Boh je k človeku hojný

V náboženskom chápaní je Boh bytosť s nadprirodzenými schopnosťami. V kresťanskom náboženstve je Boh najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého, Stvoriteľ, Pán, Najvyšší, Všemohúci, Otec nebeský, Hospodin.

Vnímanie Boha v Starom a Novom zákone

Nie je ojedinelé stretnúť sa s názorom, že Boh Starej zmluvy (Izraela) je odlišný od Boha Novej zmluvy (cirkvi). Boh stvoriteľ sa kladie do protikladu k Bohovi Otcovi, ktorého prináša Ježiš. Môžeme však oddeliť vieru v Ježiša a dobrého Boha Otca od starozmluvnej viery v Boha Jahveho?

Ježiš videl sám seba ako naplnenie starozmluvných proroctiev. Tých proroctiev, ktoré hlásali proroci na pokyn Jahveho (napr. Lk 24:44). Keď Ježiš hovoril o Bohu, hovoril evidentne o Bohu Izraela, ktorým je Jahve. Nikde ani len nenaznačil, že by hlásal iného Boha ako toho, ktorý sa dal poznať Izraelu ako Jahve (por. J 20:17).

Boh, v ktorého verili učeníci, teda Boh Izraela, je aj Bohom a Otcom Ježiša. Dokonca niekoľkokrát označil sám seba spôsobom, že to jeho poslucháči mohli chápať tak, že to je odkaz na Jahveho. Jahve sa predstavil Mojžišovi ako „ja som“ (2M 3:14). V Evanjeliu podľa Jána je zachytených 7 Ježišových „ja som“ výrokov.

Boh Novej zmluvy nie je len láska a milosť (J 3:16; 1J 4:8-10), ale je aj prísny a trestajúci nespravodlivosť (Mt 13:41-42; 2 Tes 1:8-9 alebo aj Žid 10:30-31). Božia výchova je prísna (Žid 12:6); sám Ježiš sa prejavoval aj prísne a s hnevom (Mt 21:12-13; Mt 23); nehovoriac o konečnom súde, pričom sám Ježiš príde ako konečný Sudca (napr. Mt 25:46; Zj 11:18).

Boh Starej zmluvy nie je len prísny a trestajúci, ale je aj plný milosti a lásky a ochotný odpúšťať ako napr. Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti… (2M 34:6). Jahve je odpúšťajúci Boh (Iz 55:7); je hojný v milosti a ochotný odpúšťať (Ž 86:5).

Tvrdenie, že starozmluvný Boh je tvrdý a nemilosrdný a novozmluvný Boh je prívetivý a láskavý, je veľmi zjednodušujúce a nepravdivé, pretože deformuje obraz Boha, ako je komplexne predstavený v biblických textoch.

Je známe, že Biblia predstavuje Izrael ako Bohom vyvolený národ. Toto spôsobilo a dodnes spôsobuje mnoho nedorozumení a zjednodušení. Znamená vyvolenie Izraela zavrhnutie ostatných? Už v prvej časti sme poukázali na to, že Boh trestal opakovane aj Izrael. Poroba, otroctvo boli opakovane Božím súdom nad Izraelom.

Vzťah Boha k cudzincom

• Izrael má milovať cudzincov, ktorí žijú medzi nimi (3M 18:33n). Dokonca tu je výslovne napísané, že Izraelci majú milovať cudzincov ako samých seba!
• Boh pripomína Izraelu, že žil ako cudzinec a otrok v Egypte. Preto Izrael sa má správať k cudzincom žijúcim medzi nimi s láskou (podobne aj tu: 5M 10:19, pozri aj v. 17, kde sa píše, že … Boh… miluje cudzinca a dáva mu chlieb i odev.
• Výnimočnou knihou je v tomto smere prorok Jonáš, kde je opísané ako sa Boh zmilúva nad asýrskym Ninive. Je to prejav Božej milosti, lebo Asýrčania boli krutý a pohanský národ.

Asýrčania boli známi svojim brutálnym zaobchádzaním s nepriateľmi, vrátane masových deportácií, zotročovania, masového zabíjania a brutálnych popráv vojnových zajatcov (napr. nabodávanie na koly, sťahovanie z kože…). Pomocou tejto taktiky ovládali obyvateľstvo a udržiavali si moc nad dobytými územiami.

Táto kniha konfrontuje židovský šovinizmus. Prorok nechce ísť kázať do Ninive, pretože tuší, že Boh by sa mohol zmilovať nad ich nepriateľmi. A keď sa Boh naozaj zmiluje, je z toho nešťastný a prorok sa dostáva opakovane do konfliktu s Bohom. Boh má cieľ zachrániť, koho sa len dá. Boh sa neraduje zo smrti človeka. Boh sa nevyžíva v krutosti.

Či azda môžem mať záľubu v smrti bezbožného,“ znie výrok Pána, Hospodina, „a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive?

„Veď nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť,“ znie výrok Pána, Hospodina.

Povedz im: ‚Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života!

Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.

Podľa Biblie je základná optika, ktorou sa Boh pozerá na človeka, jeho láska voči človeku, jeho záujem o dobro človeka. Keďže je však Boh aj spravodlivý a nenávidiaci zlo, tak toho dôsledkom je aj trest a súd. Ak nám prekáža myšlienka trestu či súdu, je potrebné si položiť otázku, či by Boh vôbec bol dobrým Bohom, ak by netrestal zlo?

Ak chceme vedieť, aký je Boh kresťanov, Boh Biblie, treba v prvom rade pozrieť na Ježiša a jeho charakter. Sám Ježiš podporuje naplno takéto chápanie. Rovnaké chápanie vyjadrovali aj prví kresťania: Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil. (J 1:18) alebo: Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet.

Už sme sa toho dotkli - Boh nechce, aby hriešnik zahynul. Boh chce, aby žil. Boh praje človeku dobre, aj keď sa mu deje zle. Prečo to potom Boh dopustí, či dokonca spôsobí? Na tú otázku nemáme celkom vyčerpávajúcu odpoveď. Naozaj môže mať dôvody, ktorým my nerozumieme.

Nie, nie je to slepá viera. Nie je to slepý skok do tmy2 v zmysle existencialistov. Nie je to viera napriek faktom. V Ježišovi Kristovi sa stretávame s trpiacim Bohom. S Bohom, ktorý sa stal zraniteľným a smrteľným. S Bohom, ktorý trpí. Keď máme pocit, že život voči nám nie je férový, uvedomme si, že ani to, čo sa stalo Ježišovi nebolo fér.

Samotný Pilát o ňom povedal, že nevidí dôvod na jeho odsúdenie (por. Vďaka Bohu, že to, čo sa stalo Ježišovi, nebolo fér. Ak by bol Boh férový, tak by musel odsúdiť nás. Ako naplniť spravodlivosť a milosť v jednom kroku? Tak, že niekto zoberie vinu na seba namiesto previnilca. Presne to urobil Ježiš.

Kto je Boh?

Boh je náš Otec a Pán. V jednom Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Boh vie všetko, aj budúcnosť. Pozná naše myšlienky, motívy a túžby. Boh miluje všetkých ľudí, stále, aj keď sme zlí a hrešíme. Boh stvoril všetko dokonalé a krásne.

Hriech a jeho dôsledky

Hriech je neposlušnosť voči Bohu, urážka Boha a odmietnutie jeho lásky. Dôsledkom prvotného hriechu je, že zbavil všetkých ľudí milosti. Ťažký hriech je čin vykonaný vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci, čo znamená zvoliť si vec, ktorá je vážnym previnením voči Božiemu zákonu.

Východisko z ťažkého hriechu je hriech pred Bohom zo srdca oľutovať, vyznať vo sv. spovedi a robiť z neho pokánie. Jediný hriech, ktorý nemôže byť odpustený je ten, ktorý si nechceme priznať. Pokánie je zmena zmýšľania. Deje sa to vždy, keď stojím pred Bohom a zo srdca úprimne ľutujem svoj hriech a prosím Boha o zmilovanie.

Ježiš Kristus ako spasiteľ

Ježiš je jediný spasiteľ ľudí. On jediný je schopný zbaviť nás i svet od hriechu, zvíťaziť nad satanom a odstrániť všetky následky hriechu. Ježiša falošne obžalovali u Poncia Piláta, ktorý ho dal ukrižovať. Ježiša pochovali, ale On na tretí deň vstal z mŕtvych.

Zmŕtvychvstaním Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou, satanom, hriechom a nad utrpením. Spása je záchrana od večného zatratenia našej duše. Vykúpený je každý človek, lebo Ježiš Kristus zomrel a zaplatil za hriechy každého človeka.

Viera je dar od Boha a je k spáse nevyhnutná. Kresťan si prehlbuje svoju vieru, ak si buduje vzťah s Bohom (číta sv.

Duch Svätý

Duch Svätý je tretia Božská Osoba, Najsvätejšej Trojice. Duch Svätý buduje a vedie Cirkev. Pripomína jej, aké má poslanie. Povoláva ľudí do služby Cirkvi a obdarováva ich potrebnými darmi. Dary Ducha Svätého sú: múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bázeň Božia a mnohé ďalšie.

Cirkev

Cirkev založil Ježiš Kristus. Hlavou Cirkvi je pápež. Sviatosti sú prostriedky milosti ustanovené Pánom Ježišom. Krst je sviatosť duchovného znovuzrodenia. Človeku sa odpúšťa dedičný hriech, stáva sa Božím dieťaťom a tým aj dedičom Božieho kráľovstva, pripája sa k bratom a sestrám v Kristovej Cirkvi.

Život po smrti

Ľudský život sa nekončí telesnou smrťou, duša človeka je nesmrteľná. Nebo je blažený stav duše, v ktorom človek zažíva úplnú čistú lásku v prítomnosti živého, milujúceho Boha. Okrem toho, že ten život nikdy nekončí, neexistuje v ňom žiadne utrpenie, nespravodlivosť ani nič zlé.

Peklo je stav večnej odlúčenosti od Boha, absolútna neprítomnosť lásky - zatratenie. Kto vedome a zo slobodnej vôle zomrie v ťažkom hriechu bez ľútosti a navždy odmietne Božiu milosrdnú, odpúšťajúcu lásku, ten sa sám vylučuje zo spoločenstva s Bohom a so svätými.

Božia milosť je prítomnosť Boha v našej duši, kedy sme otvorení pre jeho dary a jeho pôsobenie v našom živote.

Sväté písmo

Biblia je Sväté písmo, ktoré sa delí na Starý a Nový zákon. V Starom zákone Boh zjavil príchod Krista, Vykupiteľa sveta. V Novom zákone Boh zjavil definitívnu pravdu Božieho zjavenia. Evanjelisti sú: Matúš, Marek, Lukáš a Ján.

Panna Mária

Panna Mária je Ježišova matka, naša nebeská Matka a Matka Cirkvi. Modliť sa znamená rozprávať sa s Bohom. Skrze modlitbu môžem vzdať Bohu chválu a úctu, prejaviť svoju vďačnosť a prosiť ho o dobro, ktoré potrebujem, alebo ho môžem odprosovať za hriechy, ktoré som spáchal. Modlitba je rozhovor s Bohom.

Prikázanie lásky: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.

tags: #boh #je #k #cloveku #hojny