medzi príbuznými v bočnej línii hľadí teda odlišne zákon a odlišne katolícke cirkevné predpisy. Ak majú snúbenci v úmysle uzavrieť cirkevný sobáš, mali by si okrem podmienok v zákone zistiť to, či im uzavretie takého manželstva umožňujú predpisy príslušnej cirkvi.

Príklady z praxe

Príklad 1: „So žiadosťou o radu, ako ďalej postupovať, sa na nás obrátil mladý pár, bratranec so sesternicou, ktorí mali v úmysle zosobášiť sa. O tom, či by ich manželstvo bolo možné uzavrieť, sa v prvom rade boli informovať na matrike. Tam im oznámili, že uzavretie ich manželstva by bolo v súlade so zákonom a nebol by problém zapísať ho do knihy manželstiev. Preto sa v domnienke, že uzavretiu ich manželstva nič nebráni, vybrali do katolíckeho kostola, kde si chceli dohodnúť termín sobáša,“ opisuje Jarmila Zahradníková. Lenže nastal problém - pán farár nesúhlasne krútil hlavou. „Na našu kanceláriu sa obrátili s otázkou, či im cirkev môže uzavretie manželstva odmietnuť, keď im matričný úrad oznámil, že uzavretie je v súlade so zákonom,“ hovorí advokátka.

Príklad 2: Na takýto problém narazili aj Kamil a Saša. Dlhé roky sa nevideli, početná rodina sa stretávala nepravidelne a oficiálne teta so synovcom, hoci rovesníci, sa stretli po dlhých rokoch. „Vlastne som si ju všimol už predtým, len som netušil, že je to otcova sestra, ktorá sa túlala po svete,“ spomína mladý muž. Nevedeli sa ubrániť. Obaja tvrdia, že vzájomná náklonnosť a porozumenie boli také silné, že si nevedeli predstaviť život jeden bez druhého. Lenže ich veriaca rodina, ktorú miestny kňaz poučil o kánonickom práve, nechcela o sobáši ani počuť. Vlastne ani o samotnom vzťahu.

Dišpenzácia ako možné riešenie

Aj keď kódex kánonického práva zakazuje manželstvo medzi príbuznými do 4. stupňa bočnej línie, existuje možnosť získať dišpenz od ordinára, ktorý môže udeliť len z vážnych dôvodov. Väčšina týchto prekážok sa „odstraňuje“ dišpenzom, čiže individuálnym povolením pápeža alebo biskupa. Prekážka pokrvenstva - (Bratranec so sesternicou môžu platne uzavrieť manželstvo len na základe dišpenzu ordinára.).

Genetické riziká a argumenty proti manželstvám medzi príbuznými

Obhajcovia prísnejších pravidiel majú svoje argumenty. Napríklad zdravie potomkov. Hoci srdcu človek nerozkáže, treba brať do úvahy aj možné genetické riziká.

Na to, aby boli naše gény "zdravé", potrebujú, aby nám bol náš partner, čo sa DNA týka, čo najvzdialenejší. Pre potencionálneho potomka to zaistí to najlepšie z najlepšieho, čo skrýva naša DNA. Čo sa týka partnerov, s ktorými sme v príbuzenskom vzťahu, veda má na to jasný názor. Keď si berieme príbuzného zo 4. kolena, zdieľame s ňou 0,2 percentá génov, čo je pomerne nízke riziko na to, aby z toho vznikla nejaká vážnejšia genetická choroba, spomína sa vo videu Science Insider. S príbuzným z 3. kolena zdieľame 0,78 percenta génov, z 2. kolena 3,13, no a s tým, z prvého až 12,5 percenta DNA. Pre bežnú populáciu platí 3 - 4 percentné riziko, že potomok bude mať genetickú poruchu, pre tých, čo plodia potomkov s príbuznými 4 - 7 percentné.

Sobášom s príbuznými z prvého kolena tak riskujeme, že potomkovia, ktorých by takýto zväzok splodil, budú náchylnejší na genetické choroby, ako napríklad cystickú fibrózu či anémiu. Alebo naopak, choroba sa nemusí prejaviť a z potomka sa stane len prenášač s poškodeným génom - takáto porucha sa môže aktivovať v prípade, že by ten následne splodil potomka s osobou, ktorá má poškodený rovnaký gén a tiež je prenášačom.

Príkladom zhubného vplyvu sobášov v rámci rodiny bol aj rakúsky cisár Ferdinand I. Deti zo sobášov z prvej sesternice majú zvýšené riziko autozomálnych recesívnych genetických porúch - toto riziko je vyššie v populáciách, kde si je obyvateľstvo etnicky veľmi podobné.

Historický a kultúrny kontext

V minulosti sa ľudia zvykli brať svojich príbuzných z jednoduchého dôvodu - boli blízko. Poddaní nemohli len tak ľahko bez povolenia migrovať po krajine z jedného panstva do druhého. Boli tak prikovaní na jedno miesto, čím sa z generácie na generáciu zvyšovalo riziko genetickej degenerácie.

Celosvetovo je viac ako 10 percent manželstiev medzi bratrancami alebo sesternicami z prvého alebo druhého kolena, uvádza web Encyklopedia. Manželstvo bratranca a sesternice je dôležitou témou v antropológii a teórii aliancie, teda ako spolu ľudia nadväzovali spojenectvá, píše sa ďalej na webe.

Nie sme v tom ale sami. Vo väčšine krajín EÚ to platí podobne. Genetické anomálie môžu jasať. V rámci Európy sú však jediným miestom, kde sú takéto svadby nelegálne, krajiny Balkánu. Táto prax bola bežná najmä v dávnejšej minulosti, no v niektorých spoločnostiach je zaužívaná aj dnes.

Čo spája kráľovnú Viktóriu, Alberta Einsteina a Charlesa Darwina? Všetci traja boli v manželstve s bratrancom z prvého kolena.

Dedenie zo zákona a príbuzenské vzťahy

Na Slovensku je najrozšírenejším spôsobom prechodu majetku z poručiteľa na dedičov dedenie zo zákona. Dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Z. z. Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho.

V rámci dedenia zo zákona môžu dediť len fyzické osoby, ktoré v čase smrti poručiteľa s ním boli v príbuzenskom pomere alebo v obdobnom pomere, ktorý sa svojím obsahom blíži kvalite príbuzenského pomeru. Stupeň príbuzenského pomeru je faktorom, ktorý určuje vytvorenie štyroch skupín vyplývajúcich zo zákona.

Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.

Praktické rady a informácie pre snúbencov

Ak plánujete uzavrieť manželstvo, je dôležité zvážiť všetky aspekty a vopred sa informovať.

• Overte si podmienky na matrike: Uistite sa, že vaše manželstvo bude v súlade so zákonom.
• Informujte sa o cirkevných predpisoch: Ak plánujete cirkevný sobáš, zistite si, či vám to predpisy príslušnej cirkvi umožňujú.
• Zvážte genetické riziká: Porozprávajte sa s odborníkom o možných rizikách pre vaše budúce deti.
• Komunikujte s rodinou a okolím: Buďte pripravení na rôzne reakcie a pokúste sa vysvetliť svoje rozhodnutie.

Zoznam manželských prekážok v katolíckej cirkvi

Pre lepšiu orientáciu uvádzame stručný zoznam manželských prekážok v katolíckej cirkvi:

• Prekážka veku - muž 16, žena 14 rokov. (Občiansky zákon vyžaduje u nás 18 rokov).
• Prekážka predchádzajúcej a trvalej neschopnosti - impotencie (neschopnosť pohlavného styku pre telesnú vadu zo strany muža, alebo zo strany ženy. Pozn.: Neplodnosť - „sterilita“ nie je prekážkou k uzavretiu manželstva a neruší ani jeho platnosť).
• Prekážka manželského zväzku - (neplatne uzatvára nové manželstvo ten, kto je viazaný platným manželstvom).
• Prekážka rozdielneho náboženstva, alebo vierovyznania - (neplatné manželstvo je uzatvorené medzi katolíckou stránkou a stránkou nepokrstenou, alebo stránkou iného vierovyznania. Po splnení podmienok, ktoré stanoví kánonické právo, môže od tejto prekážky dišpenzovať ordinár).
• Prekážka posvätných rádov - (platne prijatá diakonská, kňazská alebo biskupská vysviacka je prekážkou k uzavretiu manželstva. Od tejto prekážky môže dišpenzovať iba Apoštolská stolica).
• Prekážka sľubov čistoty (verejné večné sľuby čistoty sú prekážkou k uzavretiu manželstva. Od tejto prekážky môže dišpenzovať iba Apoštolská stolica).
• Prekážka únosu - (platne uzavrieť manželstvo nemôže ten, kto sa kvôli uzavretiu manželstva podieľa, alebo spolupodieľa na únose partnera/partnerky, za účelom uzavretia manželstva).
• Prekážka zločinu - (platne uzavrieť manželstvo nemôže ten, kto za účelom uzavrieť manželstvo s istou osobou, sám, alebo spoločne s osobou, s ktorou chce uzavrieť nové manželstvo spôsobí jej manželskému partnerovi fyzickú, alebo morálnu smrť. Od tejto prekážky môže oslobodiť iba Apoštolská stolica).
• Prekážka pokrvenstva - (nemôže platne uzavrieť manželstvo - napr. brat so sestrou, otec s dcérou, matka so synom. Bratranec so sesternicou môžu platne uzavrieť manželstvo len na základe dišpenzu ordinára.).
• Prekážka verejnej mravopočestnosti - (vzniká z neplatného manželstva alebo z verejného konkubinátu a zneplatňuje manželstvo v prvom stupni priamej línie medzi mužom a pokrvnými príbuznými ženy a obrátene (kán. 1093). Muž by neplatne uzavrel prípadné neskoršie manželstvo s matkou alebo dcérou ženy, s ktorou žil napr. vo verejne známom konkubináte).
• Prekážka švagrovstva - (nemôže sa platne uzavrieť manželstvo v priamej línii, napr. zať so svokrou).
• Prekážka adopcie - (nemôže uzavrieť platne manželstvo ten, ktorý na základe adopcie je v zákonnom príbuzenstve s inou osobou. Zákonné príbuzenstvo, ktoré vzniká adopciou a platí vždy v priamej línii a v druhom stupni bočnej línie.

Cirkev a jej evanjelizačné poslanie

Cirkev - gr. ekklésia, t.j. zhromaždenie povolaných. Byť Kristovým telom a Jeho cirkvou znamená, že nás miloval znovuzrodzujúcou láskou, ktorá nás prebudila do života, keď sme boli ešte mŕtvi v našich prestúpeniach a hriechoch. Znamená, že za nás zomrel, keď sme boli ešte bezmocní a hriešni a bezbožní a boli sme nepriateľmi.

V Jeho cirkvi neustále pôsobí Duch Svätý, mení ľudské srdcia, napomína, povzbudzuje veriacich a dáva im prirodzenosť Božiu. Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus. Ako kresťania sme adoptované deti Božie. Ešte pred stvorením sveta nás mal Boh na pamäti.

Biblické základy cirkvi ako rodiny

Pavol nám hovorí o našom rodokmeni, keď píše: „A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení (Rim 8:16-17).“

Gal 4:4-7 „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Takže už nie si sluha, ale syn.

Aby nás priviedol do Božej rodiny musel zomrieť. Aj pred svojou smrťou potvrdil dôležitosť byť členom Božej rodiny.

„Ale On odvetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia? Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Ajhľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou.

Ježiš tu nevraví, že naši biologický rodičia nie sú dôležití. Skôr, že veriť v Neho a nasledovať Ho má väčšiu prioritu.

Možno najlepšou vecou na našej adopcii do Božej rodiny je, že nezávisí od nás. Nevolá spravodlivých, vykupuje hriešnikov z rôznych jazykov, kmeňov a národov (Zj 5:12). Boh nikoho nediskriminuje na základe etnika. V Jeho rodine nemáme našu starú identitu podľa rasy, spoločenskej triedy, peňazí alebo životnej situácie. Sme synmi a dcérami nebeského Otca, bratmi a sestrami Ježiša Krista, s ktorým máme osobný vzťah. Zažívame Ho v našich životoch, rozprávame sa s Ním a Jeho slovo nám horí v srdciach.

Je naším jediným prostredníkom, vďaka ktorému máme prístup k Bohu (1. Tim 2,5). Cirkev je telo Kristovo, lebo cirkev je nevestou Kristovou. A byť nevestou Krista znamená byť milovaný Kristom ešte predtým ako sme boli atraktívni. Znamená to byť milovaný sebaobetujúcou sa láskou. Znamená to, že on si nás vybral, pozdvihol a očistil.

Ez 16:3-9 „Povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, Jeruzalemu: Podľa svojho pôvodu a príbuzenstva pochádzaš z Kanaánu: tvoj otec bol Amorejec a tvoja matka bola Chetejka. Pri tvojom narodení, v deň, keď si sa narodila, neodrezali tvoju pupočnú šnúru, na očistenie ťa neumyli vodou, ani ťa neposolili soľou, ani ťa nezavinuli do plienok. Oko sa nad tebou nezľutovalo, aby ti vykonalo čo len niečo z toho zo súcitu voči tebe, ale pohodili ťa na šíre pole, keď si sa narodila. Keď som prešiel okolo teba a videl som ťa trepotať sa v tvojej krvi, riekol som ti, keď si ležala vo svojej krvi: Ostaň nažive! Rasť ako poľný kvet! A ty si vyrástla, dospela a dozrela si k ozdobe ženskosti. Prsia sa ti vyvinuli a tvoje vlasy narástli. Bola si však holá a nahá. Keď som prešiel okolo teba, a videl som, že nadišiel tvoj čas, čas lásky, zastrel som ťa okrajom svojho plášťa, zakryl som tvoju nahotu, prisahal som ti lásku a uzavrel som s tebou zmluvu - znie výrok Hospodina, Pána - a tak si sa stala mojou.“

Vzájomné vzťahy v cirkvi

• „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.
• „To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval.
• „Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok.
• „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.
• „Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené. 32 Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.
• „Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého.
• „Aj ja som presvedčený o vás, bratia moji, že aj vy ste plní dobrotivosti, naplnení každou známosťou a schopní aj napomínať sa navzájom.
• „Tak sa potešujte vospolok týmito slovami. (1. Sol 4,18)

Úloha rodiny a cirkvi v spoločnosti

Slávenie Roka rodiny mi ponúka vítanú príležitosť, aby som mohol zaklopať na dvere vášho domu, s túžobným prejavom veľkej lásky vás pozdraviť a pobudnúť s vami. Uvedeným výrokom som zamýšľal poukázať na početnosť ciest, po ktorých človek kráča, a zároveň pripomenúť, aká živá a hlboká je túžba Cirkvi pripojiť sa k človeku na týchto cestách jeho pozemského života. Cirkev má účasť na radostiach a nádejách, na žalostiach i úzkostiach2 ľudí pri ich každodennom putovaní, lebo je hlboko presvedčená, že sám Kristus ju zaviedol na všetky tieto chodníky.

Medzi týmito početnými cestami, rodina je prvá a najdôležitejšia: cesta spoločná, i keď zostáva zvláštnou, jedinou a neopakovateľnou, ako je neopakovateľný každý človek; cesta, ktorej sa nemôže vyhnúť žiadna ľudská bytosť. Veď normálne prichádza na svet vo vnútri rodiny, preto možno povedať, že práve jej vďačí za samotnú skutočnosť svojej ľudskej existencie. Keď chýba rodina, vzniká v bytosti, ktorá mimo nej vstupuje do sveta, znepokojivá a bolestivá újma a tá potom na ňu dolieha po celý život. Cirkev je svojou láskyplnou citlivosťou blízka všetkým, ktorí prežívajú takéto situácie, lebo dobre pozná základnú úlohu, ktorú je tu povolaná robiť práve rodina. Okrem toho vie, že človek normálne vychádza z rodiny, aby po naplnení času v novom rodinnom jadre uskutočnil vlastné životné povolanie. Dokonca aj vtedy, keď sa rozhodne zostať sám, rodina ostáva, tak povediac, jeho bytostným horizontom ako základné spoločenstvo, v ktorom korení celá sieť jeho spoločenských vzťahov od najbezprostrednejších a najbližších až po najvzdialenejšie.

Práve pre uvedené dôvody Cirkev s radosťou víta iniciatívu Organizácie Spojených národov urobiť rok 1994 Medzinárodným rokom rodiny. Táto iniciatíva jasne predstavuje, aká podstatne dôležitá je otázka rodiny pre štáty, ktoré sú členmi OSN. Ak Cirkev túži zúčastniť sa na tejto iniciatíve, robí tak preto, lebo sama bola poslaná Kristom pre "všetky národy" (Mt 28,19). V priebehu tohto Roka je dôležité znovu odhaliť svedectvo lásky a starostlivosti Cirkvi o rodinu: lásky a starostlivosti, ktoré sa jasne prejavovali už na začiatku kresťanstva, keď rodinu významne pokladali za "domácu Cirkev". Láska, ktorou Boh "tak miloval svet" (Jn 3,16), láska, ktorou Kristus "miloval až do krajnosti" všetkých a každého (Jn 13,1), dáva možnosť adresovať toto posolstvo každej rodine, životnej "bunke" veľkej a všeobecnej ľudskej "rodiny". Je príznačné, že práve v modlitbe a prostredníctvom modlitby človek najjednoduchším a súčasne najhlbším spôsobom objavuje svoju vlastnú typickú podriadenosť: ľudské "ja" v modlitbe ľahšie vníma svoju zvláštnu osobitosť. Modlitba posilňuje pevnosť a duchovnú celistvosť rodiny a privádza ju k tomu, že má účasť na Božej "pevnosti". Pri slávnostnom "svadobnom požehnaní" (počas sobášneho obradu - v preklade chýba, pozn.Kiež sa stane Rok rodiny srdečnou a neustálou modlitbou jednotlivých "domácich cirkví" a všetkého Božieho ľudu! Nech zasiahne táto modlitba aj rodiny v ťažkostiach alebo v nebezpečenstve, tie, čo strácajú dôveru alebo sú rozdelené, a tie, čo sa nachádzajú v postavení, ktoré apoštolská exhortácia Familiaris consortio označuje ako "neobvyklé".

Niekedy budia dojem, že sa až všemožne usilujú vábivými efektmi predstaviť ako "správne" a príťažlivé aj také situácie, ktoré sú výslovne "nesprávne". V skutočnosti nie sú v súlade "s pravdou a láskou", ktoré majú oduševňovať a usmerňovať vzájomný vzťah medzi mužom a ženou, ale sú v protiklade s nimi a stávajú sa príčinou napätí a rozkladu v rodinách s ťažkými dôsledkami najmä na deťoch.

Tu si uvedomujeme, aký užitočný a dokonca potrebný je v Cirkvi Rok rodiny, aké nevyhnutné je svedectvo všetkých rodín, ktoré každým dňom žijú svoje povolanie; aká nutná a naliehavá je veľká modlitba rodín, ktorá by rástla a prenikala celý svet a v ktorej by sa vyjadrovalo vzdávanie vďaky za lásku v pravde, za "rozliatie milosti Svätého Ducha"10, za prítomnosť Krista medzi rodičmi a deťmi: Krista Vykupiteľa a Źenícha, ktorý "nás miloval do krajnosti" (porov. Jn 13,1).

Na svadobnej hostine v Káne Galilejskej, kam pozvali Ježiša, obracia sa jeho Matka, ktorá bola tiež prítomná, na sluhov so slovami: "Urobte všetko, čo vám povie" (Jn 2,5). Aj nám, ktorí sme vstúpili do Roku rodiny, adresuje Mária tie isté slová. A to, čo nám Kristus v tejto zvláštnej historickej chvíli hovorí, je mocnou výzvou k veľkej modlitbe s rodinami a pre rodiny. Panenská Matka nás pozýva, aby sme sa spojili touto modlitbou s citmi jej Syna, ktorý miluje každú jednotlivú rodinu. Modlime sa za rodiny celého sveta.

Božie otcovstvo a ľudská rodina

Vesmír, nesmierny a taký rôzny, svet všetkých živých bytostí, je zapísaný do Božieho otcovstva ako do prameňa (porov. Ef 3,14-16). Je tam zapísaný, prirodzene, podľa kritéria analógie, vďaka ktorému je nám možné odlišovať, už na začiatku knihy Genezis, realitu otcovstva a materstva, a teda aj ľudskej rodiny. Výkladový kľúč k tomu stojí na začiatku "obrazu" a "podobnosti" Bohu, ktorý biblický text tak veľmi vyzdvihuje (Gn 1,26). Boh tvorí mocou svojho slova: "Buď!" (napr. Gn 1,3). Je príznačné, že toto Božie slovo v prípade stvorenia človeka sa ešte dopĺňa týmito ďalšími slovami: "Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný" (Gn 1,26). Stvoriteľ skôr než stvoril človeka, akoby vstúpil do seba samého, aby hľadal model a inšpiráciu v tajomstve svojho bytia, ktoré sa už tu prejavuje istým spôsobom ako Božské "MY".

Keď Boh žehnal nové bytosti, povedal im: "Ploďte sa a množte a naplňte zem! Kniha Genezis tu používa výrazy, ktorými sa vyjadruje už v súvislosti so stvorením iných živých bytostí: "množte sa", ale je jasný ich analogický zmysel. Či túto analógiu plodenia, otcovstva a materstva netreba čítať vo svetle celého kontextu? Nikto zo živých, okrem človeka, nebol stvorený "na Boží obraz a Božiu podobu". Vo svetle Nového zákona možno vidieť, ako pôvodný model rodiny treba hľadať v samom Bohu, v trojičnom tajomstve jeho života. Božské "MY" tvorí večný model ľudského "my", predovšetkým toho "my", ktoré je tvorené mužom a ženou, stvorených na Boží obraz a Božiu podobu.

tags: #manzelstvo #a #pribuzenske #vztahy #cirkev