Farský kostol je Božím domom - domom Nebeského Otca pre farnosť - rodinu rodín, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí - krstom sa stávame Božími synmi a dcérami (miesto kde sa krstí).
Od oltára vzniká jednota a sila manželstva. Tu sa živia ľudia Božím slovom a Eucharistiou. Tu prichádzame, aby sme načerpali pokoj - aby sme sa s Bohom zmierili - aby nás uzdravil od smrti a od hriechu, ktorý ju spôsobuje.
Tu nám do nášho vnútra, cez sviatosť zmierenia stvorí Nebeský Otec nové srdce - miesto kde v Trojici prebýva a žije. Tu sa stávame dospelými, zodpovednými a milujúcimi kresťanmi. Tu prichádzame, aby nás Boh premieňal - pripodobňoval a posilňoval nás na ceste k Nemu domov do večnosti.
Odtiaľto sme posielaní, aby sme šli do svojich príbytkov i sveta šíriť dobro - radostnú zvesť. Kostol je miestom, ktoré formuje miestne spoločenstvo s Bohom - „živý chrám“, v ktorom pôsobí. Dnes to vyzerá akosi ináč. Na narodeniny (slávnosť posviacky chrámu) nik neprišiel, hoci je kostol obnovený zvonku i zvnútra.
Vlastne prísť ani nik nemohol… Je zákaz vychádzania kvôli epidémii, ktorá môže zabíjať. Prišiel iba farár. Sadol si na lavičku pred kostol. Pozrel na vežu, ktorá ukazuje smer života pre živých a na hodiny, ktoré ukazujú ako sa čas kráti. Do vývesky dal aktuálne oznamy - pre tých, čo chcú žiť.
Čas zákazu verejných bohoslužieb by mal skončiť po 1.11., po Slávnosti všetkých svätých - po prvom testovaní na prítomnosť vírusu a možno aj lásky voči Bohu a Jeho príbytku. Kostol je miestom, kde sa stretá nebo so zemou, kde Boh vstupuje do sŕdc tých, ktorí častokrát netušia, akú majú moc pomáhať a zachraňovať.
Čas „dušičiek“ je časom pomoci tým, ktorí nám budú čochvíľa pomáhať z neba, ak im pomôžeme. Pomáhať však môžu iba živí či oživení - očistení od hriechu a naplnení láskou voči Bohu a blížnym. Bude náš chrám ešte živý? Bude, pokým Boh vo Veľkej môže počítať s človekom.
Od kostola domov kráča ktosi popri stĺpe Nepoškvrnenej v modlitbe: „Pane, daj nám na príhovor Nepoškvrnenej Márie, Matky Ticha, ticho do nášho srdca a milosť, aby sme včas dali prednosť Tebe pred klamstvami tohto sveta. Nech manželia vedia, že sú znakom Tvojej prítomnosti. Že si nesú zodpovednosť za to, ako Ťa ich a Tvoje deti budú milovať. Že vďaka sviatosti manželstva sú pohyblivým bohostánkom kdekoľvek, nech si myslia čokoľvek. Nech svedčia o Tvojej prítomnosti. Nech vedia, že Ty si verný a zostávaš pri nich aj vtedy, ak svoju vernosť porušia. A daj kňazom milosť, nech sú pokorní a múdri, aby zjavovali mladým i všetkým srdce Dobrého Pastiera. Nech vytvárajú spoločenstvo - jadro obnovy s tými, ktorí prijali Tvoje slovo, pre tých, ktorí sa stratili, alebo v Tvoju lásku ešte neveria. Pane daj, nech náš kostol nie je obieleným hrobom plným mŕtvych duší, ale miestom, odkiaľ oživuješ a uzdravuješ s nami a cez nás.
História Kostola sv. Štefana
Kostol je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové.
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“.
Kostol postavili niekedy v 60. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou.
Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Okolo roku 1370 bola loď zaklenutá na dva desaťboké piliere, čím sa jej dispozícia zmenila na dvojlodie.
Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. storočia, kedy severnú kaplnku nahradila dvojpodlažná prístavba, ktorej horná časť, pôvodne prístupná z lode, slúžila zrejme ako oratórium.
V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia.
Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami. Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre - naľavo Adama a napravo Evy.
Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia.
Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia. Špirko uvádza rozmery stavby bez veže 24,2 x 8,5 m.
Matejovce, pod názvom villa Mathei, sa spomínajú už v listine z roku 1251. V ich chotári sa našli pozostatky ľudského osídlenia zo staršej doby kamennej - paleolitu, ale aj z mezolitu, neolitu, doby bronzovej, až do veľkomoravského obdobia. Unikátnym nálezom je pravdepodobná germánska kniežacia hrobka zo 4. - 5. storočia.
Tradičný poľnohospodársky charakter mesta zmenila rodina Scholtzová až v 19. storočí, keď v roku 1845 Karol August Scholtz (1799-1881) založil dielňu s vlastnou výrobou jednoduchšieho náradia. Už v tridsiatych rokoch 19. storočia viedol obchod s poľnohospodárskym železiarskym tovarom. Z dielne neskôr vznikla Scholtzova továreň na kovové náradie potrebné v domácnostiach a poľnohospodárske stroje.
Dielňa začala prosperovať v päťdesiatych rokoch 19. storočia, od nástupu syna Jána Emila (1828-1910) v roku 1848. Tento rozšíril výrobky o pocínovaný a pozinkovaný tovar pre potreby domácnosti. V roku 1901 na medzinárodnej súťaži v Budapešti získala firma zlatú medailu za vyorávač zemiakov, ktorý vyrábala už od roku 1873.
Po roku 1945 sa úspešný podnik pretransformoval na Tatramat Matejovce, v ktorom našli pracovné zaradenie obyvatelia celého regiónu. V súčasnosti sú Matejovce predovšetkým priemyselnou časťou Popradu. Nachádza sa tu viacero podnikov, vybudoval sa tu priemyselný park, stredná odborná škola elektrotechnická.
Návštevníci si však môžu prezrieť skvelú symbiózu priemyslu a kultúrnych pamiatok reprezentovaných rímskokatolíckym Kostolom sv. Štefana z prvej polovice 14. storočia. V ňom sa nachádza unikátny gotický oltár z polovice 15. storočia, zdobený tabuľovými obrazmi od „Matejovského majstra“. Významnou umeleckou pamiatkou je procesiový gotický kríž z prvej polovice 14. storočia, najstarší svojho druhu.
Súčasnosť
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí v centre mestskej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta.
Bohoslužby sa konajú každý deň v týždni, aktuálne informácie o časoch sú dostupné.
Významné udalosti vo farnosti
V nedeľu 21. septembra 2025 o 10.00 hod. sa v našej farnosti konala slávnosť vysluhovania sviatosti birmovania. Aj touto cestou chceme poďakovať rodičom birmovancov, spolupracovníkom, spevokolu, všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k dôstojnému priebehu slávnosti birmovania.
V pondelok 8. septembra 2025 zavítal do našej farnosti Mons. František Trstenský, spišský diecézny biskup. Cieľom jeho návštevy bolo povzbudiť birmovancov pred prijatím sviatosti birmovania k dôslednej duchovnej príprave. Po odslúžení svätej omše sa konala diskusia s birmovancami, ktorí si pripravili pre otca biskupa niekoľko otázok. Ďakujeme mu, že nás navštívil, duchovne obohatil svojimi slovami a povzbudil vo viere v nášho Nebeského Otca i Pannu Máriu, ktorej sviatok narodenia sme v daný deň spoločne oslávili. Zároveň sme si pripomenuli 2. výročie, odkedy sme spoznali meno nášho spišského diecézneho biskupa. Ostávame v modlitbách za nášho biskupa i birmovancov, ktorí už 21. kráčal v ústrety Božej láske.
Dňa 5. augusta sa náš duchovný otec František vybral spolu s miništrantami na turistiku do Vysokých Tatier. Cesta viedla najprv zo Štrbského plesa na Popradské pleso. Preverenie síl nastalo až pri výstupe na Ostrvu.
Vo štvrtok 19. júna 2025 bol prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Po večernej svätej omši bola eucharistická procesia (oltáriky) okolo kostola. František v nedeľu 29. slávnosti bol pri Kostole sv. Konkatedrály.
Dňa 17. augusta 2025 o 10.00 hod. Uhorského kráľa. Pri tejto príležitosti sme si zároveň pripomenuli 30. kňazskej služby.
27. september - 8.00 a 10.00 hod - 26. 2025, ktorú si môžete vziať po svätej omši do každej rodiny.
Farský úrad, Koperníkova 2282/30, 059 51 Matejovce GPS: 49.082085, 20.321171 Farský administrátor: ThDr. František Knapík PhD.
Kostol sv. Štefana Kráľa
Architektonické detaily a výzdoba
- Ranogotické prvky: Okrem základnej dispozície objektu sa z ranogotického obdobia zachovalo v exteriéri aj rozetové okno s kamennou kružbou na južnej strane lode a východné okno presbytéria.
- Maliarska výzdoba:
- Prvú etapu maliarskej výzdoby pochádzajúcu cca z druhej štvrtiny 14. storočia predstavujú maľby na stenách svätyne, špalete víťazného oblúka a severnej stene lode. Ide predovšetkým o výjavy zo života Krista, s viacerými menej častými motívmi (napr.
- Do tejto etapy patria aj zriedkavý výjav Volto Santo (južná stena svätyne), Veraikon (východná stena svätyne) či sv.
- Druhá etapa maliarskej výzdoby interiéru je datovaná do obdobia okolo roku 1400.
- Kaplnka sv. Valentína: Po zbúranej kaplnke sv.
- Renesančná zvonica: Pri kostole stojí hodnotná renesančná zvonica zo 16. storočia.
Iné stredoveké kostoly v okolí
- Stredoveké kostoly sa zachovali v ďalších mestských častiach mesta Poprad - Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami či Matejovce, ako aj v okolitých obciach Veľká Lomnica, Mlynica, Gánovce či Veľký Slavkov.
- Východne od mesta sa nachádza lokalita zaniknutej rotundy z 13. storočia.
Prístupnosť a stav
- Kostol patrí pod tamojšiu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi ako filiálny chrám a je sprístupnený verejnosti.
- Po obnove je v dobrom stave.
- Kostol stojí v otvorenom areáli v centre mesta na Námestí sv. Egídia ako jedna z jeho neprehliadnuteľných dominánt.
- Pravidelné prehliadky kostola sú každý pracovný deň o 15.00 hod., vstupenky sa kupujú v Mestskej informačnej kancelárii Poprad.
Literatúra
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Kahoun, K.: Gotická sakrálna architektúra Slovenska.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika.
- Haviarová, M. - Haviar, T.: Spišské renesančné zvonice.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Žáry, J.: Dvojloďové kostoly na Spiši, Tatran, Bratislava 1986.
- Togner, M. - Plekanec, V.: Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Arte Libris - Plekanec & Haviar, Bratislava 2012.
- Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. Lúč, Bratislava 2001.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. D.V.