Rodina je základnou bunkou Cirkvi i spoločnosti. Je miestom, kde sa mimoriadnym spôsobom zjavuje láska, prvou školou ľudských čností a privilegovaným miestom ohlasovania evanjelia.
Manželský pár si vymieňa prstene.
Ohrozenie Manželstva a Príprava na Sviatosť Manželstva
Slovensko v súčasnosti pociťuje ohrozenie manželstva a rodiny, ako aj zníženú sociálnu vážnosť hodnoty manželstva. Najväčšou výzvou sa v tomto ohľade ukazuje posilnenie prípravy na sviatosť manželstva. Preto aj Cirkev na Slovensku vypracovala spôsob prípravy na manželstvo formou kurzov blízkej prípravy. Tento spôsob je biskupmi schválený a odporúčaný pre celé územie Slovenska. Je našou úlohou sa teraz oboznámiť s náplňou týchto kurzov a s možnosťami zúčastniť sa ich. Aj v našom dekanáte máme možnosť absolvovať tieto kurzy. Bolo by iste nezodpovedné, keby sme túto možnosť nevyužili. Preto tí, ktorí zamýšľajú uzavrieť manželstvo v budúcom roku (alebo aj nasledujúcich), nech sa prihlásia čím skôr, aby mohli pokojne absolvovať kurzy prípravy.
Charakteristika Kurzov Prípravy na Manželstvo
Kurzy prípravy na manželstvo sú odlišné od doterajšieho spôsobu náuk: sú vedené tímom, v ktorom je minimálne manželský pár, kňaz a odborníci. Kurzy sú zaradené do obdobia blízkej prípravy - to je obdobie známosti, keď sa počiatočná zamilovanosť mení na hlbší vzťah s vážnymi úmyslami do budúcnosti, ktorá sa ešte nemusí spájať s presným termínom uzavretia manželstva - čiže približne rok aj viac pred sobášom. Takže snúbenci môžu tento kurz absolvovať s dostatočným predstihom pred sobášom, bez tlaku presobášneho zhonu.
Pripomeňme, že tieto témy nerozoberajú len kňazi, ale odborníci z daných oblastí. Kurzy absolvovali už mnohé páry na viacerých miestach Slovenska (najviac vo víkendovej forme). Účastníci prostredníctvom dotazníka najviac ocenili svedectvo života manželských párov, aktivity a možnosť rozhovoru v páre, možnosť neformálneho rozhovoru s kňazom. Viac ako 80 % účastníkov vyjadrilo názor, že im kurz pomohol v posilnení vzájomného vzťahu, ako aj vzťahu k Bohu a k Cirkvi.
Náš otec biskup veľmi odporúča, aby sa snúbenci pripravovali na manželstvo týmto spôsobom. Môžeme v tom vidieť konkrétnu formu pomoci, ktorú majú duchovní pastieri poskytovať manželským párom (ako nás k tomu zaväzuje cirkevné právo): aby sa snúbenci prípravou na manželstvo "uspôsobovali na svätosť a povinnosti svojho nového stavu" (porov. kán.
"Manželstvo: katolícka vízia" | 27. nedeľa v Cezročnom období (homília otca Mika) #nedeľnáhomilia
Manželstvo v Božom Ustanovení
V súčasnosti veľa mužov a žien žije vo voľných zväzkoch a požiadavky Cirkvi pokladajú za zaostalé. Je potrebné zdôrazniť to, že Cirkev nie je pri zrode inštitúcie manželstva, ale ono pochádza z Božieho ustanovenia. Náuka o manželstve bola odovzdaná skrze Ježiša Krista. Túto pravdu nájdeme v dokumentoch Druhého Vatikánskeho Koncilu, ktorý tvrdí: „Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky (...) ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi (...). Sám Boh je pôvodcom manželstva.“ (KDC 48)
Svadobný obrad v kostole.
Katechizmus o Manželstve
V katechizme čítame, že „Ježiš vo svojom kázaní jednoznačne učil, aký je pôvodný význam zväzku muža a ženy, takého, aký ho chcel Stvoriteľ na začiatku. Manželský zväzok muža a ženy je nerozlučiteľný. Keďže Boh stvoril človeka z lásky, učinil ju hlavným povolaním každej ľudskej bytosti. Manželská láska sa stáva obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. Katechizmus učí, že láska „ktorú Boh požehnáva, je určená, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia“. (KKC 1604) V Božom zámere je to tiež vzájomná láska, a je tak silná, že manželia „budú jedným telom“. (Gn 2,24)
Ťažkosti v Manželstve
Vzťahy medzi manželmi sú poznačené rôznymi ťažkosťami. „Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke.“ (KKC 1606) V katechizme čítame, že ten morálny neporiadok týkajúci sa manželstva nepochádza z prirodzenosti muža a ženy, ale z dedičného hriechu. „Ich vzťahy sa narušili vzájomnými obžalobami, ich vzájomná príťažlivosť, ktorá je darom Stvoriteľa, sa zmenila na vzťahy panovačnosti a žiadostivosti; nádherné povolanie muža a ženy, aby boli plodnými, aby sa rozmnožovali a ovládli zem, sa zaťažilo bolesťami pôrodu a námahou pri zarábaní si na chlieb.“ (KKC 1607) Napriek tomu poriadok stvorenia pretrváva, hoci je ťažko narušený. Aby sa rany po hriechu vyliečili, muž a žena potrebujú pomoc milosti, ktorú im Boh neodoprel.
Sviatostná Hodnosť a Nerozlučiteľnosť
Sviatostná hodnosť, jednota a nerozlučiteľnosť boli predpovedané prorokmi už v Starom zákone. Predstavovali zmluvu Boha s jeho ľudom prostredníctvom obrazu manželskej lásky. Pripravovali vedomie vyvoleného národa, aby hlbšie chápal podstatu manželstva. Zmluva medzi Bohom a jeho ľudom - Izraelom pripravila novú a večnú zmluvu, v ktorej Boží Syn svojím vtelením a obetou svojho života určitým spôsobom zjednotil so sebou celé ľudstvo, ktoré spasil. (KKC 1612) Ježišova prítomnosť na svadbe v Káne a jeho prvý zázrak poukazuje na to, že pre Ježiša je manželstvo dobré a bude „účinným znakom Kristovej prítomnosti“.
Zapamätajme si: „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou dôverné spoločenstvo života a lásky, ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi. Svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Jednou zo sviatostí, ktorú ustanovil Kristus je manželstvo.
Slávenie Manželstva
Katechizmus učí, že „v latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom“. (KKC 1621) V katechizme taktiež čítame, že „ako sviatostný úkon posvätenia, slávenia manželstva - včlenené do liturgie má byť samo osebe platné, dôstojné a plodné. Je teda potrebné, aby sa budúci manželia pripravili na slávenie svojho manželstva prijatím sviatosti pokánia (spoveď)“.
Manželstvo je sväté, lebo je znakom zväzku, aký jestvuje medzi Kristom a Cirkvou, jeho nevestou. Táto sviatosť spája pokrstených skrze lásku, tak ako láska spája Krista s jeho Cirkvou. Kristus sa spojil s ňou svojou láskou skrze utrpenie, kríž a zmŕtvychvstanie. Manželstvo je obrazom zjednotenia Krista so svojím ľudom. Je znakom posväcujúcej a spásonosnej sily Krista v Cirkvi. Je prameňom milosti a Božej lásky, aká sa udeľuje ľuďom a uskutočňuje sa v spoločenstve muža a ženy skrze lásku, jednotu a nerozlučiteľnosť až do smrti. Je teda vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas, dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obete, a prijmú Eucharistiu, aby účasťou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli „jedno telo“ v Kristovi.
„Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas“ (KKC 1623), sľubujúc si lásku a vernosť.
Manželský Súhlas a Sloboda Rozhodnutia
Obrad liturgie manželstva obsahuje veľa modlitieb, v ktorých prosíme Boha o milosť a požehnanie pre novomanželov. Prostredníctvom modlitby vzývame Ducha Svätého. „Manželia dostávajú Ducha Svätého ako spoločenstvo lásky Krista a Cirkvi. Každý z nás sa veľakrát zúčastnil na svadbe. Skôr ako kňaz spečatí lásku muža a ženy položí im otázky, tykajúce sa vôle uzavretia manželstva: Je toto vaše rozhodnutie slobodné a úprimné? Ste rozhodnutí žiť v úprimnej láske a vo vzájomnej úcte po celý život?
Katechizmus učí, že „Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. (KKC 1626) Manželský súhlas je úkon vôle, ktorým sa muž a žena neodvolateľnou zmluvou navzájom odovzdávajú a prijímajú, aby ustanovili manželstvo. (KKP 1057 §2) Vyjadrujú to slová manželskej prísahy: „beriem si teba za manželku, (...) beriem si teba za manžela“. Pre platnosť manželstva je nevyhnutne potrebné dobrovoľne vyjadrená túžba po jeho uzavretí. Byť slobodným znamená nepodliehať prinúteniu. Manželstvo, ktoré by bolo uzavreté napríklad pod vplyvom nátlaku rodičov alebo okolia, je neplatné, lebo jedna zo strán nekonala svoje rozhodnutie dobrovoľne. Byť slobodným znamená nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona. (KKC 1625) Príkladom takej prekážky je príliš mladý vek snúbencov alebo zloženie doživotných sľubov čistoty v reholi.
Verejný Ráz Súhlasu
Manželstvo nie je súkromnou záležitosťou. Táto sviatosť vedľa sviatosti kňazstva slúži celému spoločenstvu Cirkvi. Preto Cirkev vyžaduje správnu formu vyjadrenia manželského súhlasu. Manželia vyjadrujú súhlas v prítomnosti kňaza alebo diakona, ktorý asistuje pri slávení manželstva, ako aj v prítomnosti svedkov. Vzhľadom na spoločenský rozmer manželstva, ktoré je aj liturgickým úkonom, patrí sa, aby bolo uzavreté počas liturgie Cirkvi, na sv. omši. Verejný ráz súhlasu, t.j. v prítomnosti kňaza a svedkov, chráni manželský súhlas, keď raz bol daný a pomáha mu zostať verným. Manželstvo je životným stavom v Cirkvi, je potrebné, aby bola istota o uzavretí manželstva, preto sa uzatvára pred svedkami. Manželstvo uvádza do cirkevného stavu, vytvára práva a povinnosti v Cirkvi medzi manželmi a voči deťom.
Dôležitosť Prípravy na Manželstvo
Aby súhlas manželov bol slobodným a zodpovedným úkonom a manželská zmluva mala pevné a trváce ľudské a kresťanské základy, príprava na manželstvo je dôležitá. Prvoradou cestou tejto prípravy je príklad rodičov a rodín.
Zapamätajme si: „Manželský súhlas je vôľa vyjadrená mužom a ženou vzájomne a definitívne sa darovať s cieľom žiť podľa zmluvy vernej a plodnej lásky. Keďže súhlas dáva vznik manželstvu, je nevyhnutný a nenahraditeľný.
Miešané Manželstvá
Keď hovoríme o miešanom manželstve, je potrebné ozrejmiť si terminológiu. V bežnom chápaní miešané manželstvo znamená zväzok medzi mužom a ženou rozdielneho vyznania a náboženstva. V cirkevnom práve tento pojem znamená: „Manželstvo medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých jedna je pokrstená v katolíckej Cirkvi alebo bola do nej po krste prijatá a formálnym úkonom od nej neodpadla, druhá však patrí do cirkvi alebo ekleziálnej spoločnosti, ktorá nie je v plnom spoločenstve s katolíckou Cirkvou.“ (KKP 1124) Kanonické právo podriaďuje predpisom o miešanom manželstve aj dve iné situácie: manželstvo s nepokrstenou osobou a manželstvo s osobou, ktorá odpadla od katolíckej viery.
Vtedy sa rodia otázky v srdci veriacich: Aký je vzťah katolíckej Cirkvi voči takýmto manželstvám? Od počiatku bola Cirkev proti uzatváraniu manželstva s osobami, ktoré neprijali vieru v Ježiša, alebo odpadli od viery. Motív tohto zákazu bol jednoduchý. Miešané manželstvo vystavuje manželov nebezpečenstvu náboženskej ľahostajnosti a rozdelenia rodiny. Je to nebezpečenstvo pre plnú duchovnú harmóniu manželov a spoločenstva manželského života. Skúsenosť hovorí, že miešané manželstvá znemožňujú vykonávanie náboženských povinností a potomstvo narodené z takýchto zväzkov sa náročnejšie vychováva k primknutiu sa ku katolíckej Cirkvi. Katolícka stránka sa nemôže priamo vystavovať nebezpečenstvu straty viery, nemôže zanedbávať náboženskú výchovu svojich detí. Z druhej strany si je Cirkev vedomá, že každý človek má prirodzené právo uzavrieť manželstvo a prijať potomstvo. Preto Cirkev, po splnení určitých podmienok daných právom, ak jestvuje garancia, že duchovné nebezpečenstvo neohrozuje katolícku stránku, povoľuje miešané manželstvo. „Podľa práva platného v Latinskej Cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky.
Zapamätajme si: Opatrný postoj Cirkvi k uzatváraniu miešaných manželstiev, t. j. s osobami iného náboženstva, s nepokrstenými alebo ateistami, pochádza z reálneho ohrozenia straty čistej viery katolíckej strany. V ekumenickom duchu dnes nie je problém s uzatvorením miešaného manželstva v Cirkvi, ale je potrebné povolenie alebo dišpenz cirkevnej vrchnosti t. j biskupa. Cirkev počíta s tým, že v prípade rozdielnosti kultu sa budú manželia jeden od druhého učiť spôsobu prežívania vernosti Kristovi.
Neplatnosť Manželstva
Niekedy sa dozvieme, že sa niekto po uzavretí manželstva v kostole po určitom čase rozišiel s manželom/manželkou, nasledoval civilný rozvod, potom obdržali úspešný rozsudok cirkevného súdu a uzavreli nové cirkevné manželstvo. S prekvapením sa pýtame, ako je to možné? Predsa cirkevné manželstvo je nerozlučiteľné. Katechizmus dáva odpoveď používajúc pojmy známe pre kanonický kódex: „platné manželstvo“ a „manželstvo neplatné“(KKC 1628-1629) Ak bolo manželstvo uzavreté a zachovali sa všetky predpoklady, ktoré sú nevyhnutné pre jeho platnosť, vtedy ho žiadna ľudská moc nie je schopná zrušiť. V súlade so zásadou nerozlučiteľnosti manželstva zjavenou Kristom a slávnostne ohlásenou Tridentským Koncilom je katolíckej Cirkvi cudzí pojem rozvodu a zneplatnenia manželstva, ktoré je známe statnému právu . Kanonické právo podmieňuje platnosť kanonického manželstva pomocou určitých požiadaviek, preto prijíma aj možnosť neplatného uzavretia manželstva. Toto je faktom vtedy, keď liturgické celebrovanie manželstva bolo vykonané správne, ale kvôli nesplneniu aspoň jedného z troch predpokladov, ktoré sú požadované pre platnosť manželstva, nebolo de facto nebolo uzavreté; inak povedané bolo uzavreté neplatne. Nik nemôže byť sudcom vo vlastne záležitosti, preto sa problém - dokázať neplatnosť manželstva - odovzdáva objektívnej inštitúcii.
Katechizmu, odvolávajúc sa na Kódex kanonického práva, hovorí: „Cirkev môže po preskúmaní prípadu kompetentným cirkevným súdom vyhlásiť „nulitu manželstva“, to značí vyhlásiť, že manželstvo nikdy nejestvovalo. V tomto prípade sa zmluvné strany môžu zosobášiť.“ (KKC 1629) Len cirkevný súd (diecézny v zložení troch sudcov) má právo rozoznať zistenie o neplatnosti manželstva. Určité dôkladné súdne procedúry vo veciach zistenia neplatnosti manželstva smerujú k poznaniu objektívneho stavu, aký jestvoval vo chvíli uzavretia manželstva. Ak sa zistí, že všetky požiadavky k platnému uzavretiu manželstva boli v tom okamihu splnené, to znamená, manželstvo bolo platne uzavreté. Ak neboli splnené - vtedy bolo manželstvo uzavreté neplatne. Všetky okolnosti, ktoré vznikli po uzavretí manželstva, napríklad jedná so strán prepadla závislosti, nemôžu zrušiť platnosť manželského zväzku.
Zapamätajme si: Ak pri uzavretí cirkevného manželstva neboli splnené predpoklady kanonického práva ohľadom platnosti manželstva, takéto manželstvo je neplatné, to znamená nikdy nejestvovalo. Vtedy kompetentný cirkevný súd používajúc predpísanú procedúru, môže vyhlásiť neplatnosť po preskúmaní všetkých dôkazov a okolností predstavených zainteresovanou stranou.
Trvalosť a Nerozlučiteľnosť Manželstva
Každá sviatosť, ktorú prijímame v Cirkvi, zanecháva trvalé účinky. Z platného manželstva vzniká medzi manželmi zväzok, ktorý je svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný. Katechizmus hovorí, že „sám Boh spečaťuje súhlas, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú.“ (KKC 1639) Božím rozhodnutím z ich zmluvy vzniká trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou. (KKC 1639) Sviatosť manželstva je z Božieho ustanovenia, a preto je trvalé a výlučné, nakoľko bolo prijaté spôsobom určeným Cirkvou a manželia prijali úlohy pochádzajúce zo spoločenstva života.
Manželský pár sa drží za ruky.
Hlavnými účastníkmi manželskej zmluvy sú muž a žena, pokrstení a slobodní uzavrieť manželstvo, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas. Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. Ak súhlas chýba, manželstvo nejestvuje. Súhlas má byť úkonom vôle každej zo zmluvných strán, bez nátlaku alebo veľkého strachu vyvolaného zvonku. Prvoradou cestou tejto prípravy je príklad a poučenie rodičov a rodín. Manželský zväzok ustanovil teda sám Boh, takže platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. Tento zväzok, vyplývajúci zo slobodného ľudského činu manželov a zo zavŕšenia manželstva, je neodvolateľnou skutočnosťou a dáva vznik zmluve zaručenej vernosťou Boha. „Kresťanskí manželia… majú vo svojom životnom stave a položení svoj vlastný dar v Božom ľude.“ Táto milosť vlastná sviatosti manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. Nemôže trvať iba „do nového rozhodnutia“.
tags: #manzelstvo #definicia #katechizmus