Vývoj mestečka Kláštora pod Znievom je celkom spätý s osudmi feudálneho domínia „dŕžavie“. Mestečko sa vyvinulo zo zámockého podhradia. Meno jeho má v histórii nezvyklé kolísanie.
Najstarší názov možno považovať „villa s. Hippolyti“ z doby benediktínov v 12. storočí. V 13. st. menujú osadu podľa kraja Turca /de Turch, suburbium de Turoch/. V 16 st. začína sa objavovať „Zniov“. Najčastejšie sa v tejto dobe užíva meno „Mestečko Kláštera“. Maďarské meno, ktoré sa od 18 st. úradne užívalo, bolo Znyió Váralja. Z toho času bolo ľudové meno, ktoré užívali olejkárí „Varalín". Nem. meno Kühhorn. V 19. st. sa začína už „Kláštor pod Zniovom“.
Prví prisťahovalci, ktorí založili osadu, boli remeselníci a hradní služobníci. Títo nechceli žiť v poddanstve ako obyčajní sedliaci, preto si hľadali u panovníka zadovážil nejaké privilégiá, aké bolo zvykom dávať hosťom. Belo im dal „privilegium hospitum“, čo sa rovnalo asi slobodám krupinského práva. Mešťania si môžu voliť richtára a 12 prísažných. Dežmu bude dostávať po polovici F a kostol. Richtár je sudcom v miestnych sporoch a v menších deliktoch. Ako uznávací poplatok budú platiť kráľovi 5 mariek v striebre a 1 marku v denároch. Na základe toho stala sa osada mestečkom.
Privilégiá sa však stali aj prameňom dlhých a urputných .sporov medzi zemepánom, ktorý požadoval od mešťanov také povinnosti, aké boli obvyklé u poddaných, a mešťanmi, ktorí ich nechceli plniť a stále sa proti ním búrili. Z toho povstali ponosy, vyšetrovania a súdy, z ktorých jeden skončil katastrofálne.
Mestečko vydržiavalo týždenné trhy a výročné jarmoky, ktoré však boli legalizované len od Ferdinanda III. Ďalej boli tu dva papierové mlyny, ktoré vyrábali slušné kvantum papiera. K rozvoju mosta prispel aj olejkárstvo. Vyrábali tu niektoré domáce liečivá a mešťania ich roznášali do širokého kraja Niektorí sa v cudzine aj usadili. Na svojich cestách zašli veľmi ďaleko, aj do Ruska. Zarobené peniaze investovali do výstavby obytných domov. Tieto sú výstavnejšie ako domy iných občanov. Mestečko malo svoj mestský dom a pečať.
Kláštorné školy, ktoré tu oddávna jestvovali, boli tradíciou, ktorá nezanikla ani v prítomnej dobe. Začas bola tu jezuitská teológia. Z tradície bolo založené katolícke slovenské gymnázium, ktoré maďarská vláda r. 1875 ako hniezdo panslavizmu zrušila. Po prvej svetovej vojne bolo obnovené a r. 1936 bola zásluhou patronátu preň postavená nová budova. Školstvo je osobitná kapitola, ktorou sa táto práca nezaoberá. Pre mesto však školstvo bolo významná sociálna vec. Stalo sa akoby veľkým internátom pre študentov, ktorých počet dosahoval aj 300. Mnohí mešťania sa živili zo zaopatrovania študentov. Mnohí miestni mladíci tu vyštudovali a povolanie ich odviedlo do sveta. Tak sa začalo mesto vyľudňovať a strácal sa slovenský živel. Začali sa sem sťahovať Nemci z Vrícka a H. Štubne.
Vplyvom nemeckého národného socializmu ich národnostná uvedomelosť rástla a hrozilo nebezpečenstvo, že sa môže stať nemeckým. R. 1933 zo 115 školopovinných detí bolo 33 prihlásených ako nemeckých. Skončilo to založením a stavbou nemeckej školy.
Farnosť bola založená pravdepodobne v dobe, keď benediktíni tu mali kláštor. Farnosť bola osobitná jednotka duchovnej správy, ktorá nemala nič s kláštorom. Možno ju považovať aj za hradnú faru, lebo hrad bol strediskom stredného Turca. Nevyvinula sa však na archidiakonát, lebo Turiec patril ku zvolenskej veľžupe. Fara sa spomína v decimačných protokoloch páp. desiatku. Farár bol závislý na kláštornom domíniu, čo mu nebolo žiadnou výhodou Po prechode domínia do užívania budapeštianskej univerzity, po zrušení SJ sa zlé spomienky na rehoľníkov a neprajníkov mestečka preniesli na F. Mnohé patričnosti mu odopierali, musel sa škriepiť aj súdiť. Taký spor bol o slobodnú ťažbu v lese, ktorú odopierali panskí úradníci a s nimi spojení farníci, ktorí zase odopierali voziť drevo. Vec vyriešili tak, že F dostával isté množstvo dreva zo skladu.
Po oddelení Vrícka a Valče od farností, keď tam boli systemizované miestne farnosti, sa dôchodok F citeľne znížil. Ponosoval sa na to u palatína, ale márne. Obrátil sa preto na svojich farníkov listom a žiadal ich, aby oni hľadeli zlepšiť chabé fin. postavenie F. Patronát bol spojený s domíniom. Vykonávali ho rehoľníci. Keď zrušili SJ, začala ho vykonávať Miestodržiteľská rada. Po zrieknutí sa fary Kyselým začala prijímať žiadosti o farské benefícium lesná komora, čo bolo kňazom po chuti, lebo sa zbavili jednania s úradníkmi univerzity, ktorí boli neprajne naladení ku miestnemu F.
Kostol sv. Mikuláša stojí uprostred mestečka a je ohradený železným plotom. Rozmery: d. 28m, š 9,5m, v. 7m. Pôvodný štýl je gotický. Kostol prešiel mnohými nehodami a po požiari r. 1728 bol natoľko zruinovaný, že ho museli prestavať. Zo starého zostali iba múry. Na gotický štýl ešte poukazuje portál do sakrestie s hruškovitým kanelovaním. Vnútro kostola je barokizované. Klenba svätyne je krížová, v lodi valená. Organový chór je drevený. Pod dlažbou v priestore vchodu je krypta, ktorú 1909 zamurovali. Hlavný oltár je z r. 1910. Retabló má na stene, murované s reliéfnym obrazom sv. Mikuláša.
Prepoštský kostol stojí v západnej časti mestečka na rovine a je spojený so stavbou kláštora do jednej budovy. Rozmery: d. 31m, š. 11,5m, v. 9,5m. Svätyňa je štvorcová a má krížovú klenbu. V rohoch sedia jej rebrá na hlaviciach, pretínajú sa vo svorníku. Víťazný oblúk je lomený, sedí na pilastroch s hlavicami. Predná časť lode tvorila rehoľný chorus a má pôvodnú krížovú klenbu. Ďalšia časť lode mala drevenú povalu, ktorú pred r. 1520 nahradili terajšou renesančnou klenbou.
Stojí na prístenných pilieroch a je ozdobená sieťou z rebier z omietky v nepravidelnom stvárnení. V stene svätyne je pastofórium ozdobené vrúbkovaním. Ranogotický je aj organový chór, ktorý má tri lomené oblúky a jeho krížová klenba stojí na štyroch osembokých stĺpoch. Na ňom je organ. Zábradlie chóru sa datuje z r. 1520. Je ozdobené maľbou 12 apoštolov. Všetky okná sú úzke, vysoké, zakončené lomeným oblúkom. Pod chórom je vchod do bočnej kaplnky, ktorá bola postavená niečo pred r. 1520. Je veľmi vysoká, štvorcového pôdorysu, s krížovou klenbou bez rebier. Hlavný oltár je barokový z konca 17. st. Má starší obraz P. Márie s Ježiškom, zo začiatku 16. st. Oltár je ozdobený točenými stĺpmi a sochami 6 svätcov. Ako zvláštnosť má kované antipendium zo strieborného plechu, barok. Vo veži, ktorú postavili r. 1826, je jeden zvon. Sakrestia bola postavená vtedy, kedy aj kaplnka. Má krížovú rebrovú klenbu. Zo sakrestie je úzky vchod do miestnosti, ktorá slúžila ako väzenie.
Kalvária stojí na vŕšku južným smerom. Má kostolík ohradený múrom. R. 1728-1729 bola postavená so siedmimi štáciami. Má vežu a v nej zvon 60kg. Pod kostolíkom je krypta. Bola postavená z iniciatívy Mikuláša Ďurčániho, F v Lipt. Sliačoch, tunajšieho rodáka. On venoval 500 zl a ostatné výdavky boli hradené z milodarov. Najviac prispel Juraj Mihalóczy SJ prefekt rezidencie. R. 1935 zásluhou farára Baraníka boli postavené chýbajúce štácie a kostolík bol obnovený. Pútnikov od toho času pribudlo.
SK DEJINY - Slováci a kultúrne dedičstvo
Kaplnka sv. Margity stála pod hradom, na ktorom sa zastavil na svojou úteku pred Tatármi Belo IV. Ako vótum obetoval svoju dcéru Margitu. Do r. 1741 bola drevená. Potom jezuiti postavili murovanú. Kaplnka sv. Jozefa v Lazanoch. Postavili ju r. 1890 z pozostalosti po Františke Štekláčovej v sume 850 zl. Poručila aj zlaté a strieborné mince na kalich. Najviac pri stavbe pomáhala sestra nebohej Johana Miková. J. Volko dal zvon.
Fara bola pôvodne drevená. R. 1728 zhorela. Potom postavili murovanú. Po novom požiari r. 1252 spomína sa Martin, plebán z Turca - Medzi 1332-1337 sp. Georgius plebanus de T/ur/otz - 136.. sp. Pavel plebán de Váralja - 1422 SP. Šimon - 1456 parochus s. Nicolai de Turócz - 1559 sp. Pertina Ladislav - 1560 sp. Ján, Moravan - 1652 P. Martin Dragovics SJ - 1664 P. Adam Závodný SJ - 1680 P. Imrich Černík - P. CV 1731 - 1821, HD I,II,III.
V 11. st. územie kIáštorského domínia bolo darované panovníkom alebo iným veľmožom kláštoru benediktínov na Zobore. Tí si tu urobili sídlo, ktoré má v listinách meno: „villa s. Hippolyti“. Či tu mali regulárny kláštor, neni známo, ale isto postavili kostol, aspoň drevený, ako to bolo v tom čase zvykom, kde sa organizovali začiatky cirkevného života. Tradícia hovorí o benediktínskej kaplnke niekde blízko kostola. Zaslúžili sa o rozvoj kraja. Belo IV. odobral z neznámych príčin domínium. V čase, keď sa to stalo, hovorí sa už o území piatich osád. Zaľudnili tento kraj, ktorý bol pustý. Potom sem usadil nejakú žobravú rehoľu, ktorá však nesplnila očakávanie kráľa, snáď preto, lebo žobravé rehole boli v tom čase veľmi mladé. Uviedol sem premonštrátov. V tom čase to bola chudobná rehoľa, ktorá žila z práce rúk rehoľníkov. Stalo sa to pred r. 1248. Krátko potom, r. 1252 im daroval celé územie, ako ho užívali benediktíni. O donácii vydal zlatú bulu. Týmto bolo založené Turčianske prepošstvo Panny Márie, ktoré so svojím konventom hralo významu úlohu v kraji do konca 18.
Premonštráti sa zaslúžili o rozvoj hospodárstva na domíniu i na širokom okolí. Donášali na ten čas pokrokovejšie metódy poľnohospodárskej výroby. Klčovali lesy a zakladali nové kultúry i nové osady. Panovník si v kraji upevnil svoju autoritu i svoje hmotné záujmy, lebo od rehoľníkov vždy dostal poplatky, ktorú boli zmluvne dojednané. Za posledného prepošta Uriela Majthényiho vypukla lutherská náboženská revolúcia, ktorá najviac postihla kláštory. Pri začiatku svojej éry mal prepošt spokojné časy. R. 1505 sa zúčastnil na generálnej kapitule premonštrátov v Saint Quentin vo Francii a odtiaľ si doniesol pokyny, ako riadiť rehoľu k obnove a šíreniu evanjelia. Dal sa do horlivej práce. Obnovil kostol, postavil k nemu kaplnku a všetko ozdobil, Návrhy reformy rehole predložil panovníkovi a arcibiskupovi a dostal na to placet. Skôr však, ako sa mohol jeho plán reformy rozvinúť, nastala pro prepoštstvo ťažká doba. Po moháčskej porážke sa zrútila aj vnútorná organizácia krajiny.
Matriky ako genealogický prameň sú zrejme najdostupnejším archívnym zdrojom overených informácií o predkoch. Matrika totiž vedie knihu narodení, knihu manželstiev a knihu úmrtí. Staršie matriky nájdete na farách a v archívoch (dobrou pomôckou je kniha Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storocia). Matriky spred roku 1895 sú v krajských archívoch. Matriky z rokov 1896-1906 už nie sú na matričných úradoch, ale sú postupne sťahované do pobočiek štátnych archívov (teda do bývalých okresných archívov). Treba si uvedomiť, že do mladších záznamov môžu nahliadnuť len rodinní príslušníci alebo iná poverená osoba.