Náboženstvá, Ktoré Neslávia Vianoce

Vianoce sú pre mnohých ľudí tým najdôležitejšími a najobľúbenejšími sviatkami v roku. Rodiny sa stretávajú, ľudia sú si bližšie, snažíme sa byť lepšími, pečieme vianočné koláčiky, jeme sviatočnú večeru, zdobíme stromček a dávame si darčeky. Jednoducho, Vianoce sú každoročne oslavované miliónmi ľudí na celom svete. No kým vy si užívate sviatočnú vianočnú atmosféru, niektorým tieto sviatky nič nehovoria. Kto neslávi? Vianoce neslávia rôzne cirkvi a náboženstvá.

Často sa môžeme stretnúť s názorom, že muslimovia by sa mali prispôsobiť západnej kultúre a oslavovať sviatky, ktoré slávia nemuslimovia. Rovnako ako hinduisti neslávia kresťanské sviatky, kresťania neslávia islamské sviatky alebo budhisti hinduistické sviatky, tak ani muslimovia neslávia sviatky iných vierovyznaní. Z histórie vieme, že muslimovia za čias Proroka Muhammada neoslavovali žiadne iné sviatky, než 2 sviatky, ktoré sú opísané v Koráne a v hádisoch, a to sú:

• Eid al Fitr = sviatok ukončenia pôstu, počas ktorého sa slávi ukončenie pôstneho mesiaca Ramadánu. Eid al Fitr sa oslavuje spoločnou modlitbou, hostinou a darčekmi.
• Eid al Adhá = sviatok obety. Tento sviatok je pripomienkou obety proroka Abraháma, ktorý miesto svojho syna obetoval barančeka.

V Koráne ani v hádisoch nenájdeme zdroj, ktorý by nám povoľoval slávenie náboženských sviatkov iných vierovyznaní. Ak sa muslim pripája k sláveniu iných náboženských sviatkov, môže byť toto jeho konanie považované za inováciu náboženstva. Tento čin sa totiž netýka vecí, ktoré s vierou nesúvisia (napr. oslavy štátneho sviatku revolúcie..) ale týka sa priamo ústrednej časti náboženstva a jeho teológie.

Nie je teda pravdivé tvrdenie, že je neškodné pre muslima zaviesť si a oslavovať sviatok narodenia proroka Ježiša, alebo proroka Muhammada popri zvyšných islamských sviatkoch. Je to negatívna inovácia náboženstva.

Dôvody, Prečo Muslimovia Neslávia Vianoce

Prorok Ježiš sa nenarodil 25. decembra. Druhým dôvodom je fakt, že prorok Ježiš sa nenarodil 24.-25 decembra (nenarodil sa v decembri). Mimo iných dôvodov je to teda aj nesprávny dátum.

Podľa islamských zdrojov sa Mesiáš Ježiš narodil v období dozrievania datlí, čo je v oblastí Palestíny približne prelom mesiacov: august-september:

„Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. bezvýznamnou a zabudnutou. Zavolal na ňu spod nej: Nežiaľ! Pán tvoj učinil pred tebou potôčik. Zatras kmeň palmy smerom k sebe, spadnú na teba čerstvé plody (datlí). Jedz a pi a buď spokojná..“ (Korán, 19:22-25)

Toto obdobie opisuje i kresťanská tradícia Biblie ako letné alebo jesenné obdobie, kedy pastieri ešte spali na poliach spolu s ovcami. V jesenných mesiacoch (september-október) je v oblasti Palestíny nočná teplota okolo 20°C (približne do polovice októbra). V zimných mesiacoch (december-február) už však nie je možné prespávať vonku na poliach bez ujmy na zdraví, pretože vonkajšia nočná teplota klesá pod 10°C - zvyčajne sa pohybuje okolo 0°C-5°C:

„V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo.“

Pôvod Slávenia Vianoc v Pohanskej Mytológii

Pôvod slávenia Vianoc nájdeme v pohanskej mytológii. Existuje viacero pohanských sviatkov (keďže existuje viacero pohanských tradícií z celého sveta), ktoré sa slávili počas obdobia 22.-25.decembra.

Na severnej pologuli je najkratším dňom roka 21.-22. december = zimný slnovrat. Následne sa dni začínajú opäť predĺžovať. Antickí pohania verili, že Slnko je boh, a že zima prichádza preto, lebo boh má zdravotné problémy alebo potiaže. Oslavy slnovratu znamenali obrat k lepšiemu. Ľudia si to, že sa dni opäť predlžujú (a noci skracujú) vysvetľovali tak, že slnko vyzdravelo, ich boh zosilnel, znovuzrodil sa a všetko sa bude znovu určité obdobie len zlepšovať. To si pripomínali tým, že si do domov nosili zelené rastliny (ktoré sú symbolom života).

Starovekí Egypťania uctievali taktiež slnko - nazývali ho bohom Ra. Po slnovrate zdobili svoje domovy zelenými palmami, ktoré pre nich symbolizovali víťazstvo života nad smrťou.

Starí Rimania slávili počas slnovratu sviatok: Saturnálií, ktorý bol venovaný cti boha Saturna, boha poľnohospodárstva. Verili, že slnovrat znamená, že farmy a sady budú čoskoro opäť zelené a úrodné. Svoje domy a chrámy tak zdobili borovicovými vetvami.

Druidi, keltskí kňazi v severnej Európe taktiež počas tohto obdobia zdobili svoje chrámy vetvami ako symbolom večného života. Škandinávski Vikingovia považovali vetvy neopadavých ihličnanov za zázračné rastliny boha Baldera, ktorými ozdobovali svoje príbytky.

Mnohé pohanské zvyky boli neskôr pokresťančené v snahe “vytlačiť pohanstvo”, napríklad používanie vianočného stromčeka a girlandy. Tieto symboly boli medzi rannými kresťanmi považované za symbol pohanstva, no neskôr koncom 16. storočia sa začali stávať “vianočnými kresťanskými symbolmi”. V období 16. storočia si začali vianočné stromčeky stavať protestanti v Nemecku (tradícia známa z čias Martina Luthera), čo bolo v tomto období ostro kritizované a odmietané Katolíckymi kresťanskými cirkvami ako odklon k náboženskej inovácii. Neskôr sa však tieto dekorácie rozšírili i medzi katolíkmi a dnes si dokonca veľká časť kresťanov, ktorí neštudujú históriu svojej viery, myslia, že sú to rýdzo kresťanské symboly. Nájdu sa však stále aj takí, ktorí tieto symboly aj dnes odmietajú /väčšinou ide menšie kresťanské cirkvi/.

O zákaze niektorých pohanských zvykov nájdeme zmienky dokonca i priamo v kresťanskej tradícii Biblie. Jedným z takýchto zvykov je rúbanie a zdobenie stromčekov na Vianoce:

Toto hovorí Pán: „Cestám národov sa nepriúčajte a znamení nebies sa neľakajte, ako sa ich ľakajú národy. Veď zákony národov sú nič, je to drevo zoťaté v hore, dielo rúk umelca sekerou. Krášlia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klinmi a kladivom, aby sa neknísali. Sú ako mátoha na uhorkovisku.. (Biblia, Jeremiáš 10:2-5)

Samozrejme vyššie uvedené verše Biblie môžu kresťania brať ako nič nehovoriaci úsek s iným kontextom, ale ako sa hovorí - bez vetra sa ani lístok nepohne. Kresťania by si mali minimálne uvedomiť a pripustiť, že vianočné stromčeky nerobili v minulosti a ani dnes ich Vianoce Vianocami. Že tieto všetky vonkajšie veci (do ktorých častokrát tlačia i nekresťanov) sú vlastne iba tradície prebraté do kresťanstva z čias pohanstva a defacto nemajú nič spoločné s ich vierou ako takou. To isté platí samozrejme aj na naše islamské sviatky. Ani naše sviatky nerobia sviatkami ozdoby alebo darčeky. Ak človek lipne na dekoráciách alebo darčekoch a bez nich si sviatky predstaviť nevie, niečo je tam s jeho vierou zlé.

Boh nás v Koráne vystríha pred hriechom, ktorý je tým najväčším hriechom voči Bohu - pred širkom, pridružovaním k Bohu, polyteizmom, modloslužbou. Za tento hriech sa považuje to, ak niekto tvrdí, že Boh má spoločníka v panovaní nad svetom (či už ide o viacero bohov, alebo o dieťa, s ktorým sa delí o vládu nad svetom) alebo ak niekto tvrdí, že niekto iný má Božie vlastnosti (napr. Večnosť, Vševedúckosť a iné).

Ak muslimovia oslavujú Štedrý večer (napr. s kresťanskou rodinou) v zmysle náboženského slávenia kresťanského sviatku (teda nie iba v zmysle, že chcú potešiť svojich rodičov tým, že sa stretnú na Vianoce ako rodina na spoločnej hostine, kde neporušujú základné princípy islamu), mali by mať na pamäti, že väčšina dnešných kresťanov považuje proroka a Mesiáša Ježiša za božieho syna a Boha v trojici. Neoslavujú tak iba narodenie proroka. Oslavujú doslovne narodenie boha na Zemi a zároveň oslavujú to, že Bohu pripísali dieťa a spoločníka v panovaní nad svetom. Nazývať Ježiša Bohom, alebo tvrdiť, že Boh splodil (fyzicky, doslovne) syna a oslavovať v tomto duchu s kresťanmi Vianoce znamená pre muslima pripojenie sa k oslavovaniu pridružovania k Bohu (k širku).

Oslavy Vianoc silne odporujú základným princípom náboženstva islamu, pretože Boh nám v Koráne hovorí:

„Ak by si k Bohu pridružil, tvoje skutky budú márne a budeš patriť medzi tých, ktorí prehrali“. (Korán, 39:65)a inde:

Povedali: „Ten, v moci ktorého je milosť, si učinil dieťa“. Veru ste prišli s niečím hrôzostrašným, Takmer sa z toho roztrhnú nebesá, zem sa popraská a hory sa zrútia a rozpadnú, Z toho, že Tomu, v moci ktorého je milosť, dieťa pripísali, A pritom nenáleží k vlastnostiam Toho, v moci ktorého je milosť, aby sám Sebe učinil dieťa. Každý, kto je v nebesiach a na zemi, príde ako poddaný k Tomu, v moci ktorého je milosť. (Korán, 19:88-93)

Všimnite si spojenie “veru ste prišli s niečím hrôzostrašným, takmer sa z toho roztrhnú nebesá”.

Zmiešané Rodiny a Vianoce

Niekedy dochádza k situáciám existencie zmiešaných rodín. Deje sa tak napríklad v prípade, kedy si muž - muslim vezme za manželku ženu - kresťanku. V takýchto prípadoch môže dochádzať k tlaku manželky na slávenie Vianoc. Dokiaľ tieto sviatky slávi iba kresťanská manželka, je to dajme tomu prehliadnuteľné. Muž by si mal byť však vedomý, že on je hlava rodiny a je za rodinu zodpovedný (Korán 2:228). Že on je v zmiešanej rodine jediný dospelý, ktorému sa dostalo milosti plného zjavenia náboženstva od Boha, a ktorý je teda zodpovedný za náboženské vedenie svojich detí k islamu. Preto by mal dohliadnúť na to, aby jeho deti neslávili vianoce v zmysle slávenia širku.

Je správne, keď sa rodičia zastanú svojich detí v školách, aby sa tie nemuseli zúčastňovať vianočných programov a besiedok.

Inou situáciou v zmysle muslimsko-kresťanských rodín je situácia, kedy mladý/á kresťan/ka konvertuje k islamu ale jeho/jej rodičia, rodina ostali v kresťanstve a oslavujú Vianoce.

Mnohí noví muslimovia, konvertiti sa môžu nachádzať v nezávideniahodnej situácii. Tlak kresťanskej rodiny k sláveniu Vianoc ich môže primäť k zasadnutiu k štedrovečernému stolu so zvyškom svojej kresťanskej rodiny (či už je to priamy tlak nútením, alebo emocionálny tlak - aby rodina nebola smutná).

V takomto prípade, ak muslim nemá na výber, je minimálne potrebné, aby sa pri štedrovečernom stole:

• zdržal spevu kolied, prianí atď., ktoré podnecujú k modloslužbe (nazývanie Ježiša Božím synom, Bohom atď..)
• nezúčastňoval na modlitbách, ktoré obsahujú modloslužbu (modlitby k panne Márii, o trojici..)
• nezúčastňoval kresťanských bohoslužieb (polnočnej omše..), alebo sa do toho nijako nezapájal, ak bol donútený tam ísť
• zdržal bravčového a alkoholu, ktoré je podávané na hostine
• snažil premýšľať nad tým, čomu verí (viera v Jediného Boha) a možno aspoň čiastočne prejavil, ak je to možné svoju vieru v to, že Mesiáš Ježiš bol jeho Prorok a Posol
• nezapájal do praxe slávenia Vianoc v akomkoľvek ohľade viac, než je nutné (nezapájať sa do zdobenia, dávania darčekov..)

K rodičom by sme sa mali správať s úctou a pokorou, avšak nemáme ich nasledovať v konaní zakázaného alebo nesprávneho. Ak muslim/ka konvertit býva oddelene od rodičov, je vhodné, aby ich navštívil na znak toho, že sú stále rovnako rodinou i počas tohto obdobia - vhodnejšie je to však mimo hlavných vianočných dní (teda mimo dní od 24.12 do 26.12).

Ako muslimovia máme vzdelávať svoje o islame a neohrozovať našu vieru kvôli kultúrnym vplyvom iných vierovyznaní. Môžeme žiť harmonicky s ostatnými vierovyznaniami v ich krajine a byť aj ich priateľmi bez toho, aby sme si pripomínali alebo slávili základný princíp inej viery. Môžeme súhlasiť s tým, že nesúhlasíme s neislamskou náukou, teológiou a praxou a vyhýbame sa tomu, aby sme túto prax ovplyvňovali alebo sa na nej podieľali.

Kresťania neslávia Eid al Fitr alebo Eid al Adha, budhisti neslávia židovské sviatky, tak prečo potom vzniká v Západnom svete akási nanútená potreba, aby muslimovia slávili Vianoce?

Je nevyhnutné aby sme ako muslimovia dôkladne študovali islam a jeho zdroje, a predali tak budúcim generáciám informácie o správnej náboženskej islamskej praxi, ktorú budeme sami dodržiavať.

Ďalšie Náboženstvá a Spoločenstvá, Ktoré Neslávia Vianoce

Vianoce sú kresťanský sviatok. Na Slovensku však žije čoraz viac ľudí, ktorí ho neoslavujú. Nedovolí im to viera alebo vlastné presvedčenie. My sme sa pozreli na to, ako budú sviatky pokoja prežívať oni.

Židia

Židia trávia 24. december doma s rodinou. Tento čas využívajú na prechádzky v prírode, oddych alebo záľuby. Židovským rodinným sviatkom je Chanuka. Oslavuje sa 8 dní v decembri alebo koncom novembra. Presný dátum sa každý rok mení. Ide o sviatok svetla. Každý deň sa zapaľuje jedna sviečka.Niektorí rodičia zvyknú dávať deťom aj nejaký darček. Deťom tak Vianoce nechýbajú. "Sú to väčšinou sladkosti alebo čomu sa väčšinou deti až tak netešia, oblečenie," povedal člen židovskej náboženskej obce Ivan Pasternák.

Ľudia z Hare Krišna

Vianoce neoslavujú ani ľudia z Hnutia Hare Krišna. "Ja nemám Vianoce od roku 1984," povedal mních Raghunatha Priya Das. 24. december bude pre nich deň ako každý iný. Ľudia z hnutia Hare Krišna sa obdarúvavajú v priebehu celého roka. Ide najmä o praktické darčeky, ako knihy alebo kuchynské potreby. Tie sa im hodia pre službu Krišnovi. Tieto dni ale aj ostatné v roku prežívajú viac duchovne ako materiálne.

Svedkovia Jehovovi, Moslimovia a Ľudia Vyznávajúci Báhajskú Vieru

Vianoce neoslavujú ani svedkovia Jehovovi, moslimovia alebo ľudia, ktorí vyznávajú báhajskú vieru. Vianočný čas sa však väčšina snaží stráviť tak isto ako kresťania ale bez darčekov a vianočného zhonu. "Treba to využiť na ten citový vzťah a tie emócie pestovať medzi v rámci jednej rodiny," skonštatoval Pasternák.

Mapa krajín sveta podľa toho, či a kedy oslavujú Vianoce

Jehovovi Svedkovia

Vianoce neoslavujú, narodeniny, meniny, zvonia pri dverách, aby hovorili o Biblii, stoja na ulici s časopismi a dúfajú, že zaujmú. Členovia náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia si aj tým vyslúžili nálepku „otravná sekta“. Oni sami pojem jehovisti odmietajú, „je hanlivý. Nie sme sekta, ale normálne registrované spoločenstvo,“ vysvetľuje ich zástupca pre styk s verejnosťou Jaroslav Drobčo. Na celom svete ich žije cca 7,5 milióna, u nás podľa sčítania ľudu z roku 2001 asi 20-tisíc. Ich centrum na Slovensku sídli na Peknej ceste v Bratislave. Disponuje veľkým areálom aj s budovami. Pred pár rokmi prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Okrem úradných priestorov sa tu nachádzajú aj viaceré byty a sála Kráľovstva, určená na biblické rozhovory.

tags: #nabozenstva #ktore #neslavia #vianoce