31. októbra 1517 pribil augustinián Martin Luther na bránu kostola vo Wittenbergu 95 téz, aby tak rozprúdil diskusiu o odpustkoch a iných teologických otázkach. Mal iba tridsaťtri rokov.
Dnes sa to javí ako odťažitý spor teológov o miesto skutkov či viery v Božom pláne spásy. Nakoniec, keď pred štrnástimi rokmi robili v Nemecku anketu o najväčšiu osobnosť nemeckých dejín, Martin Luther skončil na druhom mieste. Umiestnil sa za bývalým spolkovým kancelárom Konradom Adenauerom, pod ktorého vedením sa Nemecko pozdvihlo z ruín druhej svetovej vojny a pred komunistickým filozofom z 19. storočia Karlom Marxom - výber, ktorý hovorí za seba.
V každom prípade prišiel historik Matthias Pohlig k tohtoročnému 500. výročiu so vskutku provokujúcou tézou. Totiž, že reformácia v skutočnosti nebola až taká dôležitá. Alebo presnejšie, že vytváranie priamej príčinnej súvislosti medzi reformáciou a modernými javmi, ako sú ústavná demokracia, kapitalizmus, sekulárny princíp, autonómia jednotlivca či náboženská sloboda, nie je možné.
„Mnohé z toho, čo sa dnes spája s protestantizmom, zreteľne protirečí historickému odkazu reformácie,“ píše sa v tlačovej správe Münsterskej univerzity, kde Pohlig pôsobí. Historik uznáva nanajvýš zásluhu reformácie na počiatkoch oddelenia náboženstva od politickej sféry či vplyv na vývoj nemeckého jazyka. Inak boli jej priame následky obmedzené najmä na 16. storočie.
Pohlig v skutočnosti vykopáva otvorené dvere. Bolo by vskutku prehnané tvrdiť, že Luther bol aktivistom za ľudské práva, priekopníkom kapitalizmu či teoretikom modernej občianskej spoločnosti. Ide skôr o nepriame a nezamýšľané dôsledky trendov, ktoré reformácia buď odštartovala alebo pre ne protestantizmus vytvoril prinajmenšom vhodnú klímu. Napriek tomu išlo o udalosť epochálneho významu. S dopadmi nielen na veľké civilizačné dejiny Európy, ale napríklad aj na formovanie slovenského národa.
Sola fide - jedine vierou
Skôr, než 31. októbra 1517 pribil Martin Luther svojich 95 téz proti odpustkom na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu (udalosť, ktorej historickosť je sporná), musel si najskôr v sebe vyriešiť jeden vnútorný konflikt. Sotva 34-ročný augustiniánsky mních a teológ predtým dlhé roky zápasil s pocitom vlastnej nedostatočnosti voči Bohu.
„Trápil sa pocitom hriešnosti,“ píše Daniel Veselý v životopise Martin Luther - reformátor. „Už od detstva v sebe niesol predstavu o Bohu ako o prísnom Sudcovi.“ Luther si nevedel predstaviť, ako jeho - hriešneho človeka - môže prijímať a milovať svätý a spravodlivý Boh. Dlhé hodiny sa modlil, postil sa a opakovane sa spovedal zo svojich hriechov.
Luther sa snažil prepracovať k Božej priazni - doslova, zaslúžiť si ju svojimi dobrými skutkami. No niekedy medzi rokmi 1513 a 1518 si uvedomil, že na to ide od zlého konca. Študoval Pavlov List Rimanom, kde sa píše „Spravodlivý z viery bude žiť.“ A zrazu precitol. Pochopil, že Božiu milosť si hriešny človek nemôže zaslúžiť vlastným snažením. Boh ju ponúka každému ako dar, ktorý možno uchopiť prostredníctvom viery v Ježiša Krista. On na kríži zomrel za naše hriechy, aby tí, čo v neho veria, mali večný život.
Dobré skutky z vlastných síl nie sú cestou ku spáse. Naopak, viera premieňa vnútro obráteného človeka a dobré skutky sú jej ovocím. Je to jeden z kľúčových princípov protestantizmu: sola fide, teda „jedine vierou“ sme ako hriešnici pred Bohom ospravedlnení. Lutherova osobná úzkosť v čomsi reflektovala širšiu skúsenosť jeho súčasníkov. „Človek v ranom novoveku bol silne previazaný s náboženskou orientáciou,“ hovorí pre .týždeň historička Eva Kowalská. Ľudia žili celkovo kratšie. Ich životy mohol náhle prerušiť mor. Ženy často zomierali pri pôrodoch. Ľudia boli zvyknutí, že z ich detí sa niektoré ani nedožijú dospelosti. Otázka posmrtného života tak bola pre väčšinu vtedajších ľudí ešte nástojčivejšia, než je tomu dnes.
Zákon a milosť od Lucasa Cranacha staršieho
Katolícka cirkev, ktorej bol napokon aj Luther súčasťou, ponúkala zádušné omše, púte a napokon odpustky. Mnohí ľudia verili, že za peniaze sa dá skrátiť čas, ktorý duše budú trpieť v očistci. „Hneď, ako peniaz v kasičke skončí, dušička do neba vyskočí,“ pripisuje sa dominikánskemu mníchovi Johannovi Tetzelovi, ktorý kázal v prospech odpustkov. Cirkev z týchto príjmov okrem iného financovala výstavbu Baziliky Svätého Petra v Ríme. Lutherových 95 téz bolo výzvou k učenej dišpute o odpustkoch. Namiesto toho sa stali udalosťou, ktorá sa dodnes chápe ako spúšťač reformácie.
Sola scriptura - jedine Písmo
Vynález kníhtlače kovorytcom z Mainzu, Johannom Gutenbergom v polovici 15. storočia, bol pre úspech reformácie kľúčový. Zrazu bolo možné chrliť knihy či letáky v dovtedy nevídaných množstvách. Jednotlivci, ktorí sa usilovali o vnútornú obnovu cirkvi, tu boli aj pred Lutherom. Angličan John Wycliffe (1329 - 1384) a Čech Jan Hus (1369 - 1415) sú považovaní za priamych predchodcov Lutherovej reformácie. No v ich dobe ešte neexistovala kníhtlač. Podľa niektorých odhadov približne tretinu nemeckej produkcie kníh v prvej polovici 16. storočia tvorili Lutherove spisy. Nová technológia a nová teológia sa navzájom umocňovali.
Jeden z najprenikavejších princípov protestantizmu znel sola scriptura. Teda „jedine Písmo“ je plnohodnotným zjavením Božej pravdy. Z pohľadu reformátorov 16. storočia sa do učenia Katolíckej cirkvi dostali prvky, ktoré nemali oporu v Božom slove, ale len v cirkevnej tradícii. Cirkevná organizácia, učenie i prax mali byť hodnotené cez prizmu Svätého Písma a v prípade potreby zmenené. Tým sa mala dosiahnuť náprava dobových nešvárov, pociťovaných v náboženskom živote. „Biblia sa mala dostať medzi ľudí. To podnietilo rast gramotnosti i preklady do národných jazykov.“
Autorite Biblie sa podroboval aj Martin Luther. Na sneme vo Wormse v roku 1521 pred 21-ročným cisárom Karlom V. reformátor vyhlásil: „Pokiaľ ma na základe Písma alebo na základe jasných rozumových dôvodov nepresvedčia o mojom omyle, moje svedomie ostane viazané na Božie Slovo. Nemôžem odvolať a ani neodvolám. Nie je správne ani neškodné ísť proti vlastnému svedomiu. Nech mi Boh pomáha. Amen.“ Na Luthera bola následne uvalená kliatba a on sa ukrýval na hrade Wartburg. Tu preložil do nemčiny Nový zákon. Biblia sa mala dostať medzi ľudí. Aby si ju mohli prečítať, musela byť dostupná v jazyku, ktorému rozumeli. Reformácia tak slúžila aj ako podnet pre rozvoj národných jazykov. A keď už veriaci mali Bibliu preloženú do svojej reči, potrebovali byť navyše gramotní. Luther požadoval všeobecný vzdelávací systém, ktorý by umožnil každému, aby sám čítal Božie slovo.
Podľa demografa Juraja Maja z Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty UK sa vyššie vzdelanie protestantov dá doložiť aj na Slovensku. „Podľa údajov ešte z roku 2001 malo vysokoškolské vzdelanie u nás 7,9 percenta ľudí, kým až 12 percent evanjelikov“, hovorí pre .týždeň. „Vysokú školu malo vtedy 25,5 percenta Bratislavčanov, ale až 37 percent bratislavských evanjelikov.“
| Vzdelanie | Celá populácia | Evanjelici | Bratislavčania | Bratislavskí evanjelici |
|---|---|---|---|---|
| Vysokoškolské | 7,9% | 12% | 25,5% | 37% |
Reformácia priniesla aj politické zmeny. Západné kresťanstvo sa rozdelilo na katolícky juh Európy a protestantský sever. V každom prípade, v 16. a 17. storočí o identitu priestoru na pomedzí (vrátane Uhorska) obe strany tvrdo bojovali. Historička Eva Kowalská pripúšťa, že v 16. storočí mohlo byť 90 percent obyvateľstva dnešného Slovenska zasiahnuté reformačnými myšlienkami. Katolícka cirkev sa postupne zmobilizovala na protiofenzívu. „Odhaduje sa, že na konci 18. storočia sa pomer zmenil na približne 80 k 20 percentám v prospech katolíkov,“ vysvetľuje.
Náboženské rozdelenie v Európe v roku 2012
Rekatolizácia skončila, keď Jozef II. v roku 1781 vydal Tolerančný patent. No to už bola doba osvietenstva. Náboženská tolerancia nebola priamo požiadavkou reformácie. Nezamýšľaným dôsledkom týchto konfliktov bolo v neskoršom období hľadanie modelov znášanlivého spolužitia a vytváranie predpokladov pre sekulárnu spoločnosť.
Za dedičný hriech protestantizmu sa občas označuje jeho sústavné delenie na stále nové denominácie. Je to daň za absenciu centrálnej autority, akú majú v osobe pápeža katolíci i za princíp sola scriptura. Písmo je jedno, no každý si ho vykladá trochu inak. Popri nemeckej, luteránskej reformácii, sa vyvinula švajčiarska reformácia, ktorú reprezentovali Ulrich Zwingli a Ján Kalvín. V Anglicku zase reformáciu uskutočnil kráľ Henrich VIII. Iróniou je, že zamlada vydal polemický spis proti Lutherovi, začo mu pápež udelil titul „obranca viery“.
Reformácia nemala len pozitívne stránky. A to platí aj pre čelných reformátorov. V súvislosti s Martinom Lutherom dnes evanjelici kriticky rozoberajú najmä jeho postoj k židom. Najskôr bol k nim zmierlivý, lebo očakával, že jeho verzia kresťanstva ich osloví. No tri roky pred smrťou, ako šesťdesiatnik, vydal Luther veľmi radikálne pojednanie s názvom O židoch a ich klamstvách. V ňom okrem iného navrhuje vypáliť ich synagógy a pobrať im majetky. V 30. rokoch 20. storočia sa Lutherovými výrokmi radi zaštiťovali nemeckí nacisti. Aj to bol Luther. Pápež bol pre neho „antikrist“. A ľudia, ktorí nesúhlasili s niektorými jeho teologickými názormi, zase „blúznivci“.
No a napokon je tu ešte jeden hriech protestantizmu. Jeho ničenie katolíckeho sakrálneho umenia v mene starozákonného „neurobíš si vyrezávanú modlu“. Aj keď toto nebol až tak problém nemeckej reformácie ako tej švajčiarskej či anglickej. Umenie však nezaniklo. Len si našlo nové vyjadrovacie formy. A maliari namiesto biblických výjavov začali maľovať zámožných mešťanov.
Od reformácie k ekumenizmu
Deň reformácie nie je len výročím pribitia 95 téz na dvere wittenberského kostola. V rovnaký deň, 31. októbra 1999, zástupcovia Katolíckej cirkvi a Svetového luteránskeho zväzu podpísali Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení. Tento dokument sa sám osebe stal zdrojom kontroverzií tak na strane katolíkov, ako aj protestantov. Obe vetvy kresťanstva si nepochybne svoje osobitosti uchovajú aj do budúcnosti. Vo svete dnes žije asi 1,3 miliardy katolíkov a 900 miliónov protestantov. Väčšina z nich mimo Európy a jej starých jaziev vzájomných náboženských konfliktov.
I. S blížiacim sa 500. výročím Reformácie sa tradične považuje 31. október 1517. na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu. a dostali na verejnosť. Luther spálil kópiu pápežskej buly a následne bol exkomunikovaný. v roku 2017. dialógu.
II. luteránskeho zväzu, dňa 31. 10. pripomienky reformácie). má 5 častí. svedectvu nie sme si viac cudzími. väčšie než to, čo nás rozdeľuje. pripomína, zmeniť možno. svedectvo a obsahuje túžbu po spoločnom eucharistickom stole. pretrvávajúce resp. nové problémy. Švédsku plnú náboženskú slobodu. cirkvi. rodený Švéd od čias reformácie, konvertita z luteranismu. žien. zrovnoprávnené s tradičným manželstvom) a interrupcie. zostávajú vzťahy v interkonfesijných manželstvách.
Zvolenského vydala 26. 4. 2016 informačný letáčik pod názvom: Od konfliktu k spoločenstvu. titulnej strane sa pripomína dátum 31. že vtedy Martin Luther zverejnil svojich 95 téz. je. spoločne pripomenuli 500. výročie Reformácie. „uzdravenie spomienok“? a pripomína sa dokument zverejnený 17. 6. k spoločenstvu. v roku 2017. rozdelenia západnej Cirkvi. storočia skončil. (bod 238). zdôrazňuje 5 imperatív: 1. majú spoločné. 2. sa a vo svedectve viery.
3. jednoty a tiež rozpracovať, čo znamená toto úsilie konkrétne. 4. spoločne objavovať silu Ježišovho evanjelia pre naše časy. 5. opäť povolať, aby vytvorili komunitu spolu s Pánom. svoje obnovujúce dary (bod 245). uprostred kresťanov. charizmami, ktoré napomôžu napredovanie Božieho slova v dejinách. z hriechov proti jednote. Ježišovej modlitby za jednotu podľa 17. IV. kardinála W. Ekumenická perspektíva (Vyšehrad Praha 2017). z prednášky, ktorú Kasper predniesol 18. 1. univerzite v Berlíne. ktoré si Luther na začiatku 16. stor. celkom nezrozumiteľné (odpustky, ospravedlnenie pred Bohom, úloha cirkvi).
V Košiciach sa pripravuje Konferencia k 25. výročiu podpísania Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení. Ide o celoslovenskú pripomienku 25. výročia Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení. Spomienka sa bude konať 11. 11. 2024 a má dve časti. O 12:30 sa začne Teologické sympózium na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach. Vedecké sympózium s medzinárodnou účasťou a s priamym svedectvom o procese tvorby Vyhlásenia - časť odborne teologická a náuková. O 17:30 bude Ekumenická bohoslužba v Evanjelickom a. v. kostole (Mlynská 23. Košice).
Vtelenie Božieho Syna je spásou nielen pre kresťanov, nielen pre veriacich, ale aj pre svet a alternatíva vykúpenia sveta nejestvuje. Svedectvo kresťanov o záchrannej láske Božej v Kristovi je záväzné a záväzná je i jeho hodnovernosť. Škandál rozdelenia kresťanov je známy v celom svete, a je evidovaný napríklad nejednotným slávením Veľkej noci. Treba ho odstraňovať nahrádzať svedectvom vzájomnosti. Bohu vďaka, že sme na tejto ceste a máme česť prispievať.
tags: #martin #luther #od #reformacie #po #ekumenizmus