Vianoce sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry, a preto sa často objavujú v dielach slovenských autorov. Tento článok sa zameriava na analýzu Vianoc v kontexte diela Martina Rázusa a na ďalšie vianočné témy v slovenskej literatúre a kultúre.
75. výročie úmrtia Martina Rázusa si pripomenuli aj evanjelici v Moravskom Lieskovom v 9. nedeľu po Svätej Trojici 5. augusta 2012. Zhromaždených veriacich na spomienkových službách Božích privítal zborový dozorca Dušan Miko. Po vystúpení členov krojovanej skupiny Kasanka a recitátoriek s ukážkami tvorby Martina Rázusa sa veriacim prihovoril Dušan Miko, ktorý ich oboznámil so základnými životopisnými údajmi M. Rázusa, ako aj konkrétnymi spojitosťami s Moravským Lieskovým a jeho životným dielom, ako aj kňazskou činnosťou v tomto regióne.
Ako sa vyznal, „Martin Rázus bude a natrvalo zostane v každom vďačnom srdci, ktoré si s láskou, úctou a vďakou spomenie na jeho prácu a jeho dielo, ktoré napomína, poučuje, stále oslovuje, ale i potešuje. V popoludňajších hodinách zorganizovalo vedenie cirkevného zboru v spolupráci s oltárnym krúžkom žien prednášku ThDr. Ivana Tótha na tému „Martin Rázus“. Prednášateľ svoju prednášku nepoňal zvyčajným spôsobom - formou výkladu ako na hodine slovenskej literatúry v škole.
Bola to skôr analýza života a osobnosti Martina Rázusa, predovšetkým jeho viery v Pána Boha, a to na základe mnohých citátov z autorovej tvorby i dobovej tlače. Dotkol sa tak viacerých cirkevných, národných i politických tém, ktoré sú svojou podstatou nadčasové, všetko však v intenciách slov apoštola Pavla: „... lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného“.
Vianočné motívy v tvorbe iných slovenských autorov
Počas svojho života trávil Kukučín Vianoce na viacerých miestach zemegule - v rodnej Jasenovej, počas štúdií v Prahe, dokonca i v Južnej Amerike. Jedným z miest, kde strávil časť svojho života je i chorvátsky Brač. Dramatizované čítanie dvoch próz Mila Urbana, ktoré uvádzame pod spoločným názvom Drevený chlieb, je o spytovaní svedomia. O vôli človeka hľadať cestu k dobru a spravodlivosti, hoci ho pýcha a túžba po peniazoch často vrhajú do klamstva, podvodu a nezriedka i zločinu.
Veršovaný román s názvom Bača Putera je romanticky zidealizovaný príbeh slovenského emigranta o ceste za jeho „americkým snom“. Hollywoodsky happyend v slovenskej klasike z roku 1935?
Zvyky a tradície na Kysuciach -Od Ondreja do Vianoc . Ako sa niekedy žilo
Vianoce v slovenskom rozhlase a benefičné programy
Vo vysielaní sa na Štedrý deň naživo prihlásime z perónu železničnej stanice ale aj z letiska. Dozvieme sa, kam Slováci 24. decembra cestujú ale i to, aké sú Vianoce v hoteli. Šanca pre príbeh - poetické Vianoce. V rámci projektu Poézia naživo sa počas desaťročnej existencie podarilo pripraviť niekoľko verejných nahrávok, ladených predvianočne, zimne či cielene vianočne.
K atmosfére vianočných sviatkov 26. decembra na Dvojke a v Rádiu Regina prispeje záznam z vianočného benefičného programu "V slovenskom betleheme", tento raz z Kostola sv. Ondreja v Štrbe. K zaujímavým a stálym účinkujúcim programu, zostaveného z tradičných vinšov a kolied, budú patriť Kandráčovci /ľudová muzika/, so sólistkou Monikou Kandráčovou. V programe vystúpi aj Otokar Klein a sopranistka Eva Hornyáková. Okrem toho sa predstavia ďalší účinkujúci: Javorová hužva /fujaristi z B. Bystrice Michal Fiľo + 2/, GĽH Beskyd z Oravskej Polhory, FS Štrbän, detský FS Štrbianček, cirkevný zbor pri evanjelickom kostole v Štrbe a cirkevný zbor pri Kostole sv. Ondreja.
Kapela nahrala v roku 2013 v poradí desiaty CD-album pod názvom „Krásny čas vianočný“, na ktorom sa nachádza 16 najznámejších slovenských kolied a piesní. Dychovú hudbu Maguranka z Kanianky tvoria v súčasnosti mladí muzikanti a speváci, ktorí sú pedagógmi, študentmi a absolventmi ZUŠ Bojnice, Konzervatória v Žiline, Akadémie umení v Banskej Bystrici a VŠMU v Bratislave. Jej kapelníkom je známy slovenský hudobný skladateľ a aranžér Jozef Baláž.
Vianočné zvyky a tradície
Objavíme magické čaro vitráží v regiónoch stredného Slovenska. Vyberieme sa do kostolov na Gemeri, Orave, Považí, Ponitrí, Kysuciach a v Turci. Nasadneme aj na sane, aby sme zažili radosti zo snehových vločiek v minulosti a dnes. O snehu porozpráva dokumentarista Pavol Barabáš ale aj horskí záchranári.
Rozprávanie správcu Múzea oravskej dediny v Zuberci Richarda Janoštína o vianočných zvykoch a piesňach z okolia Zuberca, aj o programe Večer v múzeu, uvádzanom od roku 1999 v medzivianočnom a novoročnom období v Múzeu oravskej dediny a v roku 2019 zapísanom do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. V programe, ktorý už niekoľko rokov pripravuje, účinkuje spolu so svojou manželkou a deťmi, združenými v ľudovej hudbe Janoštínovcov. V relácii odznie aj rozprávanie manželky Markéty, rodáčky z Prahy, o tom ako striedavo prežívajú Vianoce v Prahe u starých rodičov, a na Orave, ako vyzerá ich štedrovečerná večera.
Tabuľka: Oblasti výroby plátna na Slovensku
| Oblasť | Ročná výroba (cca) | Sklady |
|---|---|---|
| Spiš | Neznáma | - |
| Orava | 2,5 milióna metrov | Slanica, Námestovo, Ústie nad Oravou, Bobrov, Klin |
Trh s plátnom na Slovensku zásobovali najmä domáci vidiecki výrobcovia. Hlavnou oblasťou jeho výroby bol Spiš a po ňom Orava. Na prelome 18. a 19. storočia sa na Orave ročne vyrobilo približne 2,5 milióna metrov plátna. Vykúpený tovar zvážali na spracovanie do skladov v Slanici, Námestove, Ústí nad Oravou, Bobrove či v Kline. Na jeho jarmočný predaj sa za podiel zo zisku najímali miestni roľníci. Počnúc februárom v skupinách odchádzali na obchodné cesty a domov sa vracali až pred Vianocami. Tovar predávali nielen na území Slovensku, ale aj v Chorvátsku, Slavónii, Dalmácii, Zadunajsku, v Palestíne i Egypte. Obce, v ktorých sa ľudia týmto zamestnaním zaoberali, volali biele dediny. Výroba plátna a obchodovanie s ním značne ovplyvňovali život i obyčajovú kultúru v plátenníckych dedinách.
Koledy, vianočné piesne a vinše z rázovitých lokalít najmä stredného Slovenska z Kysúc, Oravy, Hornej Nitry, Podpoľania, Horehronia, Hontu z repertoáru folklórnych skupín, ľudových hudieb a speváckych skupín. Veselé Vianoce poslucháčom zaželajú osobnosti stredného Slovenska - herci Daniel Výrostek a René Štúr, ale aj spevák ľudových piesní Juraj Matiaš.
Rozhlasový dokument Prvá liga života pozýva poslúchača spomaliť a prehodnotiť vnímanie životného času. Deje sa tak na pozadí mozaiky rozhovorov s ľuďmi, ktorým do života vstúpila rakovina, ich rodinných príslušníkov, ale aj tých, ktorí ochotne podávajú pomocnú ruku - fyzioterapeuti, psychológovia, dobrovoľníci, členovia Ligy proti rakovine a ďalší. Zostrih vianočného koncertu z roku 2016.
Hľadá sa dobrý človek lll. Prežiť dobrý život znamená žiť pre iných? Alebo najskôr potrebujeme mať vlastnú spokojnosť a radosť a potom môžeme rozdávať aj ostatným? Alebo je dobro len ilúziou ega? V treťom pokračovaní relácie Hľadá sa dobrý človek odpovieme aj na tieto otázky. Možno práve ľudia, ktorých ste vybrali na ocenenie „dobrý človek “ budú dôvodom toho, že opäť uveríme v dobro.